Recenzia Detroit Become Human: Najnovší prírastok od majstrov remesla

Nebaví vás sledovať filmy? Tak si skúste jeden zahrať. Detroit: Become Human je najnovším dobrodružstvom od majstrov remesla.

Vývojári z Quantic Dream si už v minulosti získali pozornosť veľkého množstva hráčov. Vyvíjajú totiž hry, aké nájdete v obchodoch iba zriedkavo. Interaktívne filmy majú svoje čaro, ale jednoducho nejde o tituly pre masy.

Vyžadujú si iný prístup, majú pomalšie tempo a aj samotné hranie sa obmedzuje na jednoduché pokyny, ktoré by ste zvládli aj na dotykovej obrazovke mobilného zariadenia. Aj napriek tomu Detroit: Become Human plnohodnotne využíva potenciál konzoly PlayStation 4, a to najmä jej Pro verzie. Dostupný výkon totiž pretavuje do realisticky vyzerajúcej grafiky s veľkým dôrazom na spracovanie a animáciu herných postáv. Je to predpoklad, aby ste sa cítili, ako keby ste pozerali film a nie hrali hru.

Snívajú roboti o elektrických ovečkách?

Quantic Dream je unikátne štúdio. Pod ochrannými krídlami spoločnosti Sony sa venuje už 12 rokov vzácnemu žánru interaktívnych filmov. Quantic Dream v minulosti vydalo hry Fahrenheit, Heavy Rain a Beyond: Two Souls a pokiaľ ste hrali hociktorý z posledných dvoch menovaných titulov, potom budete presne vedieť, čo od Detroit: Become Human môžete očakávať. Ak ste ešte s produkciou od Quantic Dream nemali tú česť, potom vedzte, že ide o už spomenutý interaktívny film. Výhodou týchto hier je, že okrem sledovania a interakcie ponúkajú aj viacero alternatívnych dejových liniek, a tak každý hráč môže získať svoj unikátny zážitok. Podľa toho, ako sa rozhodne počas hrania.

Určitú slobodu a variabilitu ponúkali všetky hry od Quantic Dream, Detroit: Become Human však v tomto smere ide o krok ďalej a v niektorých momentoch máte naozaj pocit, že vaše rozhodnutie výrazne ovplyvní ďalší priebeh príbehu. Uvedomíte si to však až o pár hodín neskôr alebo až počas druhého hrania, keď sa rozhodnete riešiť situáciu inak.

Samotné hranie sa obmedzuje najmä na prechádzanie hernými lokalitami a základnú interakciu, ktorú vykonávate pomocou pravej analógovej páčky. Detroit: Become Human má pomalší rozbeh, a tak prvé hodiny budete tráviť aj takými stereotypnými činnosťami, ako je robenie poriadkov – jedna z postáv, za ktorú budete hrať, je totiž domáci robot – Android, ktorý sa okrem iného stará o upratovanie bytu. Ďalšou postavou je Android, ktorý sa stará o starého umelca a naším najobľúbenejším hrdinom je Android – policajt. Nielenže je hranie zaňho najzábavnejšie, ale výborne funguje aj interakcia s jeho policajným partnerom, ktorý si už odžil množstvo vyšetrovaní a jednoducho robotov nemá rád. V kombinácii s výbornými hereckými výkonmi vás tak príbeh ľahko vtiahne.

Traja roboti v úlohe hlavných postáv ponúkajú dostatočnú variabilitu pri hraní a tiež výborne slúžia hlavnej myšlienke príbehu hry – ako to bude vyzerať, keď budú roboti všade okolo nás? Budeme ich nenávidieť, lebo nám budú kradnúť prácu? Budú ľudskí, resp. dokážu byť ľudskí? A snívajú o elektrických ovečkách? Otázok je veľa a niekedy záleží iba na vás, či budete hrať ako chladný stroj alebo dáte Androidom aj trochu ľudskej empatie.

Detroit: Become Human nie je hra pre každého, a to kvôli pomalšiemu tempu či jednoduchšej hrateľnosti. Ponúka však unikátny herný zážitok, aký si bežne neužijete. Ak ste už v minulosti hrali nejakú hru od Quantic Dream a páčila sa vám alebo len chcete vyskúšať niečo iné a jedinečné, potom vám Detroit: Become Human odporúčame a Sony chválime za ďalší špičkový zážitok pre jedného hráča v tomto roku. Haló Microsoft, uč sa!