Recenzia AMD Ryzen 7 1700X: AMD sa vracia na scénu

2

AMD už dlho neuviedlo na trh procesory, ktoré by urobili taký rozruch, ako rodina modelov Ryzen. Inovatívna architektúra a najmä 14 nm výrobný proces umožnili dosiahnuť zaujímavý výkon v pomere ku frekvencii a až osem fyzických jadier zasa výborný výkon vo viacvláknových aplikáciách. Vo svete procesorov sa zdvihla nová vlna so speneným vrcholom.

Ryzen 7 1700X je menším bratom vlajkovej lode 1800X. Je taktovaný o 200 MHz nižšie, no ušetríte viac ako stovku, čo robí z 1700X veľmi zaujímavú alternatívu. V sérii Ryzen 7 sa nachádza ešte model 1700 s uzamknutými násobičmi; a to je z osemjadrových procesorov Summit Ridge zatiaľ všetko. Procesory rodiny Summit Ridge sa na trhu objavili ako prvé a postupne do ponuky pribúdali aj nižšie taktované, lacnejšie a predovšetkým menším počtom jadier osadené procesory série Ryzen 5.

Už aj AMD ponúka drahé procesory a aktuálne sa cena Ryzen 7 1800X pohybuje niekde okolo hranice 500 EUR. Pre väčšiu prehľadnosť je podobne ako v prípade Intelu istou pomôckou pri odhadovaní výkonu číslo série, takže Ryzen 7 zastrešuje osemjadrové procesory vyššej triedy, pre stredný segment sú určené Ryzen 5 s šesť a štvorjadrovými procesormi, no a už čoskoro by sme sa mali dočkať lacných Ryzen 3 procesorov, určených pre nenáročné kancelárske a multimediálne stroje. Je to jednoduché a efektívne to zaraďuje procesory do jednotlivých „chlievikov“ aj bez bližšieho skúmania parametrov.

Najvyššie stojí v ponuke Ryzen 7 1800X, my sme testovali model 1700X, taktovaný o 200 MHz nižšie. V zásade ide o identické procesory za základnú frekvenciu 3,6 GHz a rovné 4 GHz v booste pri 1800X si priplatíte stovku navyše.

Ani 4 GHz však nie sú hornou hranicou, ak to aktuálna situácia dovolí a vy máte na procesore dobré chladenie, frekvencia pre jedno jadro môže byť aj vyššia. K tomuto sa ešte vrátime neskôr. Oba modely majú prívlastok X, mali by to byť teda tie najlepšie jadrá z waferu, takže dokážu stabilne pracovať pri vyššom napätí a vyššej frekvencii.

Ponuku série Ryzen 7 uzatvára model 1700, ktorý predstavuje pre herný počítač i pracovnú stanicu na renderovanie a tvorbu obsahu cenovo najvýhodnejšiu cestu. S cenou len 350 EUR je pre takýto scenár skvelým základom. Stále dostanete 8 jadier a 16 vlákien v jednom puzdre, základná frekvencia je však výrazne nižšia, okrúhle 3 GHz, čo má aj pozitívny efekt v podobe nižšej spotreby procesora.

Aj TDP je stanovené na veľmi pekných 65 W. Frekvenčný boost pre Ryzen 7 1700 je 3,7 GHz, takže na svojich drahších súrodencov to v jednovláknových aplikáciách celkom dobre doženie.

Procesory Ryzen 7 ukrývajú pod rozvádzačom tepla vždy osem jadier, každé z nich má k dispozícii 32 KB Data cache a 64 KB Instruction Cache, a samozrejme L2 cache s veľkorysou kapacitou 512 KB. Štyri jadrá sú zoskupené do bloku, ktorý sa volá CCX (core complex), a v rámci ktorého zdieľajú L3 cache s kapacitou 8 MB. Procesory Ryzen 7 majú dve CCX a teda celková veľkosť vyrovnávacej pamäte tretej úrovne je 16 MB.

