Od 2017 sa na Slovensku zbavilo dlhov viac ako 80-tisíc ľudí. V posledných rokoch sa pritom minimálne 90 % takýchto prípadov skončilo s nulovým výťažkom pre veriteľov, teda dlžník nevyplatil veriteľom nič. Inštitút oddlženia pritom často zneužívajú aj osoby, ktoré sa už pri čerpaní úveru spoliehajú nato, že nebudú úver splácať. Potvrdzujú to aj niektoré rozhodnutia súdov.
Osobný bankrot nemá slúžiť na odpúšťanie dlhov
Na Slovensku je extrémne vysoký podiel bankrotov, z ktorých veritelia nezískajú ani euro. „Toto je dôsledok toho, že na Slovensku systém osobného bankrotu úplne rezignoval na preventívnu a edukačnú funkciu a je využívaný len ako nástroj na takmer nekontrolované odpúšťanie dlhov,“ dodáva prezident ASINS Martin Musil. Veritelia môžu iniciovať zrušenie oddlženia, ak predpokladajú pri oddlžení nepoctivý zámer. Na Slovensku už existujú rozhodnutia súdov pri žalobách o zrušenie oddlženia, ktoré zdôrazňujú osobnú zodpovednosť dlžníkov za svoje konanie a poukazujú aj na povinnosť dlžníkov vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností.
Príklady zrušenia oddlženia z praxe
Prvý prípad hovorí o mužovi z Košíc. Dlžník bol počas celého obdobia zamestnaný a navyše bolo voči nemu vedené exekučné konanie. Veriteľ tvrdil, že pokiaľ bolo možné voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku vymôcť exekúciou, nie je možné uplatniť domnienku o jeho platobnej neschopnosti a je potrebné považovať ho za platobne schopného. Ak má dlžník po oddlžení príjem vo výške priemernej mzdy, mal by svoj dlh uhrádzať aspoň v malých čiastkach. Inak môže súd oddlženie zrušiť.
Krajský súd v Košiciach v konaní tak dospel k záveru: „Žalovaný poctivý zámer nemal z dôvodu nenaplnenia znakov poctivého zámeru, pretože nevynaložil snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Svoj záväzok po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu tak neplnil a to ani v sumách, ktoré by pre neho neboli likvidačné a ktoré by plniť mohol“.
Druhý príklad zrušenia oddlženia sa odohral v Trnave. Dlžník sa nezodpovedným čerpaním úverov sám priviedol do stavu platobnej neschopnosti a preto stratil nárok na celkové odpustenie dlhov.
Rozsudok okresného súdu Trnava znel nasledovne: „Odporca sám uviedol a priznal, že spravil v živote niekoľko rozhodnutí, ktoré ho koniec koncov dostali do tejto situácie. Podľa názoru súdu ide o subjektívne dôvody na strane odporcu, ktoré nemôžu ospravedlňovať vznik jeho záväzkov a nemožnosť ich riadneho plnenia. V prípade ak sa odporca slobodne rozhodol svoju finančnú situáciu riešiť napr. úvermi a pôžičkami, tak si musel byť vedomý, že je jeho prvoradou povinnosťou uspokojiť svojich veriteľov“.
Členovia ASINS evidujú aj prípad oddlženého manažéra s čistým mesačným príjmom nad 2 000 €. Pred súdom argumentoval, že si zaslúži odpustenie dlhov, lebo z mesačného platu si potrebuje platiť nájom domu vo výške 1 000 € mesačne, aby jeho deti mali dostatok priestoru.
Tieto súdne rozhodnutia poukazujú na fakt, že pri oddlženiach dochádza k zneužívaniu tohto inštitútu dlžníkmi. Žiaľ takýchto rozhodnutí je veľmi málo nakoľko pre veriteľa je vo väčšine prípadov takmer nemožné dokázať dlžníkovi nepoctivý zámer. Ak by mali naopak nepoctivý zámer preukazovať samotní dlžníci, tak zrušených oddlžení by bolo rádovo viac, a pre dlžníka by bolo oveľa náročnejšie systém osobného bankrotu zneužiť.
„Ako najväčší problém vnímame fakt, že pri zrušení oddlženia musí nepoctivý zámer dlžníka preukazovať sám veriteľ, ktorý nemá kompetencie a ani možnosti na zistenie jeho príjmu a majetku. Preto najmä v prípadoch kedy dlžník žiada o úplné oddlženie a veriteľovi neuhradil žiadnu časť dlhu, by sme navrhovali, aby dôkazné bremeno pri preukazovaní poctivého zámeru bolo na samotnom dlžníkovi.“ dopĺňa prezident ASINS Martin Musil.