Ak sledujete dianie v IT, čoraz častejšie sa stretávate s pojmom Internet vecí.
Toto označenie sa stalo trendom a hoci môže jeho zmysel niekedy unikať, ide o ďalší vývojový stupeň technologického sveta okolo nás. Prirodzenú evolúciu, ktorá je daná tým, že čoraz viac objektov pripájame do internetu alebo prepájame medzi sebou. Do roku 2020 má byť takýchto objektov až 50 miliárd. Dnes je ich podľa Cisca viac ako 15 miliárd.
Podľa spoločnosti IDC ich bude menej, 30 miliárd, avšak to je dané tým, že IDC nepovažuje za IoT zariadenia smartfóny, tablety, počítače a fitness náramky. Definícií je však viacero a ak by sme brali do úvahy pohľad Cisca, potom ste sa už s Internetom vecí pravdepodobne stretli v praxi. Ak jeho podstatu zovšeobecníme, stačí ak používate inteligentné hodinky alebo fitness náramok, ktorý komunikuje s vaším smartfónom. Alebo ak máte doma Chromecast a posielate naň multimédiá z tabletu. Zariadenia medzi sebou komunikujú a sú pripojené do internetu a práve takéto prepojenie je základom Internetu vecí. Akurát v oveľa väčšom meradle. Vízia je taká, že o pár rokov si budú navzájom posielať údaje vozidlá, objekty v domoch a možno aj samotné domy. Pracuje sa aj na projektoch tzv. inteligentných miest, ktoré sú tiež postavené na prepojení jednotlivých objektov – napr. pri optimalizovaní dopravnej premávky.
Takýto systém už funguje aj na Slovensku, v Považskej Bystrici. Fungujú aj ostatné spomenuté príklady, ale všetko viac-menej iba v obmedzenom rozsahu. O inteligentných domoch sme už v touchIT informovali a highendové vozidlá sa dnes bežne pripájajú do internetu. Zatiaľ však medzi sebou priamo nekomunikujú. Maximálne s vaším smartfónom, pomocou ktorého si privoláte Teslu či BMW i3 z garáže. Za príklad využitia Internetu vecí možno považovať aj službu Rodinného asistenta, o ktorej informujeme v samostatnom článku v tomto čísle alebo elektronické náramky pre domáce väzenie.
Ako vznikol IoT?
V úvode sme nazvali Internet vecí prirodzenou evolúciou. Jeho vznik ovplyvnili dva fakty. Počítačové čipy sa čoraz zmenšujú, vďaka čomu je možné využívať ich v rôznych objektoch a zariadeniach. Stačí sa pozrieť na už spomenuté fitness náramky. Napr. Misfit Shine vyzerá ako väčší gombík, pričom samotný čip, ktorý monitoruje vašu aktivitu a cez Bluetooth komunikuje so smartfónom, má rozmery ako 5-centová minca. Podobne je tomu aj v prípade SoC (system-on-a-chip) čipu Intel Curie. Intel zabudoval toto miniatúrne zariadenie do riadidiel bicykla a meral pomocou neho výkon športovcov počas predvádzania BMX trikov (viď. reportáž z CES-u). Namerané údaje sa posielali do smartfónu či tabletu. To je iba časť príkladov, o chladničkách alebo rúrach, ktoré sú pripojené do internetu, ste už pravdepodobne počuli. Bežne sa v slovenských domácnostiach asi nenachádzajú, ale existujú. A ak bude treba, tak vám o pár rokov pošlú do telefónu správu, aby ste kúpili mlieko, pretože vám došlo.
Komunikácia medzi objektami nie je ničím novým. V minulosti boli výrobcovia obmedzovaní veľkosťou objektov a sieťovou infraštruktúrou. Dnes sa darí minimalizovať veľkosť čipov, ktoré zabezpečujú túto komunikáciu a ďalšiu funkcionalitu. Nie vždy je však potrebné, aby boli čipy malé. V prípade niektorých objektov je to jedno. A takisto je samozrejmosťou, že máme doma bezdrôtovú sieť, pomocou ktorej zariadenia môžu prenášať údaje. Komunikácia cez Bluetooth s nízkou spotrebou energie je takisto štandardom.
