Eurofondová politika musí slúžiť nielen na riešenie aktuálnych problémov, ale štáty z nej musia financovať aj reformy. Do budúcna, keď eurofondy skončia, je to jediná trvalo udržateľná možnosť pre krajiny, ktorých regióny dobiehajú tie najvyspelejšie v Európe. Aj o tom hovoril podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši vo svojom vystúpení na ministerskej konferencii Priatelia kohézie v Dubrovníku. V rámci svojho vystúpenia sa venoval práve téme Kohézna politika a štrukturálne reformy po roku 2020.
Podľa vicepremiéra R. Rašiho Slovensko toto nové prepojenie podporuje. „Sú oblasti, v ktorých sme lídri a naopak oblasti, v ktorých zaostávame. A práve na tieto oblasti by sme sa mali zamerať v novom programovom období. Európska komisia nám však na jednej strane prikazuje investovať eurofondy do priorít, ktoré stanovila únia, na druhej strane od nás požaduje, aby sme riešili špecifiká krajiny, ako je v prípade Slovenska napríklad infraštruktúra. Jedno však vylučuje druhé,“ povedal vicepremiér Raši. Zdôraznil, že Slovensko bude trvať na tom, aby eurofondy po roku 2020 smerovali na tie priority, ktoré naozaj potrebujeme. Medzi ne patrí výstavba diaľnic a ciest 1. triedy a regionálnych ciest, modernizácia železníc, ale aj opatrenia v oblasti sociálnej politiky, čiže dlhodobej nezamestnanosti a vzdelávania a tiež zdravotnej starostlivosti či širokopásmového pripojenia. Jednou z hlavných priorít Slovenska sú tiež investície do najmenej rozvinutých okresov.
Príprava budúceho programového obdobia si vyžaduje silný územný rozmer. „Znamená to, že Európska komisia musí rešpektovať na mieru šité priority jednotlivých krajín a preto komisia musí brať do úvahy aj regionálnu analýzu miestnych a sociálno-ekonomických partnerov,“ dodal Raši.
Spolu s vicepremiérom na konferencii v Dubrovníku vystúpila okrem iných napríklad aj eurokomisárka Corina Creţu.
Návrh Európskej komisie o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 má v úmysle modernizovať rozpočet Európskej komisie vrátane kohéznej politiky. Budúce prepojenie medzi štrukturálnymi reformami a kohéznou politikou je jednou z najaktuálnejších otázok.
Kohézna politika po roku 2020 musí ďalej prispievať k reformám. Posilnením prepojenia medzi kohéznou politikou a reformami má komisia v úmysle podporovať rast a prostredie priateľské k podnikaniu.
Komisia navrhuje investície do piatich tematických priorít. Zároveň sa v jej v návrhu predpokladá zníženie finančného krytia pre kohéznu politiku. Hlavnou otázkou je, či bude možné tieto ciele dosiahnuť zníženým rozpočtom a či štrukturálne reformy budú mať požadovaný vplyv. „Našou spoločnou úlohou je definovať politické usmernenia, ktoré umožnia účinné prepojenie nástrojov kohéznej politiky s vykonávaním štrukturálnych reforiem,“ uzavrel Richard Raši.
