IBM pred rokom ohlásilo 5-ročnú investíciu do vývoja procesorov vo výške 3 miliárd dolárov.
Jedným z výsledkov tejto investície je výroba prvého 7 nm čipu na svete. Hoci ide o čip s funkčnými tranzistormi, jeho komerčná výroba sa očakáva najskôr o 2 roky. Úspech spoločnosti IBM je však dôležitým míľnikom z viacerých dôvodov. 7 nm čip reálne funguje, namiesto klasického kremíka využíva zliatinu kremíka a germánia a takisto ide o prvý čip, ktorý bol vyrobený EUV (extrémne ultrafialovou) litografiou. Vďaka nej bolo možné dosiahnuť minimalistické rozmery. Tranzistory sú totiž 1400-násobne menšie v porovnaní s ľudským vlasom.
Nový čip obsahuje FinFET tranzistory. Oproti komerčne dostupným tranzistorom sa odlišuje už spomenutou zliatinou kremíka a germánia, ktorá nahradila samotný kremík. Zliatina má lepšiu vodivosť elektrónov v porovnaní s čistým kremíkom, čo je v prípade menších tranzistorov užitočná vlastnosť. Atómy kremíka totiž nedokážu kvôli minimalistickým rozmerom kanálov niesť dostatočne silný prúd. Germánium tento problém rieši.
IBM už má svoje 7 nm čip. Vo veľkom sa dostanú na trh o 2-3 roky
IBM tvrdí, že čip má polovičnú veľkosť v porovnaní s dostupnými 10 nm čipmi. Výrobca chce taktiež dosiahnuť aspoň 50% nárast výkonu a efektivity. Oproti 14 nm čipom bude zlepšenie ešte výraznejšie. Spoločnosť verí, že eventuálne bude možné vyrobiť procesory, ktoré obsahujú viac ako 20 miliárd tranzistorov. To je 4-krát viac, ako majú dnešné najlepšie čipy.
Dodajme, že SiGe zliatina a EUV litografia predstavujú výrazný posun vo výrobe tranzistorov. Prínos EUV litografie (vlnové dĺžky sú na úrovni 13,5 nm) spočíva v tom, že vo výrobnom procese dosahuje obrovskú presnosť. Vďaka tomu je možné vyrábať čipy menším ako 10 nm procesom. Problém je ten, že táto výrobná metóda je pomerne drahá a náročná na komerčné nasadenie. IBM verí, že situácia sa zmení do roku 2017-2018, kedy by sa mali prvé komerčné 7 nm čipy objaviť na trhu.
Zdroj: Ars Technica
