Predstavenie nových iPhonov
0d 0h 0m 0s
Podvodníci už naplno využívajú umelú inteligenciu. Tak ako sa vlastne máte pred nimi chrániť?
6m čítanie

Podvodníci už naplno využívajú umelú inteligenciu. Tak ako sa vlastne máte pred nimi chrániť?

Kybernetické podvody sú čoraz presvedčivejšie. Útočníci sa nesústredia iba na krádež prihlasovacích údajov, ale najmä na manipuláciu ľudí, ktorí im peniaze pošlú sami. Pomáhajú im pritom nástroje umelej inteligencie, vďaka ktorým dokážu vytvárať vierohodnejšie správy, napodobňovať hlasy a pripravovať falošné investičné reklamy.

Google Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií
Pridať

Odborníci z VÚB banky a spoločnosti ESET upozorňujú, že počet transakčných podvodov zostáva vysoký. Podvodníci využívajú SMS správy, e-maily, telefonáty, sociálne siete a čoraz častejšie aj AI. Vydávajú sa za bankárov, policajtov, pracovníkov finančnej správy alebo rodinných príslušníkov v núdzi.

Najohrozenejšia je skupina 61+

Štatistiky VÚB ukazujú, že vek podvedených klientov sa zvyšuje. Kým v roku 2025 bolo najviac prípadov vo vekovej kategórii 61 až 66 rokov, tento rok sa k nej takmer dotiahla skupina ľudí vo veku 67 až 71 rokov. Najviac podvodov zasahuje generáciu ľudí vo veku 61 rokov a viac.

Z hľadiska počtu prípadov dominujú falošné investície. Priemerný vek podvedených je v tomto prípade 63 rokov. Podvodníci od jednej obete získajú v priemere niečo vyše 2 000 eur. Keďže je týchto prípadov veľa, predstavujú zároveň najvyšší celkový objem strát klientov.

Najvyššia priemerná škoda na jeden prípad však pripadá na podvodné telefonáty. Falošný policajt alebo pracovník Národnej banky Slovenska pripravil v tomto roku obeť v priemere o viac ako 7 250 eur. Najvyššia individuálna strata dosiahla až 115-tisíc eur.

Sextortion zarába na strachu

Jedným z výrazne rastúcich podvodov je sextortion. Obeť dostane správu, v ktorej jej útočník tvrdí, že má zariadenie infikované škodlivým kódom. Ten jej údajne umožňuje sledovať všetku aktivitu a aktivovať webkameru. Následne požaduje tisíce eur v bitcoinoch výmenou za nezverejnenie údajného kompromitujúceho videa.

V skutočnosti ide o jednoduché klamstvo. Útočník spravidla nemá žiadny záznam ani prístup k zariadeniu obete. Podvod však funguje vďaka masovému rozosielaniu. Aj keď mu uverí iba malé percento ľudí, výsledná suma môže byť vysoká.

ESET analyzoval vzorku 3,5 milióna škodlivých e-mailov z celého sveta, ktoré zachytil medzi marcom a augustom 2026. Analytikom sa podarilo identifikovať tisíce bitcoinových adries používaných na vydieranie minimálne od roku 2017. Na približne tisícke z nich sa v rokoch 2017 až 2026 uskutočnili transakcie v objeme 321 bitcoinov, čo pri konzervatívnom prepočte predstavuje približne 3,5 milióna eur.

Počet sextortion e-mailov v telemetrii ESET-u medzi prvou a druhou polovicou roka 2026 vzrástol o 36 percent. Ak by trend pokračoval až do konca roka, počet týchto správ by mohol medziročne vyskočiť až o 170 %.

Phishing môže do zariadenia dostať ďalší malvér

Sextortion sa podľa ESET-u nezapočítava do phishingu. Ten predstavuje snahu vymámiť citlivé, prihlasovacie alebo platobné údaje a tvorí približne každú piatu hrozbu zaznamenanú v telemetrii spoločnosti. Nejde pritom iba o škodlivé e-maily. Do tejto kategórie patria aj správy v četoch, podvodné QR kódy alebo SMS phishing, známy ako smishing.

