Pozreli sme sa na to, ako je to s používaním trial verzií programov.
Otázka čitateľa: Rád by som sa opýtal na používanie trial verzií programov po uplynutí ich platnosti. Konkrétne takto potrebujem používať strihový program Adobe Premiere Pro 2014 vo verzii Creative Cloud a audio softvér Steinberg Cubase. Oba programy mám nainštalované na stolovom počítači, pričom ich používam len sporadicky a nie na komerčné účely. Zakúpenie ich licencií za dohromady takmer 1000 eur je teda pre mňa veľmi nevýhodné. Je pravda, že existujú aj rôzne open source náhrady zadarmo, ale pokročilé funkcie originálnych programov Premiere Pro a Cubase naozaj využívam a ľahko sa bez nich nezaobídem. Program Cubase používam v skúšobnej verzii fungujúcej na 30 dní, pričom počítadlo sa dá ľahko oklamať tak, že v systéme Windows nastavím starší dátum. Trial verzie programov od Adobe však na takýto trik nereagujú. Pomohlo by zrejme len preinštalovanie operačného systému, alebo neviem, či si Adobe nevedie nejakú databázu podľa čísla základnej dosky počítača na zamedzenie opätovnej inštalácie trial verzie. Je možné systém nejako vyčistiť a skúšobnú verziu nainštalovať znova? Neviem, či je takéto používanie v poriadku z hľadiska legality, ale predpokladám, že výrobca nijako nestanovuje, koľkokrát sa program môže „skúšať“.
Ide o zaujímavú otázku, ktorá dobre demonštruje určitú šedú zónu, v ktorej sa tieto programy v rámci používateľskej interakcie nachádzajú. Výrobca softvéru má pri tvorbe trial verzie značné možnosti toho, ako veľmi vám opätovné používanie po skončení skúšobnej doby sťaží. Niektorí výrobcovia žiadne ochrany nepoužívajú a spoliehajú sa len na poctivosť používateľa. Zobrazia skrátka upozornenie, že skúšobná doba skončila a je nutné zakúpiť licenciu. Program ale funguje ďalej nekonečne dlho a bez funkčných obmedzení. Takto je to napríklad u legendárneho komprimačného programu WinRAR a takisto DAW softvéru REAPER od spoločnosti Cockos, ktorý je konkurenciou Cubase.
Druhou možnosťou je len jednoduché overenie platnosti trial programu na základe systémových hodín, čo používa napríklad vami spomenutý Steinberg Cubase. Program teda funguje napríklad od 1. do 30. novembra 2015 a ak hodiny do daného rozpätia vrátite, prebudí sa k životu. Iní výrobcovia vám to napríklad nepovolia, ale o svojej inštalácii nezanechávajú v systéme žiadny záznam. To znamená, že ak program po skončení platnosti odinštalujete a znova nainštalujete, bude 30 dní fungovať opäť.
Do poslednej skupiny patria vývojári, ktorí sa snažia opätovnému použitiu zabrániť čo najviac. Softvér môže obsahovať napríklad vlastné interné počítadlo, ktoré zaznamenáva ubehnutie dní a je jedno, ktorým smerom ubehnú. Ak napríklad zmeníte systémový čas o päť dní dozadu a zase o päť dní dopredu, zo skúšobnej lehoty vám ubehne 10 dní. Programy takisto môžu ukrývať do systémových registrov záznamy, aby platnosť zostala vypršaná aj po opätovnej inštalácii.
Nech už je zvolený akýkoľvek spôsob ochrany, vždy je technicky možné skúšobnú lehotu použiť znova. Líši sa to len jednoduchosťou a stupňom porozumenia fungovania operačného systému z hľadiska používateľa. Je teda na mieste otázka, či je to v poriadku z morálneho a legálneho hľadiska. Pokiaľ je softvér v prístupe ochrany svojej skúšobnej doby benevolentný, z legálneho hľadiska ste nepostihnuteľní, pretože nie je možné dokázať, že používate jeho 30-dňovú skúšobnú verziu už roky a len ju neprestajne opakujete.
Z morálneho hľadiska je situácia podobná napríklad prípadu, kedy v obchode vidíte u nejakého zlacneného tovaru upozornenie „maximálny odber 10 kusov“. Kúpite si teda 10 kusov a následne sa do obchodu vrátite a kúpite si ďalších 10, a tak to zopakujete niekoľkokrát. Prevádzkovatelia obchodu sú si vedomí, že to môžete urobiť. Zároveň ale vedia, že väčšina ľudí to neurobí, pretože je to nepohodlné. Limit teda má význam, pretože je napríklad na 95 % úspešný. Tvorcovia benevolentných trial verzií programov pristupujú k situácii rovnako. Mnoho výrobcov softvéru dokonca opätovnej inštalácii a opakovaniu skúšobnej doby nijako nebráni. Majú radosť, že program stále používate a spoliehajú sa na to, že vás po čase preinštalovanie prestane baviť a produkt si naozaj zakúpite.
Ak však sústavne opakujete skúšobnú verziu nejakého softvéru, ktorý sa tomu všetkými možnými spôsobmi snaží zabrániť a vy ho napriek tomu oklamete a prípadne si túto činnosť aj zautomatizujete a uľahčíte (napríklad automatickým nulovaním počítadla), blížite sa už k definícii pirátskeho softvéru. Z pohľadu výrobcu totiž používate program v rozpore s podmienkami použitia a je viac menej jedno, či to urobíte vďaka „prelomeniu ochrany“ odpočtu času trial verzie alebo vďaka kompletnému prelomeniu ochrany v rámci jeho sériového čísla či iného ochranného mechanizmu plnej verzie.
Situácia je však v rámci trial verzie stále veľmi šedá, pretože vám nikto nemôže zakazovať čistenie vlastného systému od nepotrebných súborov a záznamov, ktoré zostali po odstránených programoch. Každopádne z našej strany by bolo k výrobcom veľmi neférové, keby sme šírili návody na obídenie limitu konkrétnych trial verzií programov, ktoré sa tomu snažia čo najviac zabrániť.
Pokiaľ ale nie ste úplný začiatočník, obvykle nie je problém zistiť, ako program zasahuje do systému a kde má čo zapísané. Ak už je program nainštalovaný, je lepšie novú kópiu uzavrieť do virtuálneho systému a svoje štúdium vykonať tam. V tejto súvislosti vás však upozorníme na dôležitú vec. Je pravda, že mnohí výrobcovia sa opätovnému použitiu trial verzie nebránia a je pravdepodobne aj morálne v poriadku skúšku opakovať na úkor menej pohodlného používania. Ak ale silou mocou chcete prelomiť ochranu programu, ktorý sa opätovnému použitiu trial verzie snaží zabrániť, je to podobné, ako si stiahnuť pirátsku verziu, ktorá ochranu nejakým iným spôsobom prelamuje takisto a bez vašej účasti.
Ľudia, ktorí za svoje obľúbené komerčné programy platia a používajú ich poctivo sú ako cestujúci v autobuse, ktorí si kúpia lístok. Existujú však aj ľudia, ktorí používajú pirátske verzie programov a sú si vedomí toho, že „v autobuse“ jazdia na čierno. Podľa vášho popisu sa ale zdá, že vy patríte do tretej skupiny, ktorá nechce jazdiť na čierno a ani platiť, takže držíte v ruke už neplatný lístok z predošlej jazdy a tvárite sa, že jazdíte poctivo. Klamete však len samého seba pre dobrý pocit.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom novembrovom vydaní touchIT, č. 6/2015, preto sa niektoré skutočnosti uvednené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.