Chladnička, pripojená do internetu, je jedna z charakteristík Internetu vecí. IoT však ponúka oveľa viac
Druhým faktom, ktorý ovplyvňuje Internet vecí je samotná konektivita. Spomenutá bezdrôtová sieť je v rámci domácnosti základom, zdokonaľuje sa aj komunikácia cez Bluetooth. S tým súvisí ďalšie využitie Internetu vecí. Tzv. Bluetooth majáky sa už od roku 2014 využívajú v outletovom centre vo Voderadoch, navigujú vás po areáli a ponúkajú prispôsobené kupóny a zľavy. Napredujú aj cloudové služby a mobilné pripojenie do internetu. Dnes máte takýmto spôsobom pripojené pravdepodobne iba smartfóny a tablety, avšak v redakcii sme v rámci testovania služby Rodinný asistent od Slovak Telekomu vyskúšali hodinky, ktoré slúžia na monitorovanie osoby a majú priamo v sebe zabudovaný čip so SIM kartou. Jasné, 4G pripojenie tieto hodinky zatiaľ nezvládnu, spomína sa však príchod e-SIM kariet, ktoré nahradia plastové karty. V kombinácii s príchodom 5G sietí to vytvára priestor pre úplne nové využitie. Z pohľadu používateľa je však otázne, či si uvedomí, že „Aha, toto je ten Internet vecí“. Mnohé procesy totiž budú bežať na pozadí a budú nám pripadať celkom prirodzené.
Prínos pre používateľov
Tak je tomu aj dnes. Ak by ste prišli do inteligentného domu a majiteľ by vám prezentoval všetky funkcie – inteligentné ovládanie osvetlenia, žalúzií, kúrenia, vzdialené monitorovanie bezpečnosti a teploty v dome, pravdepodobne by ste v tej chvíli nemysleli na Internet vecí. Takisto vám tento názov nepríde na um, ani keď si synchronizujete hodinky s telefónom a z cloudu si sťahujete vaše údaje po obnovení telefónu. V prvom prípade medzi sebou komunikuje povedzme 20 objektov v domácnosti, v druhom prípade 2 zariadenia. Je to málo, aby sme to označili pojmom Internet vecí. Ale keď zoberieme do úvahy zariadenia z celého sveta, ktoré takto komunikujú – a do roku 2020 ich má byť 50 miliárd, Internet vecí razom dáva iný zmysel. Áno, je to trochu iný internet ako ten, do ktorého sa pripájate z počítačov alebo smartfónov, avšak ak by sme graficky znázornili na mape sveta všetky komunikujúce zariadenia, vznikla by pekná sieť, ktorá bude počas najbližších rokov rásť.
Inteligentný dom, ktorý je možné kontrolovať pomocou smartfónu doma aj na diaľku je ďalší spôsob využitia IoT. Dnes je to drahá záležitosť
Faktom však je, že z pohľadu používateľa bude viditeľný prínos Internetu vecí možno ohraničený niekoľkými základnými využitiami. Už sme spomínali inteligentnú domácnosť, prepojenie smartfónov s ďalšími zariadeniami a konektivitu v autách. A aj to, že vám chladnička pošle správu, aby ste kúpili chýbajúce potraviny alebo práčka to, že doprala, aby ste ju šli vybrať. Očakávame, že Internet vecí zlepší kvalitu našich životov aj inými spôsobmi. Premávka v meste bude plynulejšia ako sa to dnes snaží dosiahnuť Považská Bystrica alebo budeme poznať aktuálnu polohu autobusu a jeho reálne meškanie. Určité pokusy v tomto smere ponúka webová stránka mojbus.sk. Prípadne si vďaka inteligentnému systému Internetu vecí nájdeme dobré miesto na parkovanie. Ten dnes funguje v Amsterdame.
Využitie v priemysle
Netvrdíme, že Internet vecí spôsobí ďalšiu priemyselnú revolúciu, aj keď sa v súvislosti s ním spomína pojem Industry 4.0 alebo „štvrté štádium priemyselnej revolúcie“. Faktom je, že pripojenie objektov do internetu a ich vzájomné prepojenie dokáže optimalizovať existujúce procesy. Koncom minulého roka sme sa na konferencii Dell World 2015 zúčastnili prezentácie, kde bol výborne prezentovaný jeden z takýchto prípadov. V nákladnom aute boli zabudované senzory, pripojené do internetu. Tieto senzory kontrolovali, či sú dvere správne zatvorené, či svetlá svietia alebo nie a aká je teplota v prívese. Údaje sa cez internet prenášali dispečingu, kde ich zamestnanci mohli sledovať pomocou počítačov. K dispozícii ich mal aj šofér, tomu sa informácie zobrazovali na tablete.
