V čase podávania daňových priznaní sa fantázia živnostníkov zapína naplno. Dôvodom je optimalizácia príjmu, snaha znížiť svoje daňové zaťaženie. Niet sa čomu čudovať a čo vyčítať, ale určite sa treba zamyslieť nad dopadmi tohto konania. Prílišnou optimalizáciou si živnostník môže viac uškodiť ako pomôcť.
V marci bude viac ako 320-tisíc živnostníkov po prvýkrát riešiť podávanie daňového priznania elektronicky. Povinná on-line komunikácia s Finančnou správou je síce zásadná otázka, ale malých podnikateľov omnoho viac trápi to, aké dane budú platiť. „Krátkodobý pohľad na finančnú situáciu vedie často živnostníka k záveru, že čím menšie dane zaplatí, tým viac ušetrí,“ konštatuje Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ). Motivácia je podľa neho silne ovplyvnená aj stavom verejných vecí, ako je nefungujúce školstvo či zdravotníctvo. „Ak musí podnikateľ platiť deťom peniaze navyše za kvalitné vzdelanie, rodinným príslušníkom aj sebe priplácať za zdravotnú starostlivosť a prístup k sociálnym službám, nevidí najmenší dôvod platiť viac na daniach,“ dodáva Stanislav Čižmárik.
Problém je však v tom, ako podnikatelia naložia s peniazmi, ktoré vďaka optimalizácii na daniach ušetrili. „Ak by ich využili ako rezervu, ktorú si uložia v niektorom z finančných produktov na nepredvídateľné budúce udalosti alebo ak by ju investovali do rozvoja podnikania s cieľom zvýšiť zisk firmy, a teda aj svoj príjem z podnikania, mohli by sme hovoriť o zmysluplnej optimalizácii. Žiaľ, často sú tieto peniaze investované, či skôr minuté, nesprávne a optimalizácia týmto stráca svoj podstatný zmysel, lebo peniaze, ktoré podnikateľ ušetrí, nevyužije tým správnym spôsobom či už pre seba, rodinu alebo firmu,“ upozorňuje člen predstavenstva Poštovej banky Peter Hajko.
S optimalizáciou radšej opatrne
Prehnaná optimalizácia daní sa nemusí vyplatiť hneď z niekoľkých dôvodov. „Ak má živnostník viac rokov po sebe daňovú stratu alebo ak dlží na sociálnych odvodoch či daniach čo i len euro, je diskvalifikovaný zo všetkých podporných programov pre malé podniky a ukracuje sa o zdroje z eurofondov. Má napríklad zamedzený prístup k mikropôžičkám, účasti na informačných seminároch alebo k čerpaniu bezplatných poradenských služieb, ktoré poskytuje Slovak Business Agency,“ vysvetľuje Ján Pálenčár, viceprezident SŽZ.
Nižšie dane = nižšia bonita
Živnostníci a malí podnikatelia sa na základe optimalizácie daní dostanú ťažšie aj k úveru na bývanie. Výšku ich čistých príjmov zisťuje banka z daňového priznania. Napríklad, živnostníkovi s hrubým príjmom 1 500 eur mesačne, ktorý si odráta 60-percentné paušálne výdavky, vyjde oficiálny čistý mesačný príjem na úrovni necelých 400 eur. Aj v súvislosti so sprísnením podmienok na poskytovanie pôžičiek mu banka nebude môcť poskytnúť vyšší ako približne 38-tisícový úver. Týka sa to všetkých pôžičiek dokopy. „Bonita klienta predstavuje najdôležitejší parameter, ktorý rozhoduje o tom, či klient úver dostane,“ vysvetľuje člen predstavenstva Poštovej banky Peter Hajko.
Z týchto dôvodov by mal živnostník zvážiť, či sa mu oplatí za každú cenu optimalizovať dane, respektíve do akej miery. Ak si potrebuje požičať na bývanie alebo na zabezpečenie iných potrieb, mal by porozmýšľať, či sa mu neoplatí vykázať len reálne výdavky, respektíve nezaradiť do nich za každú cenu všetky náklady. Pre banku sa tak stane bonitnejším a splní aj prísne podmienky centrálnej banky. A zároveň zvyšuje svoju finančnú istotu v starobe, ale aj v prípade nešťastia pre svojich blízkych.
