Domáce firmy sa na rozdiel od zahraničných u nás pri obstaraní vozidla stále pozerajú hlavne na obstarávaciu cenu vozidla, prípadne pri operatívnom lízingu na výšku mesačnej platby. Dôležité sú však celkové náklady na prevádzku či mobilitu.
Ak si zahraničná firma na Slovensku vyberá vozidlo do vozidlového parku, prax ukazuje, že väčšina z nich sa pri výbere riadi celkovými prevádzkovými nákladmi (TCO – Total cost of ownership) spojenými s vozidlom, respektíve mobilitou (TCM – Total cost of mobility). „Na rozdiel od zahraničných firiem sa domáce spoločnosti orientujú stále skôr podľa obstarávacej ceny vozidla a neberú do úvahy ďalšie prevádzkové náklady spojené s vozidlom, respektíve náklady na mobilitu ako takú,“ upozorňuje na realitu Lucia Čišková, obchodná riaditeľka Business Lease Slovakia. Spoločnosť je komplexným poskytovateľom mobility a popredným hráčom na poli operatívneho lízingu.
Čo sa skrýva za TCO a TCM
Práve celkové prevádzkové náklady či celkové náklady na mobilitu zahŕňajú aj náklady na palivo, pneumatiky, pravidelný servis a údržbu, možné náklady na poistné udalosti, náhradné vozidlá, pokuty, registračné poplatky, cestnú daň, diaľničnú známku, poistenie, asistenčné služby, ako aj administratívne náklady, kontrolu a schvaľovanie faktúr, čas vodiča či náklady fleet manažéra a ďalšie. Ide o skutočné náklady na vozidlový park počas doby jeho trvania. „Pri mnohých z daných položiek je pritom ťažké predikovať vopred vývoj ceny. Pri personálnych nákladoch v spojitosti s vozidlovým parkom zas firma neefektívne využíva ľudské zdroje na činnosti, ktoré s jej biznisom nesúvisia. Pri výbere vozidla preto treba zvažovať nielen tieto náklady, ale aj formu jeho obstarania, ktorá má na ne vplyv,“ podotýka Čišková.
Napríklad pri kúpe vozidla do majetku je síce jeho obstarávacia cena obvykle najväčšia položka, práve celkové prevádzkové náklady či celkové náklady na mobilitu ukazujú, že investícia tým nekončí. Už po roku stratí vozidlo 30 až 50 % svojej hodnoty a po šiestich rokoch v priemere 75 % svojej hodnoty. Až tretinu nákladov predstavujú za daný čas pohonné hmoty, ďalších 31 % je strata hodnoty vozidla a takmer 15 až 20 % sú náklady na servis, údržbu a pneumatiky, vyplýva z prepočtov Business Lease Slovakia.
Náklady na palivo sú dôležité
Ako ukazuje prax, slovenské firmy sa pri výbere vozidla napríklad málokedy orientujú aj podľa nákladov na pohonné hmoty, čo je jedna z najväčších položiek celkových prevádzkových nákladov. Lucia Čišková za tým vidí hlavne nedôveru voči spotrebám pohonných hmôt, ktorú uvádzajú výrobcovia vozidiel. „Business Lease určite odporúča brať do úvahy aj náklady na palivo. Je pravda, že na spotrebu pohonných hmôt má vplyv mnoho faktorov, ale pre porovnanie a indikáciu vedia údaje uvádzané výrobcami pomôcť pri výbere správneho vozidla,“ podotýka Čišková. Ako dodáva, náklady spojené s platbou pokút alebo spoluúčasťou pri poistných udalostiach riešia niektoré firmy prenosom týchto nákladov na zamestnanca.
