SimpleCell je tak trochu iný operátor.

V tom zmysle, že plánuje vybudovať sieť pre veci a nie pre ľudí. Spoločnosť spolupracuje s francúzskym start-upom SIGFOX a aktuálne pokrýva 70% Českej Republiky. Teraz prichádza na Slovensko.

Koncept Internetu vecí spočíva v tom, že zariadenia sú pripojené do internetu a komunikujú medzi sebou. Túto konektivitu je možné dosiahnuť viacerými spôsobmi, SIGFOX vyvinul jedno z riešení. Spoločnosť chce zaujať využiteľnosťou v širokom spektre aplikácií pri veľmi nízkych energetických nárokoch a prevádzkových nákladoch.

Čo je SIGFOX?

SIGFOX je francúzska spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2009 a vytvorila sieť pre Internet vecí (IoT). Túto sieť v niektorých krajinách aj priamo buduje, v iných štátoch sa o rozširovanie ekosystému starajú partnerské spoločnosti. V prípade ČR a SR je to práve SimpleCell. V Čechách spolupracuje s operátorom T-Mobile Česká republika, u nás aktuálne rokuje so všetkými operátormi.

SimpleCell chce na Slovensku vybudovať 200 až 300 základových staníc BTS, čo zabezpečí 85% pokrytie v budovách a 93% pokrytie vonku. Plán je taký, že budovanie siete SIGFOX by malo začať v septembri / októbri a v máji budúceho roka má byť Slovensko pokryté.

Princíp fungovania Internetu vecí na platforme Sigfox

Princíp fungovania Internetu vecí na platforme Sigfox

Komunikácia cez bezlicenčné pásmo

Sieť pre Internet vecí nebude konkurovať existujúcim mobilným sietiam s technológiami GSM/3G/LTE. SIGFOX komunikuje v bezlicenčnom pásme ISM 868 MHz. Využíva sa voči rušeniu signálu odolná technológia Ultra Narrow Band (UNB).

To so sebou prináša výhody aj nevýhody. Výhodou sú nízke energetické nároky a prevádzkové náklady. Poplatky za konektivitu sa pohybujú v rozmedzí 1 – 10 eur na rok v závislosti od počtu komunikujúcich zariadení. Pokiaľ budete využívať SIGFOX sieť doma pre vlastné účely, za rok zaplatíte cca 1 – 3 eura. Vďaka konceptu siete taktiež neplatíte extra poplatky za roaming a tak môžete Internet vecí využívať prakticky kdekoľvek, kde má SIGFOX pokrytie. Aktuálne je to 17 krajín, ďalšie majú pribúdať v najbližších rokoch.

Zariadenia majú nízku spotrebu energie, takže dokážu fungovať 5 až 15 rokov bez nutnosti výmeny batérií. Je to dané aj tým, že posielajú dáta maximálnou rýchlosťou 100 bitov za sekundu. Správa má veľkosť od 0 do 12 bajtov a obsahuje iba základné informácie. Zariadenia odosielajú jednu správu 4 – 6 sekúnd v snahe dosiahnuť čo najnižšiu spotrebu energie a optimalizovať využitie pásma. Za deň dokáže jedno zariadenie odoslať maximálne 144 správ, čo je dané reguláciou pásma. V praxi to znamená, že môže odosielať správu každých 10 minút.

Možnosti využitia

To priamo ovplyvňuje využiteľnosť riešenia. SIGFOX nie je vhodnou voľbou v prípade, že potrebujete každých par sekúnd prenášať väčšie množstvo dát. Technológia by však mohla nájsť využitie v rámci automatizovaných odpočtov spotreby vody a energie, prípadne pri sledovaní pohybu objektov a vozidiel. V týchto prípadoch dokáže ponúknuť cenovo atraktívne riešenie.

Alebo si domov kúpite senzor, ktorý kontroluje prítomnosť dymu v miestnosti. V takomto prípade zariadenie obvykle nič nevysiela, ale raz za deň odošle správu, že funguje. V prípade potreby však dokáže poslať alarm, keď zistí prítomnosť dymu.

IoT senzor odošle informáciu, keď sa dvere prívesu otvoria

IoT senzor odošle informáciu, keď sa dvere prívesu otvoria

Začíname o rok

Ako už bolo spomenuté, SimpleCell chce pokryť Slovensko do jedného roka. Spoločnosť už dnes uzatvára partnerstvá aj na Slovensku. Integrátormi pilotných projektov sú spoločnosti ENGIE Services a Liptovská vodárenská spoločnosť, pilotné projekty bežia aj v Čechách.

K dispozícii je taktiež množstvo modulov, ktoré môžu výrobcovia zabudovať do svojich zariadení už dnes. Príkladom je Samsung, ktorý plánuje zabudovať komponenty pre komunikáciu v sieti SIGFOX do svojich chladničiek. Samsung je mimochodom jedným z investorov a SIGFOX podporil aj finančne.

Samozrejme, zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, či táto sieť pre Internet vecí uspeje alebo nie. Výhodou je, že SIGFOX podchytil IoT segment včas a aktuálne môže mať voči konkurenčným riešeniam menší náskok. Najčastejšie sa spomínajú konkurenčné platformy LoRa a NB-IoT.

Reálne využívanie Internetu vecí na tejto platforme na Slovensku a v ČR, resp. porovnanie s priamou konkurenciou však môžeme zhodnotiť najskôr o 1,5 – 2 roky. Zatiaľ si musíme vystačiť s informáciou, že je snaha vybudovať sieť, ktorá sa pokúsi spraviť z Internetu vecí v praxi využívanú technológiu aj u nás.

Prečítajte si aj:

Čo prinesie Internet vecí (IoT)?

Značky:

Roman Kadlec

Roman Kadlec
Špecializujem sa na Apple, ASUS, Garmin, smart hodinky, robotické vysávače a herné zariadenia. Nájdete ma na sociálnych sieťach @roman_fitit

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.