Bezpečnosť je podstatnou súčasťou DNA značky Mercedes-Benz a súčasne je jedným z hlavných záväzkov, ktoré si značka stanovila voči všetkým účastníkom cestnej premávky.
Hlavným cieľom značky s trojcípou hviezdou je predchádzať nehodám a zmierňovať ich následky. Dve jubileá z oblasti aktívnej aj pasívnej bezpečnosti sú príležitosťou na predstavenie najnovších bezpečnostných prvkov. Spúšťačom bol test vozidla v októbri presne pred 25 rokmi. V roku 1997 počas „losieho testu“ vo Švédsku došlo k prevráteniu vozidla Triedy A. Táto udalosť bola štartovacím signálom na rýchle a rozsiahle zahrnutie elektronického systému stabilizácie ESP® do sériovej výroby všetkých modelových radov. Hneď potom nasledoval rozsiahly vývoj asistenčných jazdných systémov[1], ktorých je v súčasnosti už viac ako 40, pričom môžu podporovať každého vodiča v aktuálnom modeli Mercedes-Benz. Ďalšie jubileum: pred 20 rokmi bol predstavený preventívny ochranný systém PRE-SAFE®, ktorý sa dodnes ustavične vyvíja. Aktívne prvky tak prvýkrát prispeli k podpore opatrení pasívnej ochrany s cieľom zmierniť následky dopravných nehôd. Cieľ je jasný: vízia jazdenia bez nehôd v roku 2050. Filozofia bezpečnosti sa nazýva „Real-Life Safety“ (Bezpečnosť v reálnom živote) a vychádza zo skutočných dopravných nehôd. Dôležitou súčasťou je vlastný výskum nehodovosti, ktorému sa výrobca vozidiel Mercedes-Benz venuje už viac ako 50 rokov. Už niekoľko rokov má pobočky aj v Číne a Indii.
Pred 25 rokmi nastal v automobilovom svete rozruch: 21. októbra 1997 pri teste švédskeho časopisu „Teknikens Värld“ došlo k prekvapujúcemu prevráteniu nového vozidla Mercedes-Benz Triedy A (konštrukčný rad W 168). Kompaktné vozidlo skôr nedobrovoľne pomohlo elektronickému systému stabilizácie ESP® dosiahnuť prelomový výsledok vďaka „losiemu testu“, ktorý vtedy verejnosť poznala len v Škandinávii. Dva roky predtým výrobca vozidiel Mercedes-Benz tento systém prvýkrát celosvetovo zaviedol ako sériovú výbavu vozidiel Triedy S kupé (konštrukčný rad C 140). Po manévri s Triedou A spoločnosť hneď zareagovala: všetkých 18 000 už expedovaných vozidiel bolo pre zákazníkov bezplatne upravených. Od februára 1998 sa systém štandardne montuje do vozidiel Triedy A. Mercedes-Benz je tak priekopníkom tohto odvetvia a od roku 1999 postupne všetky konštrukčné rady sériovo vybavuje systémom ESP®. Systém ESP® sa zo dňa na deň stal symbolom inovatívneho systému aktívnej bezpečnosti vo vozidle, a to bez ohľadu na triedu vozidla. Dnes, o 25 rokov neskôr, je systém ESP® samozrejmou štandardnou výbavou všetkých osobných vozidiel. Od novembra 2011 je dokonca zákonom predpísanou podmienkou pri registrácii všetkých nových osobných vozidiel v Európe. Systém ESP® okrem toho pripravil pôdu aj pre ďalšie aktívne asistenčné jazdné systémy, ktoré sú dostupné v súčasnosti.