Phishing býva často kombinovaný s trójskymi koňmi. Príkladom je hrozba CloudEyE, ktorá dokáže prepašovať a maskovať škodlivý kód a následne do zariadenia nainštalovať ďalší malvér. V prvých šiestich mesiacoch roka 2026 CloudEyE narástol takmer o 190 % a naďalej cielil aj na slovenských používateľov.

Obeti môže na infekciu stačiť otvorenie falošnej faktúry alebo reakcia na veľmi kvalitne napodobnený e-mail zo známej adresy. Tvorcovia CloudEyE oficiálne poskytujú svoje služby cez predplatné najmä tvorcom malvéru určeného na krádež údajov.

Investičné podvody využívajú deepfake

Ďalším výrazným problémom sú falošné investičné kampane. Útočníci pri nich používajú deepfake videá a zvukové nahrávky. Na sociálnych sieťach šíria reklamy, ktoré majú používateľa priviesť na registračný formulár falošnej investičnej platformy.

ESET túto skupinu podvodov označuje ako Nomani. Len v roku 2026 zablokoval takmer 50-tisíc URL adries napojených na podobné kampane. Umelá inteligencia pritom neslúži iba na vytvorenie reklamnej návnady. Podvodníci ju používajú aj na generovanie nových falošných stránok, neexistujúcich investičných platforiem a vierohodne pôsobiacich recenzií.

Nomani zaznamenala najprudší rast medzi rokmi 2024 a 2025, keď detekcie vzrástli o 113 %. Po poklese intenzity v minulom roku sa aktivita počas letných mesiacov opäť zvýšila. Ak sa udrží až do decembra, odhadovaný polročný rast detekcií môže dosiahnuť približne 30 %.

Falošný policajt môže pripraviť obeť o tisíce eur

Umelá inteligencia umožňuje aj takzvaný voice cloning, teda napodobnenie hlasu konkrétnej osoby. Telefonát od falošného bankára, policajta alebo rodinného príslušníka tak môže pôsobiť oveľa dôveryhodnejšie.

Podvodníci často vytvárajú časový tlak a tvrdia, že používateľ musí okamžite konať, aby ochránil svoje peniaze. V skutočnosti ho však presviedčajú, aby previedol prostriedky na účet, ktorý ovládajú oni.

Podobne funguje aj NFC tunneling. Útočník obeť presvedčí, aby si nainštalovala neznámu aplikáciu, napríklad pod zámienkou vyplatenia investičného výnosu. Aplikácia vytvorí vzdialené NFC prepojenie. Kým jeden podvodník komunikuje s obeťou, druhý môže pri bankomate zneužiť prenesené údaje karty. Na výber hotovosti potrebuje aj PIN, ktorý od obete často získa počas telefonátu.

Ako sa chrániť?

Základom ochrany je viacvrstvové zabezpečenie zariadení, pravidelné aktualizácie a používanie silných hesiel alebo passkeys. Pred kliknutím na odkaz či stiahnutím prílohy je potrebné zastaviť sa a skontrolovať, kam odkaz vedie.

Dôveryhodnosť správy je vhodné overiť cez iný komunikačný kanál. Ak napríklad niekto telefonuje ako bankár alebo policajt, hovor treba ukončiť a inštitúciu kontaktovať cez oficiálne číslo. Banka nikdy nebude telefonicky ani e-mailom žiadať prihlasovacie údaje, autorizačné kódy či údaje z platobnej karty.

Čo by ste robiť nemali?

  • posielať peniaze na základe telefonátu, SMS alebo správy cez WhatsApp bez overenia,
  • inštalovať aplikácie na vzdialený prístup,
  • konať pod časovým tlakom,
  • bez kontroly meniť čísla účtov pri platbách a faktúrach,
  • ignorovať autorizačné SMS alebo push notifikácie z banky,
  • zatajovať podozrivú transakciu pred bankou.

Pri akomkoľvek podozrení treba okamžite kontaktovať vašu banku prostredníctvom kontaktného centra.

Najdôležitejšou obranou zostáva kritické myslenie. Ak ponuka pôsobí príliš výhodne, pravdepodobne ide o podvod. Rovnako podozrivé sú správy, ktoré vyvolávajú strach alebo nútia človeka rozhodnúť sa okamžite. Krátke zastavenie a overenie informácií môže zabrániť veľkej finančnej strate.

Zdroje: vlastné, VUB, ESET