V dňoch 28.-29.7.2016 sa v Nitre konala medzinárodná jazykovo-politická konferencia krajín V4+ na tému „Perspektívy jazykovej komunikácie v EÚ“, ktorú organizovala Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre a Slovenská esperantská federácia ako sprievodné podujatie 101.
Svetového kongresu esperanta, pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka a rektora UKF v Nitre Prof. Ľubomíra Zelenického.
Konferenciu slávnostne otvorila Prof. Gabriela Mišíková, prorektorka pre medzinárodné vzťahy a rozvoj Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pozvanie prijal aj Vytenis Andriukaitis, komisár EÚ pre zdravotníctvo a potravinovú bezpečnosť z Litvy, a tiež Prof. Mark Fettes, predseda Svetového esperantského zväzu. Svoje posolstvo účastníkom konferencie poslal Ján Figeľ, bývalý komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru a mnohojazyčnosť a v súčasnosti vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.
Jazykovo-politickej konferencii dominovala témy: jazykové problémy občianskej participácie; jazykové problémy pri ekonomickej integrácii; zlepšenie a zefektívnenie jazykového vyučovania, ktoré boli zamerané na podporu viacjazyčnosti, jazykovú demokraciu a sociálnu spravodlivosť, ako aj modely riadenia viacjazyčnej komunikácie. Diskusie sa po prvýkrát spoločne zúčastnili politickí predstavitelia, zástupcovia univerzít a jazykových inštitúcií a predstavitelia občianskych organizácií z krajín V4, Talianska, Holandska, Francúzska, Írska, Nemecka, Rumunska, Litvy. Lotyšska, Estónska, USA a ďalších krajín, aby hľadali rovnoprávne a efektívne riešenia problémov jazykovej komunikácie v EÚ.
Plenárne prednášky, panelové diskusie aj diskusné okrúhle stoly prebiehali dva dni a priniesli konkrétne inovatívne odporúčania a návrhy, ktoré boli zapracované do prijatej deklarácie z konferencie a odporúčaní k trom témam vypracované Dr. Seánom Ó Riainom a Michelem Gazzolom spolu s členmi vedeckého výboru konferencie.
V prijatej deklarácii z medzinárodnej jazykovo-politickej konferencii sa uvádza: „Brexit jasne ukázal, že súčasná kríza európskej integrácie je krízou identity. V súčasnosti neexistuje jazyk, ktorý by vyjadroval paneurópsku identitu. Ako svetový jazyk angličtina nie je vhodným jazykom na vyjadrenie európskej identity. Jazyková nespravodlivosť vytvára rôzne formy ekonomickej a spoločenskej diskriminácie. Vidíme jasnú potrebu novej stratégie na zlepšenie učenia cudzích jazykov, a to empirickým zisťovaním, ktorý cudzí jazyk dokáže s najväčšou pravdepodobnosťou podnietiť následné učenie ďalšieho jazyka.„