Systémy riadenia bŕzd sú zapojené do viac ako 100 funkcií vozidla
Systém ESP® stabilizuje vozidlo prostredníctvom cielených a bleskurýchlych brzdných zásahov jednotlivých kolies. Systémy riadenia bŕzd, ktorým verejnosť doteraz väčšinou nevenovala pozornosť, sa od losieho testu rýchlo vyvíjali ďalej. V súčasnosti sú systémy prepojené s viac ako 100 funkciami vozidla a v mnohých jazdných situáciách aktívne prispievajú k zvyšovaniu bezpečnosti, hospodárnosti a komfortu. Tieto funkcie siahajú od integrovaného riadenia brzdy a aktívneho riadenia zadnej nápravy cez funkcie na jazdenie v teréne, rekuperáciu pri elektrických pohonoch, asistenta rozjazdu na stúpaní a stabilizáciu prívesu až po podporu automatizovaného jazdenia a mnohé asistenčné systémy.
Medzi míľniky vývoja patrí systém rekuperačného brzdenia pre hybridné a elektrické vozidlá, ktorý značka Mercedes-Benz predstavila v roku 2010. Pri brzdení sa elektromotor prepne do režimu generátora. Kolesá prenášajú kinetickú energiu cez hnacie ústrojenstvo do generátora. Generátor sa otáča, čím sa časť kinetickej energie premieňa na elektrickú energiu. Brzdný moment elektromotora, ktorý vzniká pri výrobe energie, slúži na spomaľovanie vozidla. Ak je potrebná väčšia brzdná sila, ďalšie spomalenie vozidla zabezpečí prevádzková brzda. Rozdelenie energie medzi generátorom a brzdovým systémom, ako aj stabilita vozidla, dokonca aj pri vysokej rekuperácii, sú vždy pod kontrolou systému riadenia bŕzd.
Systém TwoBox pre elektrické vozidlá
Medzi najnovšími inováciami vyniká systém TwoBox, ktorého sériová výroba sa začala v roku 2020. Ide o kombináciu systému ESP® a elektromechanického posilňovača bŕzd, ktorý je nenahraditeľný najmä pre elektromobily: v tomto prípade chýba obvyklý podtlak, ktorý vzniká v spaľovacom motore, odkiaľ sa privádza do klasického posilňovača bŕzd. Rýchly nárast brzdného tlaku v systéme umožňuje okrem iného dosiahnuť krátku brzdnú dráhu pri automatickom núdzovom brzdení.
V hybridných vozidlách dobíjateľných zo siete nového modelu GLC a Triedy S používa Mercedes-Benz novú generáciu rekuperačných brzdových systémov s elektromechanickým posilňovačom bŕzd, ktorý nie je závislý od podtlaku. V závislosti od jazdnej situácie dokáže automaticky flexibilne riadiť prepínanie medzi hydraulickým brzdením a rekuperáciou, vďaka čomu sa vždy dosiahne najlepšie možné využitie energie. To znamená, že maximálny rekuperačný výkon možno dosiahnuť častejšie ako pri používaní klasického, čisto hydraulického brzdového systému.
Ďalšou inováciou je kombinácia systému riadenia bŕzd a riadenia zadnej nápravy, ktorej sériová výroba sa tiež začala v roku 2020. Toto nové východisko v rámci techniky riadenia umožňuje za normálnych okolností aktívnu interpretáciu želaného jazdného správania, v hraničnej oblasti možností vozidla sa však postará o stabilizáciu vozidla. Modulárne využívanie rôznych aktuátorov prináša dobré vyhliadky na ďalší potenciál v budúcnosti.
Integrovaná kontrola dynamiky jazdy aj integrované riadenie trakcie sa už dlhší čas využívajú na vozidlách Mercedes-Benz a Mercedes-AMG. V hraničnej oblasti možností vozidla zvyšujú bezpečnosť jazdy bez toho, aby znižovali pôžitok z jazdy. Množstvo snímačov a mnohé parametre, napríklad tlak v brzdovej sústave, zatáčavý moment, preklzávanie kolies alebo poloha akceleračného pedála, sú prepojené do siete a umožňujú rôzne jazdné zážitky. V závislosti od zvoleného jazdného programu alebo od individuálnych nastavení vzniká iný, úplne jedinečný zážitok z jazdy bez straty kontroly nad vozidlom.
O bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky sa v súčasnosti stará viac ako 40 aktívnych asistenčných jazdných systémov
Už v súčasnosti funguje spoľahlivá spolupráca mnohých komponentov, pri ktorej sa využíva aktuálne viac ako 40 aktívnych asistenčných systémov zameraných na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti jazdy:
- Aktívny asistent udržiavania odstupu DISTRONIC je vlastne tempomat s reguláciou odstupu, ktorý dokáže na všetkých typoch ciest automaticky udržiavať vopred zvolenú vzdialenosť od vozidiel idúcich vpredu.
- Aktívny asistent riadenia pomáha pri udržiavaní vozidla v jazdnom pruhu. Možno ho aktivovať len spolu so systémom DISTRONIC.
- Aktívny asistent udržiavania v jazdnom pruhu zasahuje v prípade, ak hrozí, že vozidlo prejde za vodorovné dopravné značenie a za okraje vozovky. Vodičkám aj vodičom to pomáha vyhnúť sa neúmyselnému opusteniu jazdného pruhu.
- Aktívny asistent sledovania mŕtveho uhla monitoruje neprehľadné oblasti a prostredníctvom varovania a zásahov do brzdenia dokáže pomôcť zabrániť nehodám. Funkcia výstrahy pri vystupovaní počas státia varuje pred účastníkmi cestnej premávky, napríklad pred cyklistami prechádzajúcimi popri vozidle. Náladové osvetlenie na dverách signalizuje počas vystupovania nebezpečenstvo a dokáže zamedziť kolízii.
- Aktívny asistent zmeny jazdného pruhu poskytuje podporu pri prechode do susediaceho jazdného pruhu. Zmena jazdného pruhu smerom doľava alebo doprava je podporovaná len vtedy, ak senzorika rozpozná, že susediaci jazdný pruh je od vlastného pruhu oddelený prerušovaným vodorovným značením a v príslušnej bezpečnostnej zóne neboli rozpoznané žiadne vozidlá.
- V prípade, ak aktívny asistent núdzového zastavenia rozpozná, že vodič trvale nezasahuje do vedenia vozidla, systém spomalí vozidlo až do úplného zastavenia v jeho jazdnom pruhu.
- Aktívny asistent brzdenia využíva sériovo montované snímače vo vozidle s cieľom rozpoznať riziko kolízie s vozidlami idúcimi vpredu, s križujúcimi alebo s protiidúcimi vozidlami. V prípade hrozby kolízie systém dokáže vizuálne a akusticky vyzvať vodiča, aby konal. Ak vodič síce šliapne na brzdu, ale brzdový pedál nestlačí dostatočne energicky, v závislosti od situácie môže systém iniciovať zvýšenie brzdného momentu. Ak vodič nereaguje vôbec, môže sa spustiť samočinné núdzové brzdenie.
Systém PRE-SAFE® už 20 rokov pomáha zmierňovať následky dopravných nehôd
Rovnakú pozornosť ako losí test pred 25 rokmi vyvolalo pred 20 rokmi zavedenie systému PRE-SAFE®. Výrobca vozidiel Mercedes-Benz v roku 2002 predstavil prevratnú inováciu: aktívne prvky prvýkrát prispeli k podpore pasívnych ochranných opatrení s cieľom znížiť následky dopravných nehôd. K týmto opatreniam patrí napríklad zatvorenie okien a posuvnej strechy v kritických jazdných situáciách pred hrozbou kolízie, predpätie bezpečnostných pásov pomocou prvých reverzibilných napínačov pásov alebo nastavenie operadla sedadla spolujazdca do vzpriamenejšej polohy, ak je sedadlo vybavené pamäťovou funkciou.
