PMD 85: Príbeh prvého slovenského osobného počítača a jeho vynálezcu

Romana Kišša „bifľovanie“ nebavilo, k integrovaným obvodom pričuchol na vojne a vo veku 42 rokov emigroval.

„Steve Jobs a Steve Wozniak mali garáž a ja som mal tiež tú svoju. Teslu Piešťany,“ spomína na vznik počítača PMD 85 jeho autor, Ing. Roman Kišš. Hoci je PMD 85 považovaný za prvý slovenský osobný počítač, predchádzalo mu niekoľko modelov. Samotný Kišš vyrobil napr. zariadenie s označením PMI 80. Išlo o počítač, ktorý by bol na dnešné pomery skutočne neobvyklý. Nemal klasický monitor a využíval iba jednoriadkový displej kalkulačky. Počítačový ošiaľ však spôsobil až PMD 85.

Roman Kišš počas prednášky na FIIT

Nebol problém „niečo vytvoriť„. Problém bol „z čoho„.

Roman Kišš sa narodil 23. decembra 1948. Na vysokej škole sa učil na trojky, pretože bifľovanie ho nikdy nebavilo. Dôležitejší dopad na jeho kariéru (z určitého hľadiska) mala povinná vojenská služba. Práve tam spoznal problematiku integrovaných obvodov – učebnicu, ktorú našiel v knižnici, preštudoval počas vianočných prázdnin. V kasárňach sviatkoval za trest, pretože chodieval na obedy do neďalekej reštaurácie, čím údajne porušoval bezpečnostné nariadenia.

História počítača PMD 85 sa začala výraznejšie písať v roku 1975. Kišš vtedy z vlastnej iniciatívy skonštruoval 1-bitový počítač ProLog (programovateľná logika). Nechcelo sa mu totiž kresliť relátka. Ako sám hovorí, človek musí mať v živote aj šťastie, ak chce niečo dokázať. Jeho šťastím bolo, že sa v lietadle náhodou stretol s riaditeľom spoločnosti Tesla Piešťany. Ten ho zamestnal a Kišš získal „svoju garáž„, kde sa mohol následne venovať experimentom a tvorbe počítačov.

Jedným z jeho prvých vynálezov bol počítač PMI 80. Navrhol a vyrobil ho počas jedného týždňa, pričom pri jeho stavbe využil celkovo 10 súčiastok. Vrátane nepotrebnej kalkulačky od kolegu, ktorá poslúžila ako monitor. Nedostatok súčiastok bol jedným z hlavných problémov, ktorému musel konštruktér počítača počas socializmu čeliť. „V socializme nebol problém, „čo vytvoriť“, ale „z čoho“,“ vysvetľuje Kišš a dodáva, že počítače obvykle budoval z nepotrebných súčiastok a zariadení, ktoré boli určené na vyhodenie. V mnohých prípadoch išlo o nepodarky.

Počítač PMI 80. Dôležitým komponentom bola nepotrebná kalkulačka. Na displeji sa zobrazovali informácie

Počítač ako politická vec

Predtým, ako Kišš v roku 1982 navrhol počítač PMD 85, stihol o rok skôr usporiadať aj prvé školiace stredisko v Československu. Išlo o týždeň trvajúci workshop, ktorého účastníci dostali súčiastky a po týždni mali skonštruovaný počítač. Kišš sa takýmto spôsobom delil o svoje vedomosti. Ako sám hovorí: „To, čo vieš, odovzdaj. Ale neostaň na jednom mieste!“ Týmto mottom sa riadi dodnes.

PMD 85 mohol byť (iba) ďalším počítačom z kategórie experimentov. Roman Kišš však vymyslel, ako efektívne využiť dynamickú pamäť a táto technológia sa stala základom úspechu. Keď prezentoval jej schopnosti počas odbornej konferencie, spôsobil taký rozruch, že prezentáciu musel zopakovať – pred vládnymi predstaviteľmi. Hodnotenie bolo jasné: „Súdruh Kišš, vaša práca skončila. Teraz je to už politická vec.“ Na otázku, čo chce, si namiesto peňazí zažiadal o pas. Dostal ho, ale iba do Ruska.

Roman Kišš vymyslel počítač, ktorý chcel každý vlastniť. Počas prednášky spomínal, ako za ním chodili poslanci

Faktom však bolo, že počítač bol v tej dobe vyrobený z odpadových súčiastok (klávesnicu napr. tvorili tlačidlá z telefónu) a Tesla Piešťany mala v zásobe komponenty na vyrobenie ďalších 5 – 6 kusov. Nie tisícov. Aj preto sa výroba časom presunula do Tesly Bratislava a súčiastky sa začali dovážať zo ZSSR.

PMD 85 chcel v tej dobe každý. Zariadenie naštartovalo ošiaľ menom počítač a každý správny riaditeľ musel mať jeden kus u seba v kancelárii. Dá sa polemizovať o tom, či mali pre počítač reálne využitie, ale v tej dobe išlo o znak prestíže. Mimochodom, PMD je skratka pre Piešťanský Mikropočítač Displejový a číslo 85 odkazuje na počítač HP-85, ktorý bol pre Kišša inšpiráciou. V roku 85 sa takisto začal vo veľkom vyrábať.

Tento počítač spôsobil na Slovensku revolúciu

42 rokov a začiatok od nuly 

Roman Kišš zarobil na patentoch pomerne slušné peniaze. Kúpil si farebný televízor a videorekordér. Vyrobil ďalší počítač, Di­dak­tik Al­fa. Keď však v roku 1989 padol socializmus, začal premýšľať nad svojou budúcnosťou. Mal pocit, že na Slovensku inžinieri – ľudia, ktorí chcú niečo tvoriť, nenájdu uplatnenie. Pretože „jednoduchšie je doviesť, ako vyrobiť“. Predpokladal, že technicky zdatných kreatívnych ľudí čaká nepríliš atraktívna budúcnosť v niektorej z veľkých nadnárodných firiem, kde sa z nich stanú predajcovia a obchodníci.

Preto sa vo veku 42 rokov rozhodol emigrovať do Kanady, kde žila jeho sestra. Na Slovensku ostala jeho manželku a deti. Manželka rozhodnutie chápala, deti znášali vzniknutú situáciu ťažšie. Kišš zamenil zvyšné peniaze, ktoré zarobil z patentov, za marky a odišiel.

Začiatky v Kanade a Amerike boli ťažké. Kišš však dokázal uspieť

Aj napriek tomu, že na Slovensku patril medzi počítačových hrdinov, začiatky v Kanade boli náročné. „Mohol som zarábať 5 dolárov na hodinu, ale rozhodol som sa ísť študovať,“ hovorí Kišš a spomína, ako chodil od dverí ku dverám na univerzite v Toronte. Nakoniec uspel u docenta zo Švajčiarska, pretože ten jediný vedel, kde sa nachádza Československo. Mohol si zlepšovať vzdelanie a pomáhal mu s vyučovaním, avšak bez nároku na plat. Titul Master of Engineering nakoniec získal.

Roman Kišš sa v roku 2000 presunul do Kalifornie. Zo začiatku pracoval takmer 320 hodín mesačne. Tvrdá práca je však súčasťou jeho filozofie: „Musím pracovať na sebe a to, čo viem, predať.“ V Kalifornii pôsobí dodnes. Z hardvérového sveta sa posunul k softvéru a v pozícii dodávateľa pracuje s technológiami spoločnosti Microsoft. 10-krát po se­be získal ocenenie Mic­ro­soft MVP (Most Va­luab­le Pro­fes­sio­nal).

Prednáška Romana Kišša v kocke