Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Víťazné vozidlo bolo drobné, no oslavy boli obrovské.

Šťastie, hrdosť a istá dávka zadosťučinenia. To všetko sa miešalo s nadšením, keď fínsky jazdec Rauno Aaltonen 20. januára 1967 preťal s Mini Cooper S cieľovú pásku ako celkový víťaz 36. Rely Monte Carlo. Po triumfoch v rokoch 1964 a 1965 to bolo tretie víťazstvo značky Mini v Monaku. Triumf mal aj symbolický význam. Rok predtým boli všetci presvedčení, že Mini získalo tretie víťazstvo v rade, no nakoniec bolo diskvalifikované. Toto rozhodnutie komisárov nevedia mnohí priaznivci značky pochopiť dodnes. Mini si ako Dávid medzi vysoko výkonnými Goliášmi získalo sympatie publika. Aaltonen a jeho jazdecké schopnosti sú prísľubom, že niečo podobné sa zopakuje aj teraz.

Tri tituly z Rely Monte Carlo zabezpečili značke neodmysliteľný športový status. Úspechy sa pripomenuli aj pri výročí produkcie v továrni MINI v Oxforde a pri predstavení nového modelu MINI John Cooper Works Countryman. Odkaz trojnásobného víťaza „Monte” sa odzrkadlil aj pri vývoji modelu MINI John Cooper Works Rally, ktorý štartoval na Rely Dakar, najnáročnejších vytrvalostných pretekoch v súčasnosti. Očarenie sa nemení a určite bude pokračovať aj počas 50. výročia víťazstva, ktoré premenilo klasické Mini na legendu motoristického športu.

Rauno Aaltonen sa rozhodol, že víťazstvo oslávi spôsobom najbližším jeho srdcu. Nastúpi do kokpitu klasického Mini, absolvuje s ním náročnú cestu do Monaka merajúcu takmer 1 250 kilometrov a drobný britský automobil prevedie stúpaniami a klesaniami po strmých horských cestách francúzskych Prímorských Álp, hľadajúc na zľadovatených povrchoch ideálny brzdný bod. Aaltonen sa iba pár týždňov po svojich 79. narodeninách postaví na štart Rely Monte Carlo Historique 2017. A už teraz uvažuje, aké veľkolepé by bolo, ak by opäť vyhral 50 rokov po svojom veľkom triumfe a znovu sa postavil na pódium pre víťazov v monackom Port Hercule.

Klasické Mini je pripravené vyraziť, tím je v štartovacích blokoch a itinerár je kompletný.

Aaltonenove športové ambície našli pochopenie v BMW Group Classic. Na štart 20. ročníka tradičných pretekov posiela špeciálny MINI CLASSIC Rallye Team, aby pripomenul slávne dni na „Monte” z 50-tych, 60-tych a 70-tych rokov. Tím pripravil fínskemu jazdcovi ideálne vozidlo. Mini Cooper S, ktoré pretekalo na Rely Monte Carlo v roku 1965 a teraz ho kompletne prestavala švédska spoločnosť Söderqvist Engineering. Postavili ho do pretekárskeho stavu. Výkonný riaditeľ spoločnosti Hans-Åke Söderqvist a jeho syn sú členmi tímu, spolu s nimi aj švédsky jazdec Stig Blomqvist, majster sveta v rely z roku 1984, ako aj Phil Anning z britskej spoločnosti Swiftune Engineering, ktorá viac ako 50 rokov spolupracovala na vývoji a výrobe pretekárskych motorov pre klasické Mini. V batožine je aj desať súprav s kolesami s hrotmi. Pre 10-palcové kolesá klasického Mini ich špeciálne vyrobili a následne dôsledne finalizovali ručne vo Fínsku.

Tak ako tím a klasické Mini, aj Aaltonen absolvoval svedomitú prípravu. Fínsky jazdec si v úplne novom MINI Cooper S Clubman v decembri prešiel celú trať a pripravil si kompletný itinerár. Spomienky z víťazného roku 1967 sa mu stále intenzívnejšie vynárali s každou zákrutou a s každám stúpaním. No ostrieľané ruky nepôjdu na rely iba po pamäti. Pred desiatkami rokov si pre svoj dôsledný prístup vyslúžil prezývku „Profesor rely” a aj teraz si zapisoval všetky dôležité detaily na ceste. Aaltonen mal po svojom boku aj skúseného spolujazdca. Úlohy spolujazdca, časomerača a navigátora sa ujal Hans Sylvan (72). Sylvan tiež niekoľkokrát absolvoval „Monte” a má za sebou úspešnú kariéru so Stigom Blomqvistom.

Z Bad Homburg do Monaka – a to je iba zahrievacie kolo.