- V roku 2005 bol systém PRE-SAFE® skombinovaný s asistentom brzdenia PLUS (predchodcom dnešného aktívneho asistenta brzdenia), s automatickým zatváraním bočných okien a s nafúknutím viackrivkových oporných podušiek predných sedadiel.
- V roku 2006 nasledovala aktivácia ďalších funkcií využívajúcich radarovú technológiu. Od zavedenia tretieho balíka asistenčných jazdných systémov, ktorý sa vyznačuje rozsiahlou technológiou snímačov vpredu a vzadu, je možné rozpoznať aj hrozbu kolízie zozadu. Ak nastane situácia, v ktorej hrozí zrážka smerom zozadu, na varovanie účastníkov premávky jazdiacich vzadu systém PRE-SAFE® PLUS aktivuje rýchle blikanie výstražných smerových svietidiel.
- Od roku 2016 pribudol bočný impulz PRE-SAFE®, ktorý krátko pred bočným nárazom vytlačí vodiča alebo spolujazdca z nebezpečnej zóny smerom dovnútra vozidla.
- S funkciou zvuk PRE-SAFE® pribudol v roku 2016 ďalší aspekt: ochrana sluchu. V zriedkavých prípadoch nemožno vylúčiť, že intenzívny hluk pri dopravnej nehode spôsobí dlhodobejšie poškodenie sluchu.
- Funkcia zvuk PRE SAFE® môže vo vnútornom uchu vyvolať reflex, ktorý pôsobí ako biomechanická ochrana sluchu. V určitých nebezpečných situáciách sa krátko pred možným nárazom ozve z reproduktorov vozidla zvuk šumu. Prostredníctvom neho sa vyvolá ochranný reflex. Drobný sval vo vnútornom uchu sa stiahne (stapediový reflex) a pripojenie k bubienku sa zmení. Sluch je tak pripravený na vysoký akustický tlak.
Zameranie na ochranu cestujúcich vzadu
V posledných rokoch sa výrobcovi vozidiel Mercedes-Benz podarilo ďalej zvýšiť bezpečnosť cestujúcich na zadných sedadlách. Pritom môžu okrem iného pomôcť aj napínače pásov zadných sedadiel, bočné airbagy alebo okenný airbag. Prvý čelný airbag pre cestujúcich na zadných sedadlách, ktorý výrobca vozidiel Mercedes-Benz zaviedol v roku 2020 vo vozidlách Triedy S, zohľadňuje časté využívanie automobilu ako vozidla so šoférom: bezpečnosť dospelých cestujúcich sa zvýši bez toho, aby sa zanedbala bezpečnosť detí. K väčšej bezpečnosti vzadu prispieva aj airbag bezpečnostného pásu, ktorý zväčšuje plochu bezpečnostných pásov, čo môže obmedziť mechanické namáhanie hornej časti tela cestujúcich. Rovnako aj airbag sedacej podušky, ktorý je navrhnutý tak, aby sa zabránilo nežiaducemu vyšmyknutiu trupu popod spodný popruh bezpečnostného pásu, aj keď cestujúci zaujme menej vzpriamenú polohu sedenia.
Ucelená koncepcia „integrálnej bezpečnosti“ od Mercedes-Benz
Výrobca vozidiel Mercedes-Benz sa pri vývoji produktov už mnoho rokov riadi ucelenou koncepciou „integrálnej bezpečnosti“. Koncom 90-tych rokov minulého storočia spoločnosť po prvýkrát zaradila bezpečnostné systémy do štyroch fáz. Týmto spôsobom sa ruší rozlišovanie medzi aktívnou a pasívnou bezpečnosťou, aby sa práve vďaka kombinácii všetkých opatrení dosiahla najvyššia možná miera bezpečnosti.
