Spotrebitelia sa musia chrániť sami.
Aj keď im národné legislatívy a dozorné orgány prikladajú rôznu mieru dôležitosti, nevyžiadané marketingové hovory sú predmetom sťažností prakticky v celej Európe. Najnovšie udelil pokuty za nelegálne marketingové hovory britský dozorný orgán Information Commissioner’s Office (ICO) spoločnostiam Poxell Ltd a Skean Homes Ltd. Udelením pokút v celkovej výške až 250 000 libier reagoval dozorný orgán na spolu až 413 spotrebiteľských sťažností.
Telemarketing je témou aj na Slovensku. Úrad pre reguláciu obdržal podľa Správy o ochrane osobných údajov z dielne advokátskej kancelárie Dagital Legal v priebehu roka 2023 viac než 800 podnetov, pričom konania začal v 103 prípadoch. „Napriek rastúcemu počtu sťažností verejnosti sú na Slovensku pokuty za porušenie pravidiel telemarketingu stále relatívne nízke, keďže ich priemerná výška predstavuje 580 eur. Najvyššia pokuta dosiahla výšku iba tisíc eur, čo rozhodne nie je dostatočne odradzujúce,“ konštatuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.
Benevolentná legislatíva
Na bežné marketingové volania už nie je na Slovensku nutný súhlas podľa GDPR. Ten je potrebný len na automatické, vopred nahrané marketingové hovory, ktoré prakticky nikto nepoužíva.
„Legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2022 dala telemarketingu bez súhlasu zelenú. Prešli sme z opt-in režimu do opt-out. Vyvažovať to má tzv. Robinsonov zoznam a predvoľba marketingových volaní, ale aj z týchto pravidiel existujú výnimky, ktoré podľa nás nemajú oporu v GDPR. Nevieme, prečo sú napríklad živnostníci diskriminovaní a nemajú rovnakú ochranu ako fyzické osoby. Dlhodobo upozorňujeme na to, že to čo dovoľuje § 116 zákona o elektronických komunikáciách pri telemarketingu, nemusí dovoľovať GDPR a európska legislatíva,“ zdôrazňuje advokát Jakub Berthoty.
Spotrebiteľ sa musí chrániť sám
Keďže legislatíva dáva telemarketingovým spoločnostiam pomerne dosť voľnosti, je na spotrebiteľoch, aby sa chránili sami. Jedným zo spôsobom je registrácia do tzv. „Robinsonovho zoznamu“, kde sa môžu zapísať fyzické aj právnické osoby, ktoré si neželajú byť kontaktované za účelom priameho marketingu. Radikálnejšou možnosťou je podanie sťažnosti na telekomunikačný úrad, ktorý bude následne rozhodovať o začatí konania. Ani rozhodnutia telekomunikačného úradu však nemusia pomôcť, keďže daný Úrad rieši len to, či je telemarketing súladný s, beztak problematickým, § 116 zákona o elektronických komunikáciách.
Z toho dôvodu by sa mali ľudia, podľa odborníka na ochranu osobných údajov, obracať prednostne na Úrad na ochranu osobných údajov. „Úrad na ochranu osobných údajov síce nemôže riešiť súlad so zákonom o elektronických komunikáciách, ale to ani nechceme. Chceme, aby sa pri telemarketingu riešil súlad so základnými zásadami s GDPR, pretože stále ide o spracúvanie osobných údajov. V tejto rovine som presvedčený o tom, že mnohé telemarketingové kampane narazia na preukázanie oprávneného záujmu, najmä ak ide o typický cold-calling na nezákazníkov. Tam oprávnený záujem na kontaktovaní jednoducho nepreukážu. Zverejnili sme preto na našej webstránke vzor podania na Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý môže každý použiť, prispôsobiť a podať na tento Úrad,“ uzatvára Jakub Berthoty z Dagital Legal.