Toto a ďalšie prvky jadra tvorí dohromady 4,9 miliardy tranzistorov. Nová architektúra podporuje DDR4 pamäte do 3200 MHz a základná frekvencia je stanovená na 100 MHz, multiplikovaná násobičom procesora. V zozname podporovaných inštrukčných sád nechýbajú SSE 4.1 a 4.2, AVX2 či AES.

Efektivita spotreby energie je v dnešnej dobe kľúčovým faktorom a Ryzeny sa v tomto smere spoliehajú na stovky senzorov, ktoré monitorujú teplotu, napätie a spotrebu jednotlivých častí čipu. Tie medzi sebou komunikujú prostredníctvom AMD Infinity Fabric, nového rozhrania, ktoré budú používať aj ďalšie čipy AMD, vrátane GPU Vega. Správu napájania má na starosti Infinity System Management Unit, ktorá zbiera dáta zo senzorov roztrúsených po Infinity Fabric. Na základe týchto dát vie, kde je aká rezerva pre extra výkon a jednotlivé časti čipu tak podľa potreby môžu dostať extra porciu energie navyše. Toto všetko sa deje v zlomkoch sekundy a navýšenie frekvencie môže byť 25 MHz v jednom kroku.

Vnútornú „inteligenciu“ procesora zastrešuje systém SenseMI, vďaka množstvu senzorov dokáže prispôsobiť charakteristiku správy napájania v závislosti od teploty jadier a spolu s vylepšenou predikciou spracovania inštrukcií zefektívniť prevádzku procesora o ďalší stupienok vyššie.

 

Z tohto ťaží aj XFR – Extended Frequency Range, funkcia, ktorá dokáže pretaktovať jednotlivé jadrá procesora aj nad rámec boost frekvencie. V prípade procesorov s prívlastkom X funguje zhruba dvakrát efektívnejšie, keďže aj samotný kremík je stabilnejší. Samotný XFR používa niekoľko stoviek senzorov a dokáže vytlačiť z jadier zhruba 100 MHz frekvencie navyše. Všetko teda závisí od teploty a počtu jadier, ktoré v danom okamihu musia byť aktívne. 1700X tak dokáže fungovať na základnej frekvencii 3,4 GHz, boost pre všetky jadrá je na 3,5 GHz a pre dvojicu jadier je to 3,8 GHz. Krátkodobo však môže vďaka XFR túto hranicu posunúť o ďalších 100 MHz na 3,9 GHz. Ak sú na to vhodné podmienky a chladenie je dostatočne účinné.

Procesory dostali aj nové chladiče. K menej výkonným procesorom dostanete Wraith Stealth (z Ryzen 5 je to len model 1400), chladič pribalený k výkonnejším modelom sa volá Wraith Spire. Na prvý pohľad sa veľmi podobajú, Stealth má však výrazne menší pasív a ventilátor so siedmimi kratšími lopatkami, zatiaľ čo Spire sa spolieha na päť dlhších a viac zakrivených lopatiek. Spire má navyše medené jadro, ktoré bude do vyššieho pasívu lepšie prenášať teplo. Procesory 1600X, 1700X a 1800X dostanete bez chladiča, takže siahnuť budete musieť po svojom obľúbenom chladiči, na trhu je ich s podporou socketu AM4 už celá kopa a niektorí výrobcovia vám zadarmo pošlú rámček aj na už zakúpené a staršie modely podporujúce len AM3.

Celkom očakávane Ryzeny podporujú DDR4 pamäte, zatiaľ v dvojkanálovom zapojení. V základe sú podporované frekvencie 2133, 2400 a 2667 MHz, samotní výrobcovia dosiek však už celkom tradične pridávajú a stretávame sa s podporou modulov s frekvenciou až 3600 MHz.

Nová architektúra procesorov potrebuje celkom prirodzene aj nové čipsety a základné dosky a tak sme sa osvieženia dočkali aj v stagnujúcej ponuke výrobcov dosiek pre AMD procesory. K dispozícii je zatiaľ trojica čipsetov; A320, B350 a X370. Iba X370 podporuje NVIDIA SLI, AMD Crossfire bude dostupný aj pre B350, rovnako ako podpora pre pretaktovanie. Zaradenie čipsetov je logické a kopíruje zaužívaný trend, takže X370 je určený pre entuziastov a naopak A320 bude vhodný pre menej náročné stroje do domácností a kancelárií. Adekvátna zameraniu je aj cena a výbava, či už v podobe USB a SATA portov, alebo podpory ďalších rozhraní. Výrobcom dosiek padne vhod aj priama podpora štyroch USB 3.0 portov a dvoch 6 Gb/s SATA portov priamo na úrovni CPU.

Najvyššie stoja dosky s čipsetom X370. Celkom logicky, písmeno X je pri väčšine produktov z počítačového sveta  skratkou pre „extreme“. X370 tak predstavuje to najlepšie, do čoho môžete aktuálne nový Ryzen posadiť a prináša aj najviac priestoru pre budúci upgrade a škálovanie výkonu. Pre grafické karty sú k dispozícii dva PCI-Express Gen 3.0 sloty a podpora pre Crossfire i SLI. Procesory majú 24 PCIe 3.0 liniek, z toho štyri sa používajú pre pripojenie k čipsetu. Samotný X370 ponúka ďalších osem liniek, ktoré slúžia pre pripojenie diskov a vstupno-výstupných rozhraní. Ak teda správne počítame, dvojica grafík bude fungovať v konfigurácii po osem liniek. Štandardne dosky s X370 ponúkajú šesť USB 3.0 a šesť USB 2.0 portov, takisto štvoricu S-ATA 6 Gb/s.

Do strednej triedy bol nasadený čipset B350. Stále umožňuje nový Ryzen pretaktovať, dvojicu grafík od NVIDIA do dosky s B350 už neosadíte, podporovaný je len CrossFire. Výbava je chudobnejšia, no pre potreby herného stroja strednej triedy bude stačiť bez problémov a B350 bude dobrým základom napríklad pre vyššie spomínaný Ryzen 7 1700, alebo vlastne akýkoľvek procesor série Ryzen 5. PCIe 2.0 liniek už má len šesť a aj rýchle SATA porty sú prítomné len vo dvojici. Spolu s procesorom je to však stále celkovo štvorica portov a výrobcovia pri svojich návrhoch často siahajú aj po doplnkových radičoch, takže ani tento počet nemusí byť konečný. Najväčší rozdiel je v USB 3.0 portoch, tieto B350 podporuje priamo len dva.

Dosiek s čipsetom A320 je zatiaľ na trhu len málo, zato však štartujú s cenami už niekde okolo hranice 50 EUR a sú dobrým základom pre lacnejšie stroje s Ryzen 5 či prichádzajúcimi Ryzen 3 procesormi. Výbava je chudobnejšia ako v prípade B350, nie však o veľa, aspoň čo sa týka základných rozhraní. Priamo podporované sú dva USB 3.0 porty a dva SATA 6 Gb/s porty, na tomto čipsete však už nič nepretaktujete a aj multi GPU zapojenie je nerealizovateľné. Jednoduchšie vybavené dosky disponujú aj menším počtom napájacích fáz pre procesor a vzhľadom na menší počet express liniek aj horšou portovou výbavou. A hoci A320 podporuje aj NVMe, takto vybavených dosiek nájdeme na trhu len málo, výrobcovia sa s týmto prvkom výbavy tlačia viac do dosiek s čipsetom B350.

Recenzia je rozdelená do dvoch častí:

1. strana: Úvod a detailné informácie
2. strana: Testovanie a namerané výsledky

1 2

O autorovi

2 komentáre

  1. Pingback: Recenzia AMD Ryzen 7 1700X: AMD sa vracia na scénu - BlackArch Linux

Pridaj komentár