- Fáza 1: asistovanie pri jazdení. Táto fáza zahŕňa ovládateľnosť vozidla, dobré brzdové systémy, presné riadenie, dobrý výhľad aj cez noc a všetky systémy na zachovanie dobrej kondície, napríklad klimatizáciu alebo komfortné sedadlá. Ďalej sú to rôzne asistenčné jazdné systémy, systém DRIVE PILOT, ako aj prvky vybavenia inteligentným osvetlením.
- Fáza 2: príprava na možnú dopravnú nehodu. V tejto fáze dokáže technika rozpoznať stále viac kritických situácií a vďaka cieleným akciám možno predchádzať dopravným nehodám alebo zmierňovať ich závažnosť. Patria sem napríklad asistenčné jazdné systémy, systémy núdzového brzdenia a prvky vybavenia systémom PRE-SAFE®.
- Fáza 3: ochrana pri dopravnej nehode. Tu sú žiadané všetky prvky, ktoré zmierňujú následky dopravnej nehody, od karosérie s tvarovo stálou bezpečnostnou bunkou priestoru pre cestujúcich a s deformačnými zónami cez bezpečnostné pásy a napínače bezpečnostných pásov až po početné airbagy.
- Fáza 4: pomoc po nehode. Táto záverečná fáza sa zaoberá opatreniami, ktoré sú potrebné po dopravnej nehode. Opatrenia siahajú od odoslania automatického núdzového volania cez zapnutie výstražných smerových svietidiel a odomknutie dverí až po rýchle vyvetranie interiéru po iniciovaní airbagov.
Centrálny softvér ako nové ťažisko vývoja
Výrobca vozidiel Mercedes-Benz v súčasnosti pripravuje vzrušujúcu novinku: centrálny softvér založený na budúcej platforme MB.OS má nahradiť súčasnú architektúru s mnohými riadiacimi jednotkami a ich vedeniami. Takéto riešenie minimalizuje možné zdroje chýb a vytvára základ ešte rýchlejšieho reagovania riadiacich systémov na signály snímačov. Okrem toho vzniknú nové možnosti ďalšieho zjemnenia a rozšírenia výberu želaného jazdného zážitku – od veľmi komfortného až po športovo-dynamický – ak sa jazdná dynamika vozidla bude koordinovať centrálne prostredníctvom rôznych aktuátorov.
Jasný cieľ do budúcnosti: jazdenie bez nehôd v roku 2050
Evolúcia ešte zďaleka nie je skončená. Z tohto dôvodu skupina Mercedes-Benz AG preberá na seba zodpovednosť za ďalšie zvyšovanie bezpečnosti na cestách. Lebo podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v správe o bezpečnosti cestnej premávky za rok 2018 zomiera ročne pri dopravných nehodách na celom svete asi 1,3 milióna ľudí. Podľa WHO vážne zranenia utrpí 20 až 50 miliónov ľudí. Výrobca vozidiel Mercedes-Benz odhodlane pracuje na tom, aby svojimi bezpečnostnými a asistenčnými systémami prispel k dosiahnutiu cieľov „vízie nula“. Konkrétne to znamená: nulový počet smrteľných dopravných nehôd do roku 2050 a zníženie počtu smrteľných dopravných nehôd a ťažkých zranení o polovicu do roku 2030 v porovnaní s rokom 2020. Nemecká spolková vláda túto víziu zahrnula aj do svojej koaličnej zmluvy. K tomuto cieľu sa zaviazala aj WHO spolu s regionálnymi komisiami OSN. Na dosiahnutie „vízie nula“ musí úzko spolupracovať množstvo rôznych odborov a inštitúcií, od dopravných a urbanistických plánovačov až po orgány cestnej dopravy a zákonodarcov. Bezpečná infraštruktúra je rovnako dôležitá ako jednotné pravidlá. Spoločnosť Mercedes-Benz však ide ešte ďalej a zaviazala sa k „vízii jazdenia bez nehôd“ do roku 2050.
