Najväčším problémom v dištančnom vzdelávaní je podľa rodičov socializácia detí

0

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou spoločností Slovak Telekom a Accenture je najväčším problémom v dištančnom vzdelávaní detí na 2. stupni základných škôl chýbajúci kolektív.

Chýbajúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi, rovesníkmi či osamelosť dieťaťa, označilo za veľký alebo skôr veľký problém až 78% rodičov. Online prieskum na vzorke 601 rodičov, ktorý mapoval postoje a vnímanie problematiky dištančného vzdelávania ďalej ukázal, že vážnym problémom sú tiež mimoškolské aktivity detí. Zrušené záujmové krúžky, športové aktivity, súťaže a pod. považujú za naliehavý problém tri štvrtiny rodičov. Približne rovnaký podiel z nich (75%) považuje za veľký alebo skôr veľký problém „vysedávanie“ detí pred počítačom, smartfónom či tabletom.

S deficitmi v socializácií detí úzko súvisí aj problém s chýbajúcim osobným kontaktom s učiteľmi. Jeho naliehavosť si uvedomujú viac ako dve tretiny rodičov (69%). Takmer rovnaká časť z nich (68%) považuje za problém aj stratu návykov a zmenu denného režimu dieťaťa – denný návyk chodiť do školy, pravidelnosť vstávania a denných rituálov, plnenie bežných denných povinností a podobne. Pomerne vážnym dôsledkom dištančného vzdelávania sa ukazuje nízka motivácia učiť sa či lenivosť detí. Nechuť k učeniu, odkladanie učenia na neskôr, alebo to, že dieťa vníma túto situáciu ako prázdniny, označilo za veľký alebo skôr veľký problém šesť z desiatich rodičov.

„Za vnímaním naliehavosti problémov dištančného vzdelávania rodičmi možno vidieť dva faktory. Prvý z nich je faktor socializácie, ktorý je sýtený takými problémami ako chýbajúci kolektív, absencia mimoškolských aktivít, chýbajúci kontakt s učiteľom a prílišné vysedávanie detí pred počítačom. Druhým je faktor vzdelávania. Ten je naopak sýtený problémami, ktoré súvisia s vnútorným prežívaním vyučovacieho procesu ako je nervozita, nesústredenosť, podráždenosť, problémy s učivom, nízka motivácia učiť sa, lenivosť, únava a prílišná vyťaženosť. Napriek faktu, že ide o vnímanie problémov optikou rodičov a nie samotných detí, možno ich považovať za vážne konzekvencie dištančného vzdelávania“, uvádza analytik IVO Marián Velšic.

Medzi problémy, ktoré sú väčšinou rodičov považované za naliehavé, patria tiež nedostatky vo výučbe cez internet (58%). Sú to napr. povrchnosť vyučovania, nedostatočne vysvetlenie učiva, krátke hodiny, málo hodín, neprehľadný spôsob zadávania úloh, časový stres, nesystémový prístup a chaos v rozvrhu hodín, neskúsenosť učiteľov s informačnými technológiami, zlá komunikácia a prístup učiteľov a pod. No rodičia si uvedomujú aj zdravotné riziká spojené s dištančným vzdelávaním. Viac ako polovica (57%) poukazuje na nedostatok pohybu a rôzne zdravotné problémy ich detí.

„Prieskum nám zároveň ukazuje, že deti majú nedostatočné zručnosti pre využívanie technológií a bežných komunikačno-kolaboračných nástrojov – len 23% rodičov nemuselo deťom pomáhať s technickou podporou. To, že tri štvrtiny detí napriek absolvovaniu hodín informatiky nezvládajú základné činnosti pri práci s počítačom, vrátane pripojenia sa na videohovor alebo riešenia jednoduchých problémov typu inštalácia web kamery, považujem za vážne. Aktuálna situácia tak zvýraznila potrebu systematického budovania praktických digitálnych zručností mladej generácie. Tie sú nevyhnutné nielen pre jej budúce uplatnenie, ale aj každodenné praktické fungovanie. Dnes im tieto zručnosti žiaľ chýbajú – a práve to sa snažíme zmeniť v rámci nášho programu digitálneho vzdelávania ENTER”, hovorí Tatiana Švrčková, manažérka spoločenskej zodpovednosti Slovak Telekom.

Na druhej strane, o čosi nižšiu naliehavosť majú problémy priamo súvisiace s učením: nervozita, nesústredenosť, podráždenosť (46%); problémy s učivom ako nepochopenie učiva, nepochopenie zadaných úloh, neschopnosť samostatne riešiť úlohy, a pod. (44%); únava či prílišná vyťaženosť, vyplývajúca z množstva úloh, projektov, nedostatku času na oddych, zábavu a pod. (40%). Naopak, výrazne prevažuje názor (celkovo 72%), že v dištančnom vzdelávaní nie je zásadný problém zhoršenie výsledkov, resp. známok.

Na strane rodičov je zasa najväčším problémom väčšia záťaž spôsobená potrebou asistencie pri vyučovaní, úlohách, technických problémoch, koordináciou so zamestnaním či výpadkami v zamestnaní. Uvádza ju šesť z desiatich opýtaných. Pre takmer polovicu rodičov je veľkým alebo skôr veľkým problémom zabezpečenie technického vybavenia pre dieťa alebo riešenie problémov s fungovaním techniky (s nízkou rýchlosťou internetu, vypadávaním signálu, s inštaláciou a fungovaním programov na komunikáciu a výučbu).

„Rodinám by určite prospelo, keby dostali cielenú podporu od svojej školy – napríklad by vopred mali informácie, ako bude dištančná výuka prebiehať, dostali by manuál s návodmi a požiadavkami na technické parametre používaných zariadení pre digitálne nástroje, ktoré škola v rámci jednotlivých predmetov plánuje využívať a podobne. V spolupráci viacerých firemných a neziskových partnerov sme spustili v minulom roku ‘Program koordinátorov digitálnych kompetencií‘. Jeho ambíciou je, aby na školách bol k dispozícii učiteľ, ktorý bude nositeľom know-how a bude podporovať ostatných kolegov v oblasti digitálnych kompetencií a využívania informačných technológií vo vzdelávacom procese. Práve existencia koordinátora na škole, ktorý by metodicky zastrešoval aj realizáciu dištančnej výuky, by mohla pomôcť minimalizovať problémy dištančného vzdelávania a záťaž rodičov v technickej oblasti”, konštatuje Alena Kanabová, riaditeľka pre firemné občianstvo Accenture na Slovensku.

 

Značky:

O autorovi

Máme radi najnovšie technológie a žijeme s nimi. Prinášame informácie o najnovších produktoch a technológiách priamo k vám, objektívne a ľudsky, pretože robíme to, čo nás baví. Sme energický tím plný odhodlania a veríme, že je s nami aj sranda. :)

Pridaj komentár