Otázka čitateľa: Pokúšam sa všade možne nájsť odpoveď na to, ako je to s výmenou procesorov za iné v rámci AIO počítačov, ale nikde sa mi to nedarí. Ide o to, že mám all-in-one počítač s procesorom so zníženou spotrebou, konkrétne Intel Core i3 4130T, s TDP 35W. Tieto procesory sa ale ťažko zháňajú z druhej ruky a preto potrebujem vedieť, či ho je možné nahradiť klasickým Core i3 4130, bez prívlastku T, ktorý má TDP 54W. Mám obavy, či sa tým vyšším TDP nejako neohrozí funkčnosť dosky, takže by som sa rád uistil, ako to vlastne je.
Váš problém sa v základe týka pomerne zaujímavej problematiky upgradu procesora v starších notebookoch a all-in-one počítačoch, ktorá zaujíma nemalý počet ľudí. Používatelia chcú v týchto zariadeniach vymeniť procesor, pretože chcú výkon počítača zvýšiť, alebo sa napríklad domnievajú, že zlý procesor spôsobuje nejakú nefunkčnosť a jeho náhradou sa vyrieši, avšak nemôžu zohnať celkom totožný model (treba povedať, že poruchovosť procesorov sa rovná skoro nule a počítač takmer vždy nefunguje z iného dôvodu).
V oboch prípadoch sa teda rieši otázka, či iný, obvykle výkonnejší procesor, môže byť do daného zariadenia osadený, najmä ak sú jeho energetické požiadavky vyššie, ako je tomu aj vo vašom prípade.
Problém návrhu a dimenzovania:
V prvom rade musíte v tejto problematike čeliť faktu, že all-in-one počítače, rovnako ako notebooky nikdy neboli navrhnuté na to, aby takýto úkon umožňovali. Nejde tu pri tom o to, že by výmena procesora bola fyzicky nemožná. Ide o triviálny úkon. To, čo je problémom je, že výrobca nikdy nepredpokladal, že k danému úkonu bude z používateľskej stránky dochádzať.
A tento fakt má nevyhnutne následky. Integrované chladenie zariadenia, či už v rámci samotného aktívneho ventilátora, alebo radiátorov a prieduchov, bolo navrhnuté s prihliadnutím na odvod tepla, ktoré generuje daný hardvér, nie iný. Takisto bol osadený zdroj s nejakým výkonom a napájacia sústava základnej dosky, s nejakými vlastnosťami, ktoré budú ako-tak zodpovedať pôvodnému hardvéru, nie inému. Takisto BIOS zariadenia má len určitú podporu procesorov, ktoré do neho výrobca integroval.
Ventilátor a heatpipe notebooku, ktorá odvádza teplo z CPU
V prípade desktopov, respektíve skladaných stolných počítačov, kde si komponenty osadzujete sami, sa môžete spoľahnúť na to, že napr. výrobca základnej dosky vo svojej špecifikácii jasne uvedie, aké procesory podporuje. Vopred vidíte, aké CPU môžete osadiť, aké sú limity napájania a podobne. Rovnako, ak vyjde nejaká nová generácia procesorov, využívajúca rovnakú päticu, výrobca dáva obvykle k dispozícii nový BIOS, ktorý tieto nove CPU podporuje, takže dosku môžete na jeho osadenie pripraviť.
Nič z tohto v prípade all-ion-one počítačov a notebookov nemôžete očakávať. Váš model počítača, kde chcete výmenu urobiť, neuvádzate, takže len ťažko vám niekto môže jasne odpovedať na otázku, či nejaký konkrétny CPU podporuje. Avšak aj keby ste to urobili a presný model uviedli, situáciu to magicky nevyjasní.
Výrobcovia daných zariadení totiž obvykle (až na pár výnimiek) tieto informácie vôbec neposkytujú. Niektoré môžete odhadnúť s prihliadnutím na súčasnú konfiguráciu, niektoré pohľadom na fyzický hardvér ako taký, ale to je zhruba všetko. To, aké procesory osadená doska podporuje a či je napájacia sústava a chladenie pre ne dostatočné, sa u týchto zariadení skrátka neuvádza.
Samozrejme, že veľmi často nastáva situácia, že výrobca si nechá vyrobiť dosku, ktorú následne používa vo viacerých hardvérových konfiguráciách zariadení. Predáva následne notebook alebo all-in-one počítač ABC-X s procesorom X a takisto počítač ABC-Y s procesorom Y, ktorý je výkonnejší. Líšia sa len procesorom a napríklad množstvom pamäte či veľkosťou disku, ale doska, napájacia sústava a všetko ostatné je rovnaké. Lenže to vy neviete. Niektoré prípady takéto budú a niektoré nie. Bez toho, aby ste tieto rôzne počítače rozobrali a rovnakú dosku v nich našli, neviete, či rovnaké z hľadiska návrhu sú.
Spoľahnúť sa môžete len na to, že výrobca určite nechce vyhadzovať peniaze, takže dimenzovanie parametrov nebude príliš štedré a vysoko nad rámec potreby. Koniec koncov, prečo do zariadenia osádzať napr. výkonnejší a drahší napájací zdroj, keď počítač bude fungovať celý svoj život s maximálne jeho tretinovým odberom a nikdy inak.