„V spoločnosti Mercedes-Benz sledujeme víziu jazdenia bez nehôd. To znamená: už žiadne nehody s vozidlom Mercedes. Naďalej na tom pracujeme v plnom tempe. K tomu rozhodujúcou mierou prispeje aj vysokoautomatizované a autonómne jazdenie. Veď bezpečnosť vozidiel vždy bola súčasťou podstaty značky Mercedes-Benz – a túto ambíciu chceme ďalej presadzovať aj v budúcnosti,“ hovorí Paul Dick, vedúci oddelenia bezpečnosti vozidiel v spoločnosti Mercedes-Benz Group AG.
Najvyššia možná bezpečnosť aj pre elektrické vozidlá
Výrobca vozidiel Mercedes-Benz pri svojich vysokých bezpečnostných nárokoch v zásade nerozlišuje medzi rôznymi pohonnými systémami. Či už ide o spaľovací, hybridný alebo elektrický pohon – vývojový tím vo všetkých prípadoch zabezpečuje porovnateľnú ochranu s využitím vhodných technických riešení. Dokazujú to testy nezávislých organizácií. Konzorcium Euro NCAP udelilo vozidlu Mercedes EQS dve ocenenia: „Najlepšie v triede“ za rok 2021 v kategóriách „Vyššia trieda“ a „Čisto elektrické“. A Mercedes EQE tiež dvakrát získal najlepšie hodnotenie: najvyššiu známku päť hviezdičiek v hodnotení bezpečnosti Euro NCAP a celkové hodnotenie „veľmi dobré“ s voliteľným balíkom asistenčných systémov v špeciálnom hodnotení asistenčných systémov. Popri ochrane v prípade dopravnej nehody sa Euro NCAP zameriava aj na hodnotenie bezpečnosti detí, ochrany chodcov a asistenčných systémov.
Viacstupňová koncepcia bezpečnosti vysokovoltových komponentov
Pri elektromobiloch sa osobitná pozornosť prirodzene venuje aj komponentom, ktoré vedú prúd. S cieľom zabrániť úrazom elektrickým prúdom a skratom s vysokou energiou sme vyvinuli viacstupňovú koncepciu bezpečnosti vysokovoltových prvkov, ktorá pozostáva zo siedmich základných prvkov. Ako vysokovoltové prvky sa okrem akumulátora označujú všetky komponenty s napätím vyšším ako 60 V. Ak snímače vo vozidle zaznamenajú nebezpečný náraz, bezpečnostný systém s výbušnou poistkou (pyro poistka) automaticky vypne vysokovoltový systém.
Koncepcia ochrany ponúka vysokú mieru bezpečnosti počas jazdy, pri nabíjaní, ako aj počas nárazu a po náraze. Skriňa akumulátora a konštrukcia vozidla sú navzájom prispôsobené tak, aby boli splnené všetky interné, ako aj zákonné bezpečnostné požiadavky výrobcu vozidiel Mercedes-Benz. Konštruktéri dbajú aj na to, aby všetky vysokovoltové prvky boli v čo najvyššej miere umiestnené v chránených oblastiach vozidla. Pritom mohli vychádzať z poznatkov a údajov z tisícov skutočných dopravných nehôd, ktoré boli zozbierané v rámci výskumu dopravných nehôd za posledných 50 rokov.