Aké dane, taký dôchodok
Problémy nastávajú aj v prípade, ak si živnostník platí odvody do Sociálnej poisťovne z minimálneho vymeriavacieho základu. To sa deje v prípade, keď mu vyjde základ dane, teda hrubé príjmy očistené od daní odvodov a paušálnych či reálnych výdavkov, vo výške do 5 724 eur ročne. „Živnostníkovi, ktorý si celý čas platí iba minimálne odvody, vychádza podľa údajov Sociálne poisťovne pri odchode do dôchodku mesačný starobný dôchodok na úrovni 180 eur,“ dopĺňa Ján Pálenčár. Štát mu síce v súčasnosti, pri splnení zákonných podmienok, garantuje doplatenie do minimálneho dôchodku, čo je tento rok pri odpracovaných minimálne 30 rokoch 278,90 eura, pri 40 rokoch je to 322 eur. Ak ale bude živnostník poberať dôchodok aj z druhého piliera, táto časť sa mu nebude navyšovať do minimálnej sumy.
Ďalším rizikom je, že v prípade predčasného úmrtia zanechá živnostník svojich blízkych finančne takmer nezabezpečených. Sirotský či vdovský dôchodok sa totiž nevypočítava zo štátom garantovaného minimálneho dôchodku, ale z takého, na aký by mal nárok podľa zaplatených odvodov. Ak by teda mal naozaj nárok len na 180-eurový starobný dôchodok, vdova po takomto živnostníkovi by dostala mesačne iba 108 eur, sirota len 72 eur. Nízke zabezpečenie má živnostník s minimálnymi daňami a odvodmi aj v prípade choroby, čerpania materskej dovolenky či invalidity.
Vyššie dane – horšie cash flow?
Samozrejme, vyššie dane môžu živnostníkom spôsobiť problémy s cash flow a spomaliť jeho podnikateľské aktivity, ale aj v tomto prípade existuje riešenie. Na dane z príjmu, ale aj na daňové preddavky si môžete požičať. „Poštová banka, ako jediná na trhu, prináša špecializovaný úver určený na financovanie daní pre FO – podnikateľov a spol. s r. o. s ročným obratom do 1 milióna eur s dvoma uzavretými ucelenými účtovnými obdobiami. Poskytuje sa bez poplatku a do sumy 30 000 eur v zrýchlenom konaní, a teda na počkanie, počas jednej návštevy pobočky,“ upresňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Živnostník si tak môže dovoliť zaplatiť aj vyššiu daň, čím sa, v prípade potreby, zvyšuje jeho šanca na získanie požadovanej výšky hypotéky alebo spotrebného úveru. Výhodou Úveru na dane je aj fakt, že sa nezapočítava do príjmového stropu a ani do výdavkov klienta ako fyzickej osoby pri riešení spomínaných úverov. Viac informácií nájdete na www.postovabanka.sk/uvernadane.
Zámery Slovenského živnostenského zväzu v daňovej oblasti
V súčasnosti daňový rámec pre fyzické osoby predpokladá dve úrovne daňových sadzieb – 19% a 25%. Vyššia sadzba sa uplatňuje na časť základu, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima. Vyššia sadzba dane z príjmov sa uplatní pri príjmoch presahujúcich zhruba 35-tisíc eur.
„Kým právnické osoby – obchodné spoločnosti neplatia daň nikdy vyššiu ako 21 %, ani pri základoch dane v miliónoch eur, sú bežní podnikatelia „postihovaní“ za osobný úspech dodatočnými 6%,“ konštatuje Stanislav Čižmárik zo SŽZ. Pre zvýšenie motivácie k podnikaniu navrhujeme uplatňovať len základnú daňovú sadzbu 19% bez ohľadu na výšku príjmov alebo zvýšiť úroveň pre platenie vyššej sadzby aspoň na dvojnásobok súčasnej hranice.
K požiadavkám SŽZ na zmeny v oblasti daní patrí tiež zmena odpisových skupín pre hmotný investičný majetok tak, aby boli maximálne 4. V súčasnosti platná doba odpisovania nevýrobných budov na úrovni 40 rokov je neadekvátna potrebe ich obnovy a udržiavania v reálnej ekonomike. Zbytočne prísne sú aj pravidlá pre umorovanie daňovej straty, ktorú možno odpočítať len po dobu najviac 4 rokov, a to rovnomerným spôsobom, čo pri výkyvoch v hospodárení spôsobuje, že živnostník často stratu umoriť vôbec nestihne.
Úver na dane v skratke
Kto oň môže požiadať: Fyzická osoba – podnikateľ a spol. s r.o. s ročným obratom do 1 milióna eur s dvoma uzavretými ucelenými účtovnými obdobiami.
Minimálna výška úveru: 500 eur
Úroková sadzba: od 500 eur do 4 999 eur – 9 % p. a., od 5 000 eur do 30 000 – 8 % p. a.
Poplatok za poskytnutie: 0 eur