All-in-one počítač s klasickou päticou procesora
Vo vašom prípade, keď plánujete osadiť Core i3-4130 s TDP 54W, ktorý nahradí pôvodný procesor Core i3-4130T s TDP 35W, nie je rozdiel veľký. Tieto procesory nemajú boost, takže hodnoty TDP neprekračujú a rozdiel na úrovni cca 20 W je takmer určite v limitoch návrhu. Lenže problémom je, že to vždy len odhadujete. Môžete si napríklad zmerať ober notebooku v plnej záťaži a následne pohľadom na výkon napájacieho zdroja relatívne správne odhadnúť, či zvládne poskytovať napr. o 20, 30 či viac wattov, ktoré si vyžiada výkonnejší CPU. Neviete ale, aké limity napájacia sústava na doske má. Neviete takisto, či bude navrhnuté chladenie schopné väčšie generované teplo odvádzať (najmä ak má váš počítač mimoriadne tenkú a kompaktnú konštrukciu) a takisto vopred neviete, či daný procesor bude vôbec podporovať BIOS dosky.
Vo vašom prípade nemeníte generáciu procesora, takže odpoveď na vašu otázku bude zrejme áno a procesor bude fungovať. To, že je ale zvyšný hardvér schopný daný CPU prevádzkovať, vás ale neochráni pred tým, ak napr. základná doska časom vypovie službu z dôvodu svojho veku (tento procesor je z roku 2013 a váš počítač možno takisto a zmena tepelných podmienok a vyšších energetických požiadaviek odchod môže, ale pravdaže aj nemusí mierne urýchliť).
Ekonomický problém výmeny:
V celej súvislosti sa je ešte dobré vyjadriť k ekonomike výmeny. Mnoho používateľov zatúži vo svojom notebooku alebo all-in-one počítači vymeniť procesor z dôvodu zlepšenia jeho výkonu. Treba ale povedať, že upgrade CPU v tomto segmente patrí obvykle k najmenej ekonomickým a pre bežného používateľa najmenej relevantným.
Sú samozrejme prípady, keď je procesor nosným prvkom a hlavným limitom, či už v rámci serverového, výpočtového nasadenia alebo napríklad v súvislosti s 3D renderingom či videoprocesingom. Lenže v rámci notebookov a all-in-one počítačov toto obvykle nenastáva. Nejde o herný desktop, do ktorého ste práve osadili najlepšiu „high-end“ grafickú kartu na trhu, takže potrebujete upgradovať aj procesor, aby ste si všetko užili naplno. Ide o zariadenia, v ktorých sú osadené kombinácie hardvéru na obdobnej úrovni.
Mnohé all-in-one počítače a notebooky používajú pre procesory spájkovaný BGA spoj a nie je ich možné jednoducho odpojiť
Hlavným argumentom prečo sa v týchto zariadeniach upgrade CPU obvykle nevykonáva je, že procesor, ktorý by vám priniesol razantné a skutočne citeľné zvýšenie výkonu, takmer určite nepôjde osadiť z dôvodu limitov základnej dosky, napájania (zdroja) a chladenia. Alternatívny upgrade, pri ktorom by ste osadzovali omnoho výkonnejší procesor, ktorý nemá vyššie nároky na napájanie a odvod tepla, pretože je o niekoľko generácii novší, zas narazí na limit v tom, že napríklad o päť rokov staršia doska ho skrátka nebude poznať/podporovať (aj napriek kompatibilnej pätici). Na rozdiel od desktopov tu budete upgrade BIOS-u s pridaním jeho podpory očakávať márne.
Vo výsledku sa preto do notebookov a all-in-one počítačov dá obvykle osadiť iba procesor, ktorý je výkonovo a vekovo relatívne blízko tomu stávajúcemu. Nuž a vzhľadom na pomer zvýšenia výkonu a ceny sa takýto upgrade obvykle nevyplatí.
Ak v 500-eurovom notebooku/all-in-one počítači vymeníte procesor v hodnote 120 eur za procesor za 160 eur, ktorý je o 15 % výkonnejší, nezískali ste ten vyšší výkon za 40 eur, ale za 160 eur. Meníte totiž komponent dodatočne, nie v rámci prvotného nákupu. Navyše, toto malé zvýšenie výkonu obvykle ani nepocítite, pretože je obvykle viditeľné len pri vysokej záťaži, pričom vaše zariadenie v nej prakticky 99 % času nebude. Preto je obvykle výhodnejšie, vložiť dané peniaze do upgradu v podobe výrazne výkonnejšieho SSD, alebo väčšej operačnej pamäte.
Inak povedané, keďže na rozdiel od desktopu pri upgrade CPU nemôžete v rámci notebookov a all-in-one počítačov vykonať výrazný výkonový skok, obvykle o ňom nemá absolútne žiadny zmysel uvažovať. Prakticky jediný prípad, kedy to zmysel dáva je, že ten mierne výkonnejší procesor ste získali zdarma (napríklad vybratím z iného nefunkčného počítača).
