SimpleCell je tak trochu iný operátor.
V tom zmysle, že plánuje vybudovať sieť pre veci a nie pre ľudí. Spoločnosť spolupracuje s francúzskym start-upom SIGFOX a aktuálne pokrýva 70% Českej Republiky. Teraz prichádza na Slovensko.
Koncept Internetu vecí spočíva v tom, že zariadenia sú pripojené do internetu a komunikujú medzi sebou. Túto konektivitu je možné dosiahnuť viacerými spôsobmi, SIGFOX vyvinul jedno z riešení. Spoločnosť chce zaujať využiteľnosťou v širokom spektre aplikácií pri veľmi nízkych energetických nárokoch a prevádzkových nákladoch.
Čo je SIGFOX?
SIGFOX je francúzska spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2009 a vytvorila sieť pre Internet vecí (IoT). Túto sieť v niektorých krajinách aj priamo buduje, v iných štátoch sa o rozširovanie ekosystému starajú partnerské spoločnosti. V prípade ČR a SR je to práve SimpleCell. V Čechách spolupracuje s operátorom T-Mobile Česká republika, u nás aktuálne rokuje so všetkými operátormi.
SimpleCell chce na Slovensku vybudovať 200 až 300 základových staníc BTS, čo zabezpečí 85% pokrytie v budovách a 93% pokrytie vonku. Plán je taký, že budovanie siete SIGFOX by malo začať v septembri / októbri a v máji budúceho roka má byť Slovensko pokryté.
Komunikácia cez bezlicenčné pásmo
Sieť pre Internet vecí nebude konkurovať existujúcim mobilným sietiam s technológiami GSM/3G/LTE. SIGFOX komunikuje v bezlicenčnom pásme ISM 868 MHz. Využíva sa voči rušeniu signálu odolná technológia Ultra Narrow Band (UNB).
To so sebou prináša výhody aj nevýhody. Výhodou sú nízke energetické nároky a prevádzkové náklady. Poplatky za konektivitu sa pohybujú v rozmedzí 1 – 10 eur na rok v závislosti od počtu komunikujúcich zariadení. Pokiaľ budete využívať SIGFOX sieť doma pre vlastné účely, za rok zaplatíte cca 1 – 3 eura. Vďaka konceptu siete taktiež neplatíte extra poplatky za roaming a tak môžete Internet vecí využívať prakticky kdekoľvek, kde má SIGFOX pokrytie. Aktuálne je to 17 krajín, ďalšie majú pribúdať v najbližších rokoch.
Zariadenia majú nízku spotrebu energie, takže dokážu fungovať 5 až 15 rokov bez nutnosti výmeny batérií. Je to dané aj tým, že posielajú dáta maximálnou rýchlosťou 100 bitov za sekundu. Správa má veľkosť od 0 do 12 bajtov a obsahuje iba základné informácie. Zariadenia odosielajú jednu správu 4 – 6 sekúnd v snahe dosiahnuť čo najnižšiu spotrebu energie a optimalizovať využitie pásma. Za deň dokáže jedno zariadenie odoslať maximálne 144 správ, čo je dané reguláciou pásma. V praxi to znamená, že môže odosielať správu každých 10 minút.
Možnosti využitia
To priamo ovplyvňuje využiteľnosť riešenia. SIGFOX nie je vhodnou voľbou v prípade, že potrebujete každých par sekúnd prenášať väčšie množstvo dát. Technológia by však mohla nájsť využitie v rámci automatizovaných odpočtov spotreby vody a energie, prípadne pri sledovaní pohybu objektov a vozidiel. V týchto prípadoch dokáže ponúknuť cenovo atraktívne riešenie.
Alebo si domov kúpite senzor, ktorý kontroluje prítomnosť dymu v miestnosti. V takomto prípade zariadenie obvykle nič nevysiela, ale raz za deň odošle správu, že funguje. V prípade potreby však dokáže poslať alarm, keď zistí prítomnosť dymu.
Začíname o rok
Ako už bolo spomenuté, SimpleCell chce pokryť Slovensko do jedného roka. Spoločnosť už dnes uzatvára partnerstvá aj na Slovensku. Integrátormi pilotných projektov sú spoločnosti ENGIE Services a Liptovská vodárenská spoločnosť, pilotné projekty bežia aj v Čechách.
K dispozícii je taktiež množstvo modulov, ktoré môžu výrobcovia zabudovať do svojich zariadení už dnes. Príkladom je Samsung, ktorý plánuje zabudovať komponenty pre komunikáciu v sieti SIGFOX do svojich chladničiek. Samsung je mimochodom jedným z investorov a SIGFOX podporil aj finančne.
Samozrejme, zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, či táto sieť pre Internet vecí uspeje alebo nie. Výhodou je, že SIGFOX podchytil IoT segment včas a aktuálne môže mať voči konkurenčným riešeniam menší náskok. Najčastejšie sa spomínajú konkurenčné platformy LoRa a NB-IoT.
Reálne využívanie Internetu vecí na tejto platforme na Slovensku a v ČR, resp. porovnanie s priamou konkurenciou však môžeme zhodnotiť najskôr o 1,5 – 2 roky. Zatiaľ si musíme vystačiť s informáciou, že je snaha vybudovať sieť, ktorá sa pokúsi spraviť z Internetu vecí v praxi využívanú technológiu aj u nás.
Prečítajte si aj: