Pozvánka od firmy Huawei na prehliadku jej centra v Čine bola časovo smerovaná tak, že sa presne kríži s termínom odovzdania papierového vydania touchIT do tlače. Dnes je už však svet iný a minimálne novinársku prácu môžete robiť z ktoréhokoľvek miesta na svete, ak je tam internet. A tak som vyrazil.
Cesta to nie je jednoduchá, všetko začalo v nedeľu ráno rýchlikom do Prahy. Vyraziť na cestu v nedeľu o 6:10 je trochu neštandardné, ale bola to istota, ak sme mali stihnúť lietadlo z Prahy do Amsterdamu niekedy okolo 14 hodiny. Nie, nemýlite sa, cesta na Východ prebiehala tak, že sme polku dňa cestovali na Západ, aby sme odtiaľ severnou trasou leteli do Hong Kongu cez polku sveta.
Leteli sme ekonomickou triedou vyše 9 hodín so spoločnosťou KLM, spal som asi 3 hodiny. Po vystúpení z lietadla to nebolo bohviečo, ale prežil som už aj horšie lety. V tej dobe som bol na ceste takmer 24 hodín a po tejto dobe sa potrebujem natiahnuť.
No byť v Hong Kongu a neprejsť si ho je asi ako svätokrádež a navyše sme mali v programe plánovanú prehliadku tejto kozmopolitnej metropoly. Hong Kong je bývalá anglická kolónia, ktorá síce patrí k Číne, ale ešte aj dnes žije skôr samostatným životom. Ako Slovák nepotrebujete do Hong Kongu víza, stačí len vypísať vstupný formulár a ste v meste.
K najkrajšej vyhliadke v Hong Kongu patrí Victoria Peak, čo je vrhol, z ktorého je úžasný výhľad na mesto. Chodí sem jednak vláčik, dostať sa sem môžete autobusom, taxíkom alebo peši – to vtedy, ak máte veľa času a sily.
Najlepšie je ísť sem večer, keď je všetko pekne osvetlené, ale my sme tu boli poobede. Obed sa odohrával v americkej reštaurácii Bubba Gump, hlavným jedlom boli krevety. Na vstup sme, podľa amerického zvyku, čakali 15 minút, jej hlavnou výhodou bol výhľad na mesto.
Kto nemá rád krevety, má celkom smolu. Na Victoria Peak je hlavnou turistickou atrakciou originál vozňa z vlaku, ktorý premával na vrchol už pred 100 rokmi.
Tu vždy nájdete miesto na fotografovanie, treba sa ale trochu pohrať s nastavením fotoaparátu. 
Neskôr sme prešli z centra na do časti Kowloon, presun z Hong Kongu bol štýlovo lodičkou. Zapadajúce slnko urobilo krásnu atmosféru, v podstate som nevedel, čo vlastne fotiť skôr. Pohľad na najvyššiu budovu v Hong Kongu je celkom fotogenický.
Tak a sme na ceste do Shenzenu, čo je už v kontinentálnej Číne. Musíte prejsť cez hranicu, pričom na tento prechod potrebujete čínske víza. Celá procedúra s odbavovaním trvala asi 45 minút, domáci pritom okolo nás prechádzali cez hranicu len s krátkou zastávkou.
Čína je iná krajina ako Hong Kong, to už bolo jasné hneď za hranicami. Je to viac o príslušnosti k jednej z najväčších krajín sveta. je to nastávajúci ekonomický líder sveta. Po takmer 36 hodinách som sa však tešil hlavne na posteľ.
V Hong Kongu je boj o priestor, toho je však v Shenzene veľa. Preto aj hotelová izba vyzerala ako skôr byt, ktorému vládla obrovská posteľ. Ako som si overil, človeku veľa ku krátkodobému šťastiu netreba – stačí na to jedlo, sprcha a čistá posteľ. 
Na druhý deň sme už začali oficiálny program, dorazili sme do centrály Huawei kúsok za Shenzenom a kolobeh prednášok a ukážok sa začal. Aj z tejto časti pobytu pre vás pripravíme správu, zverejníme ju zajtra na našom serveri. 
Naša cesta pokračuje druhým blogom.
