Neverili by ste, akú históriu má elektrická zásuvka, ktorú používate každý deň. Za ich spôsobom zapájania stál aj patent nemeckej značky.

Plánujem si ku svojej zvukovej Hi-Fi sústave zakúpiť aktívny elektrický rozbočovač, schopný odfiltrovať nežiaduce elektrické rušenie v sieti. Kolega z práce si chváli sieťový filter Dynavox X2000, ktorý už dlhšiu dobu používa. Bol som sa u neho doma naň pozrieť a prekvapilo ma, že mu na ňom neprestajne svieti varovná kontrolka prevrátenej fázy (Phase inverted). Tvrdí mi, že u nás, kde sa používajú tzv. francúzske zásuvky s uzemňovacím kolíkom, je to normálny stav. Dynavox je totiž nemecká značka, ktorá používa Schuko zásuvky a tie majú fázu opačne. Teda inak povedané, svietiaca kontrolka obrátenej fázy je v poriadku a nič nehrozí. Je tomu ale skutočne tak?

Aj keď sa to možno nezdá, odpoveď na vašu otázku má historický charakter, pričom siaha až na začiatok minulého storočia do obdobia raného Československa.

Na Slovensku, v Česku a Poľsku sa už takmer 100 rokov používa tzv. francúzsky model jednofázovej zásuvky, s dvoma vodorovnými dierkami, nad ktorými je uzemňovací kolík. Vo väčšine Európy, s výnimkou Francúzska a Belgicka, sa naopak používa „nemecký“ Schuko, z totožného obdobia, ktorého zastúpenie môžete vidieť na mape.

•Zdroj: Dynavox

Na začiatku 30. rokov, v čase pokračujúcej elektrifikácie krajiny, prebiehali podobne ako v iných krajinách Európy snahy o zvýšenie elektrickej bezpečnosti.

V historických elektrických rozvodoch sa v zásuvkách používali len dva vodiče, pričom Československo nebolo výnimkou. Čierny fázový vodič (hnedý) sa v našich končinách privádzal na ľavú dierku zásuvky a pracovno-ochranný vodič (zelenožltý) putoval cez svorku ochranného uzemňovacieho kolíka ďalej do pravej dierky. Ako to vyzeralo, môžete vidieť na dobovej ilustrácii.

Nebezpečným problémom tohto riešenia bolo, že v prípade prerušenia pracovno-ochranného vodiča, čo pri kvalite kabeláže nebolo ničím nezvyčajným, sa mohlo napätie ocitnúť na kostre spotrebiča.

Problém vyriešil nástup nového riešenia, používaného dodnes. Pri ňom majú zásuvky ochranný prvok uzemnenia oddelený od pracovného obvodu a používajú teda tri samostatné vodiče. Fázový, pripájaný na jednu dierku, pracovný vodič (modrý) na druhú dierku a samostatný zeleno-žltý ochranný vodič, pripájaný na oddelený kontakt či kolík.

Z toho koniec koncov vychádza aj názov Schuko, čo je skrátenie nemeckého slova Schutzkontakt (ochranný kontakt).

Keď Československo príklad ostatných krajín na začiatku 30. rokov nasledovalo, najprirodzenejším riešením bolo prevziať a zaviesť susedný nemecký systém zásuvky, ktorý sa rozširoval všade inde po Európe. Taký bol aj plán a prvotné návrhy budúcej normy ČSN, uverejnené v dobovom elektrotechnickom časopise Elektronický obzor, to aj reflektovali. Časopis bol každých 14 dní distribuovaný medzi členov elektrotechnického zväzu, pričom jednotlivci sa k návrhom budúcej normy ČSN so Schuko zásuvkou vyjadrovali.

Správne sa pritom pozastavili nad tým, že niektoré prvky tohto štandardu používajú riešenia, ktoré sú patentované, alebo pod rôznymi ochrannými známkami nemeckých spoločností, ako bola napríklad bavorská firma Bayerische Elektrozubehör, kde v roku 1925 koncept vznikol.

Československý elektrotechnický zväz (ESČ) pritom za Československo viedol v tejto súvislosti rokovanie a pokúšal sa nemeckú stranu presvedčiť, aby sa všetkých patentov vzdala a systém tak nebol zaťažený žiadnymi potenciálnymi licenčnými poplatkami. Nemecko sa práv v rámci ČSR vzdalo, avšak otázky zostali visieť nad potenciálnym exportom československých výrobkov do zahraničia, ktoré sa zasekli na mŕtvom bode.

ESČ chcelo situáciu doriešiť do začiatku stavebnej sezóny a nový štandard ČSN publikovať, takže sa urýchlene začalo obzerať po takmer totožnom francúzsko-belgickom štandarde, ktorý používal rovnaké riešenie kabeláže aj napätí, avšak jeho zásuvky používali kolík namiesto bočných kontaktov. Toto riešenie bolo celkom bez licencií a na začiatku roku 1933, ho tak po diskusii zaviedlo.

Vzhľadom na to, že v tom čase sme v rámci elektrifikácie úzko spolupracovali s poľským elektrotechnickým zväzom, tak táto krajina nás okamžite nasledovala.

Historickým čriepkom je, že potom ako sa nemecká strana dozvedela, že v ČSR a Poľsku preberáme francúzsky systém, okamžite všetky práva na Shuko model uvoľnila a chcela aby sme mu dali prednosť. Bolo však už neskoro a nová ČSN norma zostala platná na základe francúzskeho modelu.

Došlo však k zaujímavému stavu. V Československu aj Poľsku bolo od začiatku elektrifikácie zaužívané, že fáza sa pripája vľavo a pracovný vodič vpravo. Keď sme v rýchlosti preberali francúzsko-belgický model zásuviek s tretím vodičom, tento koncept sme si zachovali.

Výsledkom je, že aj keď používame systém zásuviek, ktorý vo francúzskej špecifikácii fázu zapája napravo, v našich končinách ju rovnako ako v Česku a Poľsku zapájame na dierku vľavo, tak ako bolo zvykom v predchádzajúcich normách.

To je dôvod, prečo vám merač alebo akýkoľvek obdobný indikátor oznámi, že je zapojenie fázy opačné. Nie je to preto, že nemecký Shuko systém má konvenciu fázy vpravo (čo je pravda) a francúzsky vľavo. Vpravo ju má nemecká aj francúzsko-belgická špecifikácia.

To len v bývalom Československu a Poľsku zostala stará konvencia fázy vľavo, ktorú sme si ponechali aj pri prevzatí nového systému zásuviek.

V základe ide len o zaužívanú prax a stáročie dlhý predpoklad, ktorý sa v našich končinách používa, a ktorý je vhodné pri inštalácii elektrických systémov dodržiavať.

Z hľadiska bežných spotrebičov to pravdaže nemá význam, pretože ako iste viete, bežnú vidlicu s dvoma konektormi (bez uzemňovacieho kolíka) môžete do zásuvky zapojiť oboma smermi a neexistuje nijaká indikácia, ktorý smer je ten „správny“. Pri jednofázových zásuvkách teda nie je rozdiel medzi fázou vľavo a vpravo a nijako to neovplyvňuje funkčnosť. Aj preto sú naše spotrebiče s tými nemeckými a francúzskymi kompatibilné.

Správne poradie fáz je pravdaže dôležité u elektrických rozvodov s troma fázami, napr. v súvislosti so smerom rotácie elektrických motorov, ale to je už celkom iná situácia.