Senzory zároveň ovládali osvetlenie vo vozidle a keď sa dvere prívesu otvorili, spustilo sa extra chladenie a svetlá sa automaticky rozsvietili. A zhasli, keď sa dvere zatvorili. Z pohľadu dispečingu bolo taktiež užitočné, že senzory informovali o tom, či sa s dverami manipulovalo pred príchodom do cieľovej stanice alebo nie. A keďže bola v reálnom čase prenášaná informácia o aktuálnej teplote prívesu, dispečing mohol komunikovať so šoférom a informovať ho, ako by mal jazdiť. Povedzme, že bolo potrebné, aby teplota neklesla pod určitú hranicu, a to bolo možné dosiahnuť dvoma spôsobmi. Efektívnejšou jazdou vodiča alebo silnejším chladením. Dispečing si vďaka týmto informáciám mohol zrátať náklady na chladenie a motivovať vodiča, že ak pôjde efektívne a minimalizuje použitie extra chladenia, dostane odmenu. Zamestnávateľ ušetrí aj v takomto prípade, pretože vodičova odmena by predstavovala menšie výdavky v porovnaní s nákladmi na výkonnejšie chladenie.
Pripojené senzory a zariadenia dokážu v priemysle vygenerovať veľké množstvo dát. Nie všetky sú dôležité, Dell Edge Gateway 5000 funguje ako filter. Prepustí len dôležité informácie
Pri pohľade na koncept riešenia, Internet vecí neprináša v podstate nič nové. Okrem konektivity a prepojenia. Pretože senzory sa používali už v minulosti, vrátane jednoduchého prepojenia, ako je zapnutie svetiel pri otvorení dverí. Tak to funguje aj vo vašej chladničke. Avšak vďaka ich prepojeniu a odosielaniu dát cez internet zamestnancovi aj zamestnávateľovi bolo možné optimalizovať prevoz tovaru a mať lepší prehľad o tom, čo sa počas cesty deje.
Ide o jeden z príkladov, ktorých môže byť v priemysle veľké množstvo. Vďaka IoT sa bude dať monitorovať transport potravín alebo iného tovaru a v prípade problému bude možné spätne vystopovať, kde nastala chyba. Výrobné linky so senzormi, ktoré sú pripojené a komunikujú, ponúknu vedúcim pracovníkom množstvo informácií a možno včas upozornia na riziko problému alebo opotrebovanie linky. To isté aj v inteligentných domoch, ktoré sa nemusia obmedzovať iba na váš byt, ale aj na kontrolu a správu spoločného výťahu.
Či už ide o transport alebo o samotný proces výroby, komunikáciu so skladom atď. veľké množstvo senzorov a ďalších objektov, ktoré budú komunikovať cez internet alebo s firemnou sieťou však môže spôsobiť problém – zahltenie siete alebo neefektívne posielanie veľkého množstva dát cez internet, pričom reálne dôležitých informácií bude iba zlomok. Na konferencii Dell World 2015 sme videli zariadenie s názvom Dell Edge Gateway 5000, ktoré funguje ako „chytač spamu“ pre objekty Internetu vecí. Inak povedané, všetky senzory a ďalšie objekty posielajú dáta do tohto zariadenia, a to vyhodnocuje, ktoré údaje sa pošlú ďalej a ktoré zastaví. Prístroj by mal zefektívniť komunikáciu a takisto znížiť náklady za internet, resp. prevádzku siete. Ono sa to nezdá, ale keď každý objekt posiela každú sekundu niekoľko (desiatok) informácií a do siete je ich pripojených 100, objem dát je pomerne veľký.
V týchto odvetviach bude IoT najviac dominovať v strednej a východnej Európe. Zdroj: IDC
Ďalšie využitie Internetu vecí v priemysle sme videli na výstave Fujitsu Forum 2015. Prezentovaná bola inteligentná továreň, ktorá je kompletne monitorovaná. Manažéri tak majú prehľad o pracovných podmienkach zamestnancov, vrátane teploty, vlhkosti a ďalších parametrov. Okrem zabudovaných senzorov dokážu tieto hodnoty merať aj nositeľné náramky, ktoré nosia pracovníci. Či sa takéhoto riešenia dočkáme v praxi aj na Slovensku, je otázne.
Verdikt touchIT
Internet vecí nie je nová technológia. Nie je to revolučný nástroj, akým bol v dobe svojho vzniku internet. Pojem Internet vecí pomenováva trendy v IT odvetví, ktoré sa začínajú čoraz častejšie prejavovať a ich prezencia bude viditeľná najmä počas najbližších mesiacov a rokov. Podľa spoločnosti IDC bude využitie Internetu vecí na Slovensku najvýraznejšie v odvetviach inteligentnej dopravy, inteligentných budov, personalizovanej reklamy, zdravia a inteligentných spotrebičov. Všetky tieto odvetvia majú už existujúce a funkčné zastúpenie IoT riešení, ďalšie projekty by mali byť spustené do prevádzky čoskoro.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom februárovom vydaní touchIT č. 1/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
