Každý človek peniaze ľahšie míňa, ako sporí.
Navyše v čase nízkych úrokových sadzieb môže byť naša motivácia začať sporiť o to nižšia. Pri príležitosti zajtrajšieho svetového dňa sporenia sa preto v 365.bank pozreli na mýty a fakty spojené so sporením. Ak budeme na ne pamätať, nielenže sa rýchlejšie odhodláme sporiť, ale navyše nám to pôjde aj s väčšou ľahkosťou.
- Sporiť môžem aj v mobilnej aplikácii – FAKT
Na to, aby človek začal sporiť, nemusí fyzicky chodiť do banky. Stačí mu mobilná aplikácia, v ktorej zvládne kompletný manažment k sporeniam sám, rýchlo a jednoducho. Sporenie si založí na pár klikov a rovnako na pár klikov si dokáže financie aj následne spravovať. V prípade potreby si vie ušetrené prostriedky okamžite poslať na bežný účet a minúť na to, čo potrebuje, alebo ich využiť na cieľ svojho sporenia (napr. vycestuje na dovolenku).
- Sporiť nemá zmysel kvôli nízkym sadzbám a inflácii – MÝTUS
Nízke sadzby na sporeniach a inflácia, ktorá nám časť úspor ukrajuje, sú síce faktom dneška, ale sporiť má zmysel aj za týchto okolností.
„Dôležité je uvedomiť si, že klasické sporenia v bankách nie sú investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy na horšie časy. Na rezervu by sme mali myslieť pre prípad straty zamestnania a s tým súvisiaci výpadok príjmu alebo v prípade dlhodobej PN,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
S infláciou sa dokáže popasovať napríklad automatické sporenie, kde si síce peniaze nemožno vkladať, pretože funguje na princípe zaokrúhľovania platieb, ale úspory má na ňom človek hneď k dispozícii a sú úročené úrokom, ktorý dokáže poraziť infláciu. Zároveň sú naše úspory rovnako, ako v prípade klasických sporení, chránené systémom ochrany vkladov. Inou možnosťou je kombinovať sporenie s investovaním, kde však už zohráva úlohu vyššie riziko a menšia likvidita ako na klasickom sporení.
- Nemusím sporiť, ak nemám z čoho – MÝTUS
Odkladať si peniaze na horšie časy alebo na plánované výdavky by sme mali za každých okolností. Sporiť pritom môžeme aj nižšie sumy. Podľa výsledkov prieskumu 365.bank myslí na rezervu takmer 60 % Slovákov, pričom pol roka bez príjmu by dokázala vydržať pätina Slovákov. Väčšiu rezervu majú vytvorenú starší ľudia. Odložiť si pritom bokom pár eur dokážu aj ľudia s nižšími príjmami (v priemere od 75 do 107 eur mesačne). To znamená, že dôvodom, prečo si ľudia nesporia, nemusí byť iba výška ich príjmu, ale úlohu môže zohrávať slabá finančná disciplína či neporiadok v príjmoch a vo výdavkoch. Keď si k sporeniu do rezervy navyše pridáme aj ďalšie ciele, naša motivácia sporiť sa môže zvýšiť vždy, keď daný cieľ dosiahneme.
- Stačí sporiť vtedy, ak mi ostane niečo navyše – MÝTUS
Najdôležitejším pravidlom pri sporení je sporiť pravidelne, nie iba sporadicky, keď nám ostane niečo navyše. Ideálne je preto nastaviť si trvalý príkaz v ten istý deň v mesiaci hneď potom, ako nám pípne na účte výplata. Odmeny v práci alebo preplatok za energie by sme mali preto využiť na zvýšenie sumy, ktorú si mesačne odkladáme. Nemali by byť jediným zdrojom nášho sporenia.
- Na horšie časy by sme mali mať odložený 6-násobok mesačných výdavkov – FAKT
Na dosiahnutie dostatočnej finančnej rezervy si treba spraviť najskôr analýzu svojich mesačných výdavkov. Mali by sme pritom myslieť na svoje pravidelné výdavky (potraviny, hypotéka, úvery atď.), ako aj tie nepravidelné (poistka za auto, nedoplatok za energie, výnimočné výdavky, akými sú narodeniny, Vianoce a pod). Spraviť si prehľad nám môžu pomôcť aj mobilné aplikácie.
„Rezerva slúži na neplánované výdavky či situácie. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Na rezervu preto treba mať samostatný sporiaci podúčet, oddelený od ostatných sporení, kde si naopak sporíme na konkrétny účel. Pokiaľ si peniaze určené na horšie časy vyberieme, mali by sme ich čím skôr doplniť“, uzatvára.