„Monte” sa desiatky rokov považovalo za najnáročnejšie a zároveň najkrajšie preteky svojho druhu. Okolo vytrvalostných rýchlostných skúšok, zľadovatených ciest cez horské priesmyky, snežných búrok, ktoré sa prihnali znenazdajky či o „Noci dlhých nožov” na vysokohorskom priesmyku Col de Turini kolovalo zo začiatku množstvo legiend. Pre oslavu legendárneho podujatia vytvorili v roku 1998 organizátori z Automobile Club de Monaco novú edíciu pretekov pre historické vozidlá. Podujatie sa koná zhruba dva týždne po aktuálnom ročníku aktuálnych ostrých pretekov a snaží sa kopírovať trasu pôvodných pretekov, pričom prvým kolom je príchod z viacerých miest. Tento rok sa štartuje zo siedmich európskych miest. V piatok, 27. januára 2017, sa Aaltonen a Sylvan vydajú na cestu do Monaka z mesta Bad Homburg. Prvá rýchlostná skúška povedie do Valence. Preteky následne pokračujú okružnými jazdami s návratom do Monte Carlo, kde sa 31. januára pôjde záverečná nočná etapa.

Zúčastniť sa môžu iba vozidlá, ktoré mohli štartovať na Rely Monte Carlo v rokoch 1955 až 1980. Pre jazdcov také obmedzenia neplatia. Skúsenosti z rely sú však výhodou. Nik zo štartovacieho poľa však nemá také množstvo intenzívnych, rôznorodých a navyše úspešných skúseností z „Monte” ako práve Rauno Aaltonen.

Vášnivý štart nasledovalo víťazstvo v triede.

Koncom roku 1961 sa stal Fín vo svojej domovine národným šampiónom v rely a následne sa rozhliadal po vozidle, s ktorým by sa mohol zúčastniť na „Monte”. Dohodol sa s továrenským tímom British Motor Corporation. Aaltonen štartoval s Mini Cooper, ktoré bolo oproti predchádzajúcemu modelu oveľa konkurencieschopnejšie. Sľubné spojenie sa takmer skončilo tragicky. Vozidlo bolo tri kilometre pred koncom na druhom mieste, keď sa dostalo mimo cesty, prevrátilo sa a skončilo v plameňoch. Aaltonen a jeho spolujazdec Geoff Mabbs sa na poslednú chvíľu dostali z vozidla. Po tomto dramatickom prvom predstavení sa Aaltonen vrátil na štart v roku 1963 za volantom vozidla Mini Cooper. Rely Monte Carlo tentoraz dokončil ako víťaz triedy a v celkovom hodnotení obsadil tretie miesto.

V nasledujúcom roku už írsky jazdec Paddy Hopkirk priviedol klasické Mini k prvému celkovému víťazstvu. Aaltonen skončil na siedmom mieste. V roku 1964 sa na „Monte” začala éra Troch mušketierov. Aaltonena a Hopkirka rozšíril na trio fínsky jazdec Timo Mäkinen. V roku 1965 dosiahol Mäkinen druhé celkové víťazstvo pre klasické Mini. Do cieľa prišiel bez jediného trestného bodu, zatiaľ čo jeho blízky krajan sa neocitol v celkovom hodnotení. V tom roku to bol pre Aaltonena neuspokojivý štart, aj keď sa vo Fínsku stal opäť národným šampiónom a celkovým víťazom Európskeho šampionátu v rely.

Úspešné trio: Traja mušketieri.

Traja mušketieri sa na Rely Monte Carlo najúspešnejšie predstavili v roku 1966. Timo Mäkinen, Rauno Aaltonen a Paddy Hopkirk dominovali pretekom od samého začiatku. V tomto poradí sa na konci podujatia objavili aj v celkovom hodnotení. No radosť z hetriku klasického Mini bola kratučká. Všetci traja jazdci boli diskvalifikovaní. Podľa francúzskych traťových komisárov boli svetlá ich vozidiel v rozpore s oficiálnymi predpismi.

O rok neskôr sa rozčarovanie z tohto rozhodnutia pretavilo do úplne iného konca. Rok 1967 patril na Rely Monte Carlo tretiemu mušketierovi. Aaltonen a jeho spolujazdec Henry Liddon, ktorý bol predtým s Paddym Hopkirkom členom víťazného tímu z roku 1964, boli najrýchlejšou posádkou tímu BMC a pred „Nocou dlhých nožov” mali veľmi sľubnú pozíciu. Preteky sa rozhodovali v snehu na Col de Turini. Ako Aaltonen rozprával o niekoľko rokov neskôr, rýchly prejazd zákrutami sa skončil takmer rovnako ako pri jeho debute na „Monte” pred piatimi rokmi. Mini Cooper S pri náročnom zjazde z kopca zrazu vyletelo z trate. Vozidlo sa dostalo do porastu a na prekvapenie posádky sa zrazu objavili naspäť na ceste. Aaltonen a Liddon sa zhlboka nadýchli a auto doviedli úspešne do cieľa.

Rauno Aaltonen chce uspieť aj v novom vydaní pretekov s odstupom 50 rokov. Rely Monte Carlo Historique sa jazdí ako preteky rovnomernosti. To znamená, že za nízku aj veľmi rýchlu jazdu sa udeľujú trestné body. Aaltonen a Sylvan štartujú aj v kategórii „Nízka priemerná rýchlosť”. Preto sa budú spoliehať na skúsenosti a presnosť. Ako naznačujú niektoré veľmi špeciálne detaily, budú bojovať o víťazstvo. Ich klasické Mini ponesie štartovné číslo 177. Ide o presne rovnaké zoskupenie čísel, ako malo víťazné vozidlo v šťastnom roku 1967.

Značky: