Bezhotovostné platby nikdy úplne nevymažú hotovosť z nášho bežného života, avšak to, čo ovplyvní budúcnosť bezhotovostných platieb sú vzdelávanie verejnosti, moderné technológie a spôsoby ich využitia. Na tomto sa zhodli odborníci, ktorí prednášali na 2. ročníku konferencie DEŇ BEZ HOTOVOSTI, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty.
Dnes je realita taká, že až 60 % platieb je vykonaných v hotovosti. Aj napriek tomuto faktu patrí Slovensko k najdynamickejším krajinám, kde počet bezhotovostných transakcií neustále rastie. „Výraznejšie to vnímame najmä pri bezkontaktných platbách, ktoré predstavujú 60 %-ný medziročný nárast, pričom dnes prispieva k uvedenému počtu aj množstvo transakcií realizovaných mobilom,“ povedal Rastislav Vallo, predseda Združenia pre bankové karty.
S jeho názorom sa stotožňuje aj Martin Peter, riaditeľ Centra pre finančné inovácie Ministerstva financií SR. Ten uvádza, že Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami jednou z najinovatívnejších krajín, kde sa ľudia neboja používať na platenie moderné technológie. „Naša krajina je považovaná za akési laboratórium vo využívaní moderných technológií. Slovensko bolo napríklad prvou krajinou, kde sa zaviedli bezkontaktné platby či platby mobilom.“
Ako sa však začne stierať pomer hotovostných a bezhotovostných platieb, ukáže budúcnosť. Podľa odborníkov, ktorí vystúpili na konferencii DEŇ BEZ HOTOVOSTI, je to vo veľkej miere generačná otázka. Podľa nich bude trvať minimálne 50 rokov, teda jednu až dve generácie, kým sa používanie bezhotovostných platieb zvýši natoľko, že budú vo výraznej prevahe oproti hotovosti. Pokrok bude v tomto smere závisieť od technológií a moderných nástrojov, ktoré budú podporovať bezhotovostné platenie. „Napríklad Švédsko dnes uvažuje o zavedení národnej virtuálnej meny. Toto bude jedna z ciest, ako sa bude progres uberať,“ dodal na akcii Martin Peter.
Pripomeňme, že podľa našich skúseností je krajina, kde s reálnou menou v podobe papierových bankoviek alebo mincí vôbec nestretnete Island. Mince sú tu turistická atrakcia, v podstate muzeálny kúsok. Vyzerá to tak, že čím ďalej na sever, tým je to s hotovosťou slabšie v prospech bezhotovostných platieb.
Čo je však podľa rečníkov kľúčové? Spolupráca s vládou a investície do vzdelávania. „Aby počet bezhotovostných transakcií mohol rásť, je nutné, aby sa skvalitňovali služby a rástla ich ponuka pre občanov a podnikateľov. Na podpore takýchto projektov spolupracujeme veľmi úzkou s vládou,“ priblížila Cecilia Akerman, riaditeľka pre rozvoj bezhotovostných ekosystémov v spoločnosti Mastercard. Nielen podpora občanov, ale aj podnikateľov je kľúčová. „Projekty na rozvoj bezhotovostnej ekonomiky musia byť komplexné. Musia zaujať ľudí, no zaujímavé musia byť aj pre obchodníkov. Iba tak dosiahneme, že budú mať vplyv na rast hospodárstva krajín či potieranie šedej ekonomiky,“ zdôraznil Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa pre Slovensko a Česko.
Na konferencii vystúpil aj Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, Richard Raši a hovoril o tom, že stratégia vlády je posilniť bezhotovostné platby a prejsť na moderné formy všade, kde sa len dá.
Všetko však stojí a padá na vzdelávaní. Odborníci sa taktiež zhodli na fakte, že vzdelávanie finančnej gramotnosti je nutné zaviesť už v čo najskoršom veku, no zároveň ruka v ruke s tým je nutné edukovať aj ľudí v produktívnom veku, ktorí dnes častejšie siahajú po hotovosti. „Pred desiatimi rokmi sme si strážili svoje súkromie. Dnes ho vystavujeme navonok. Staršia generácia ľudí nie je zvyknutá a nechce zdieľať svoje údaje, pretože má obavy z ich zneužitia. Tu by mali zasiahnuť aj vlády krajín. Tak, ako hovoria o nebezpečenstve alkoholu za volantom, tak otvorene by sa mali postaviť aj k otázke vzdelávania verejnosti k financiám a bezhotovostnému plateniu,“ dodal Geronimo Emili, prezident asociácie CashlessWay.