Sústavné inovácie vďaka analýze skutočných dopravných nehôd
Cenné poznatky pre konštruktérov a vývojárov poskytuje aj vlastné oddelenie koncernu pre výskum nehôd, ktoré od svojho založenia v roku 1969 vedecky zanalyzovalo a zrekonštruovalo viac ako 5 000 skutočných dopravných nehôd. Cieľom je pochopiť, ako k nehodám dochádza, ako kolízia pôsobí na cestujúcich a ako by sa jej dalo predísť. Vzorce nehodovosti sú na celom svete odlišné a výrobca vozidiel Mercedes-Benz sa im musí opakovane prispôsobovať. Výskum nehôd preto vytvoril aj tímy v Číne a v Indii, ktoré si pomocou rozšírenej reality dokážu rýchlo vymieňať informácie s tímami v Sindelfingene. Tímy preverujú a hodnotia ambíciu Bezpečnosť v reálnom živote, čiže pri skutočných dopravných nehodách, a to aj na medzinárodnej úrovni. V mnohých krajinách dochádza k väčšiemu počtu smrteľných dopravných nehôd mimo vozidiel ako vo vozidlách, kvôli čomu sa vývojári spoločnosti Mercedes-Benz zaoberajú aj otázkou: Ako možno v budúcnosti dosiahnuť ešte lepšiu ochranu chodcov, cyklistov, motocyklistov, vodičov rikší alebo používateľov elektrických kolobežiek?
Využívanie údajov na záchranu životov a identifikovanie potenciálnych nebezpečných miest v cestnej premávke
Pomáha nový prístup: vyhodnocovanie údajov o vozidlách, ktoré môžu zachrániť životy. Londýn je jedným z prvých európskych miest, ktoré spolupracuje so spoločnosťou Mercedes-Benz s cieľom zistiť, ako môžu anonymizované údaje z vozidiel Mercedes-Benz prispieť k zvýšeniu bezpečnosti na mestských komunikáciách. Na tento účel bol vyvinutý softvérový nástroj Mercedes-Benz Road Safety Dashboard. Tento digitálny nástroj dokáže upozorniť na prípadné nebezpečné miesta v meste, a to skôr, ako dôjde k dopravnej nehode. Na základe jednotlivých hlásení v rovnakej GPS-lokalite sa s pomocou inteligentného algoritmu automaticky identifikujú a analyzujú hlavné miesta potenciálnych dopravných nehôd. Predpokladom je vždy aktívny súhlas vodičky alebo vodiča s anonymizovaným využitím údajov o vozidle.
Nástroj Mercedes-Benz Road Safety Dashboard je určený pre kompetentné osoby daných obcí, ktorým sa na cestnej mape zobrazujú nebezpečné miesta s možným výskytom dopravných nehôd: obsluha nástroja je jednoduchá, nenáročná pre používateľa, s množstvom informácií určených na prijatie cielených opatrení. Tento nástroj sa zameriava najmä na veľmi zraniteľných a nechránených účastníkov cestnej premávky, čiže na chodcov a cyklistov. Rizikové situácie v zónach okolo škôl, škôlok a univerzít sú preto v Londýne veľmi intenzívne monitorované.
Porovnateľný projekt sa začal v Holandsku, kde sa uskutočňuje premeranie všetkých diaľnic a mimo mestských ciest v celej krajine. Cieľom je identifikovať nebezpečné úseky ciest a zmierniť ich nebezpečnosť realizovaním odporúčaných stavebných opatrení. Pilotný projekt v regióne Limburg zašiel dokonca tak ďaleko, že v zime rozpozná náhle vznikajúcu poľadovicu, na ktorú upozorní iné vozidlá, ako aj riadiace centrum dopravy.
Pohľad do histórie značky Mercedes-Benz – 1. časť: Vývoj bŕzd a systémov regulácie bŕzd
Od polovice 20. storočia dochádza k zrýchľovaniu vývoja bŕzd: od roku 1963 sa do všetkých osobných automobilov Mercedes-Benz montujú dvojokruhové hydraulické brzdové sústavy. Protiblokovací brzdový systém ABS sa v roku 1978 stal míľnikom aktívnej bezpečnosti. Tento systém umožňuje zachovať ovládateľnosť vozidiel aj počas brzdenia naplno. V roku 1990 nasledoval systém ABS v cestnom pretekárskom vozidle Mercedes-Benz 190 E 2.5-16 Evolution II, ktorý bol vyvinutý špeciálne na automobilové preteky.