Servis hlce tisíce eur
Obdobne servis, údržba a pneumatiky sa podieľajú na celkových prevádzkových nákladoch 15 až 20 percentami, čo je významná položka. Síce tieto náklady začínajú narastať až po uplynutí približne dvoch rokov, každopádne firma ich vie len ťažko predpovedať a najmä kontrolovať. Ak dokonca pôsobí po celom Slovensku, len ťažko si môže dojednať také zľavy v servise, ako lízingová spoločnosť. Hrozia jej tiež prestoje, najmä ak nemá možnosť využívať náhradné vozidlá. „Často sa stretávame so situáciou, kedy firmy majú vozidlá už účtovne odpísané a vnímajú ich ako „splatené“. Teda ich „nič nestoja“. To je síce čiastočne pravda, ale každým ďalším rokom používania sa pripravujú o potenciálny zisk z odpredaja a rovnako sú vystavení riziku nepredvídateľnej opravy,“ upozorňuje Čišková. „Pri operatívnom lízingu má napríklad firma v rámci pravidelných mesačných platieb všetky náklady kryté, vlastní mobilitu, teda využíva vozidlo a služby, no riziko vývoja cien je na strane lízingovej spoločnosti,“ dodáva.
Vek vozidla oberá firmu o zisk
„Jednou z chýb, ktoré firmy robia, je snaha držať vozidlo do „rozpadnutia sa“. Pre obmenu vozidlového parku by sa však mali rozhodnúť v momente, kedy vozidlo dosiahne vek 60 mesiacov alebo 180 000 km pri benzínovej motorizácii a 200 000 km pri naftovej. Samozrejme, vždy záleží na aktuálnom technickom stave vozidla a tiež situácii danej spoločnosti,“ vysvetľuje Čišková. Pravidlá obmeny vozidlového parku by dnes mala mať každá firma stanovené v rámci interných smerníc. V prípade operatívneho lízingu je jeho nastavenie podľa predpokladanej dĺžky užívania vozidla a ročného nájazdu kilometrov. „Reálny ročný nájazd kilometrov pravidelne sledujeme a porovnávame s nastaveným. V prípade, že zistíme rozdiely, konzultujeme ich s klientom a ak sa využívanie vozidla zmenilo, napríklad v dôsledku zmeny pracovnej náplne zamestnanca, vieme oba parametre v kontrakte zmeniť. Vždy hľadáme optimálne nastavenie, ktoré vyhovuje klientovi,“ podotýka. Firmy si v rámci operatívneho lízingu môžu aj predĺžiť kontrakt, ak sa po uplynutí 48 mesiacov, čo je obvyklá dĺžka kontraktu, dostanú do situácie, že nevedia, či dané vozidlo budú potrebovať opätovne nové na ďalšie štyri roky. Predĺži sa tak do doby, keď má firma jasnú stratégiu s danou pracovnou pozíciou. Počet zmien parametrov kontraktu tým nie je nijako limitovaný.
Rozdiel vo financovaní
Napokon, ak už firma chce porovnávať TCO či TCM pri obstaraní si vozidla, mala by to urobiť aj z pohľadu formy jeho obstarania, najmä keď ide o najväčšiu položku celkových nákladov na prevádzku či mobilitu vozidla. V prípade financovania vozidla v hotovosti, prostredníctvom úveru či finančného lízingu musia firmy prefinancovať celú hodnotu vozidla, čiže aj tú, ktorú v realite nevyužijú. Napríklad firma plánuje kúpiť vozidlo Škoda Octavia v hodnote 20 000 eur. Pri všetkých troch formách financovania musí vynaložiť v priebehu napríklad plánovaných štyroch rokov využívania auta celých 20 000 eur a následne pracovať na tom, aby dané vozidlo predala a časť hodnoty získala naspať. „V prípade operatívneho lízingu firma financuje v rámci mesačnej platby vždy len rozdiel medzi 20 000 eur a zostatkovou cenou vozidla napríklad 8000 eur. Teda financuje len hodnotu, ktorú reálne využije,“ hovorí Čišková. V tomto prípade 12 000 eur. Zároveň jej odpadajú starosti s odpredajom vozidla a snahou získať časť investovaných peňazí späť. „Tento benefit operatívneho lízingu si už cení čoraz viac firiem a je jedným z motívov prechodu na operatívny lízing,“ dodáva. Pre firmu je nerentabilné vozidlá vlastniť, ak chce investovať do vlastného biznisu a vozidlá sú využívané ako prostriedkom pre zabezpečenie mobility.