Elektronický stabilizačný program ESP®, ktorý bol do sériovej výroby uvedený v roku 1995, dokáže šmyk vozidla obmedziť okrem iného aj pomocou jemne dávkovaných zásahov do brzdenia jednotlivých kolies. Prvá generácia asistenta brzdenia BAS bola predstavená v roku 1996. Systém rozpozná núdzové brzdenie a automaticky zvýši maximálnu brzdnú silu. Prvý systém DISTRONIC mal premiéru v roku 1998; v plynulej premávke dokáže vodiča odbremeniť od opakovaného brzdenia a zrýchľovania.
V novom tisícročí sú asistenčné systémy Mercedes-Benz čoraz tesnejšie prepojené, zosieťované a integrované, pričom brzdy v tom často zohrávajú dôležitú úlohu: príklady siahajú od systému BAS PLUS (2005) cez brzdu PRE-SAFE® so samočinným čiastočným brzdením (2006) a samočinným brzdením naplno (2009) až po systém aktívneho asistenta brzdenia, ktorý v súčasnosti rozpoznáva okrem iného aj iné motorové vozidlá, bicykle a chodcov. Brzdová technológia značky Mercedes-Benz je neoddeliteľnou súčasťou asistenčných systémov pre bezpečnosť a bola vyvinutá s rovnakou jasnou vôľou inovovať, aká viedla konštruktérov už pred viac ako 100 rokmi.
Pohľad do histórie značky Mercedes-Benz – 2. časť: Vynález pasívnej bezpečnosti
Snaha o nachádzanie stále lepších riešení pasívnej bezpečnosti je súčasťou DNA značky Mercedes-Benz. Lebo takéto riešenia v prípade dopravnej nehody v najvyššej možnej miere zmierňujú dôsledky zrážky pre cestujúcich. Premiéra modernej bezpečnostnej karosérie vo vozidlách konštrukčného rad 111, čo boli sedany Mercedes-Benz vyššej triedy so „zadnou plutvou“, bola v roku 1959 míľnikom v histórii technológie.
Princíp stabilnej bezpečnostnej bunky priestoru pre cestujúcich s definovanými deformovateľnými oblasťami vpredu a vzadu („deformačné zóny“) vyvinul Béla Barényi a patentoval ho v roku 1951. Od roku 1959 sa výrobca vozidiel Mercedes-Benz začal systematicky venovať skúmaniu dopravných nehôd a začal vykonávať nárazové skúšky. Inovatívne riešenia pribúdali rýchlym tempom. K nim patrí napríklad: v 60-tych rokoch 20. storočia to bol systém bezpečnostného riadenia s teleskopickým stĺpikom riadenia a volantom s nainštalovaným tlmičom nárazu.
Airbag vodiča mal svetovú premiéru v roku 1981. Tento vysokoúčinný záchytný systém, ktorý dopĺňa bezpečnostný pás, sa spustí v prípade, ak riadiaca jednotka rozpozná vážnu dopravnú nehodu. Airbag spolujazdca nasledoval o šesť rokov neskôr. V súvislosti s hľadaním stále výkonnejších riešení pasívnej bezpečnosti sa najmä po prelome tisícročí začali objavovať systémy, ktoré v rastúcej miere využívajú inteligentnú elektroniku. Sú súčasťou koncepcie integrálnej bezpečnosti vozidla. Míľnikmi sú systém predvídavej ochrany cestujúcich PRE-SAFE®, ktorý bol predstavený v roku 2002, v roku 2013 pribudla koncepcia inteligentného jazdenia so svojimi intuitívnymi a inteligentnými technológiami.
[1] Naše asistenčné systémy pre vodiča a bezpečnostné systémy sú len pomôckou a nezbavujú vás ako vodiča zodpovednosti. Dodržiavajte pokyny v návode na obsluhu a berte do úvahy v ňom popísané hranice systémov.
