Pri príležitosti otvorenia novej čerpacej stanice spoločnosti Shell v Púchove sme sa zúčastnili na prezentácii, kde nám bolo názorne predstavené, aké technológie a procesy za čerpacou stanicou stoja.
„Táto prevádzka je celkovo 81 čerpacou stanicou, ktorú má spoločnosť Shell na Slovensku“
Pre prevažnú väčšinu z nás je to jednoduché, na čerpaciu stanicu prídeme, natankujeme, zaplatíme a odchádzame. To je však iba letmý pohľad z vonka, ale to, ako celý proces, resp. čerpacia stanica funguje, sa dozviete práve teraz.
Aby bola čerpacia stanica schopná poskytnúť služby zákazníkom je potrebné, samozrejme, palivo a jeho dostatočná zásoba. O dodávku paliva na čerpacie stanice Shell sa stará spoločnosť Bonifer. Tá disponuje špeciálnymi cisternami na prevoz takéhoto druhu nákladu, ktoré sú vyhotovené v dvoch verziách – štvôr a päť komorové. To znamená, že jedna cisterna je schopná prevážať až 4, resp. 5 rozličných druhov paliva.
Ak je teda ponuka na čerpacej stanici zložená z piatich druhov palív, jedna cisterna ju plne obslúži. Okrem iného je plocha cisterny (jednotlivé komory) špeciálne upravená, aby bolo palivo pri prevoze rovnomerne rozložené a zabránilo sa prípadnému prekoteniu vozidla.
Cisterna je základ, ale bez školeného šoféra to nepôjde
Šoféri spoločnosti Bonifer prechádzajú špeciálnymi školeniami, ktoré ich pripravia na túto prácu. Samozrejmosťou je aj ADR školenie. ADR je medzinárodná dohoda o preprave špeciálneho nákladu (zdraviu škodlivé, toxické a pod.).
Prvou a veľmi dôležitou úlohou šoféra po príjazde do cieľovej lokality je, aby zabezpečil vozidlo (označenie pracovnej plochy, kliny pod kolesá, uzemnenie voči statickej elektrine).
Následne prichádzajú na rad technológie, samozrejme, až po nasadení príslušných hadíc na prečerpanie paliva z cisterny do nádrží. Celý proces prečerpávania je ovládaný cez počítač, ktorý sa nachádza pri výdajných otvoroch cisterny. Počítač, resp. napojený prietokomer je natoľko presný, že prečerpané palivo je zmerané na decilitre. Pochybnosti o tom, že by šofér nevydal toľko paliva ako má, sú bezdôvodné, v dnešnej dobe tu už nejde.
Okrem toho je dobre vedieť, že trasy k jednotlivým čerpacím staniciam (z distribučného centra) sú detailne vypočítavané a prehodnocované, aby boli čo najbezpečnejšie a najefektívnejšie. Šofér nemôže z trasy zísť, iba v prípade nutnosti (obchádzka, nehoda a pod.).
Cisterna je schopná súčasne prečerpávať dva druhy paliva, nie však rovnakého typu. Čiže, nemôže to byť nafta/nafta, ale nafta/benzín. Do počítača sa navolia presné údaje o tom, aké a koľko paliva má byť prečerpané, pričom zostatok je automatický proces.
Zaujímavosťou je, že na prečerpanie jedného druhu paliva sú používané dve hadice, jedna hrubá (palivo) a jedna tenšia, ktorá zabezpečuje spätný odvod pár. To je pre bezpečnosť nevyhnutné.
„Mestská čerpacia stanica disponuje nádržami na palivo v celkovom objeme okolo 100m³, diaľničná stanica dosahuje objem nádrží až 180m³“
Samostatné palivové nádrže na čerpacej stanici majú dvojité oceľové opláštenie a medzi jednotlivými vrstvami sa nachádza detekčný plyn. Ten je neustále monitorovaný čidlami.
Ak dôjde k porušeniu niektorej z vrstvy, nádrž musí byť ihneď odstavená z prevádzky a čo najskôr vymenená. Priemerná životnosť nádrže na palivo je 20 až 30 rokov. Hladinu paliva v nádržiach majú na starosti digitálne hladinomery, ktoré prenášajú údaje na stanicu, ale aj do riadiaceho centra spoločnosti Shell. Niekedy bolo meranie hladiny paliva vykonávané dlhými oceľovými pravítkami. Aj tu vidieť, že technológia priniesla značné zjednodušenie, bezpečnosť a vyššiu presnosť.
„Celá dodávka paliva na čerpaciu stanicu je o precíznom plánovaní a analýze jednotlivých staníc v ich spotrebe.“
Ak ste si mysleli, že objednávku paliva má na starosti obsluha stanice, ste na omyle. Tento proces je plne automatizovaný a koordinovaný z centrály spoločnosti Shell. Celá stanica je špecializovaným, interným, systémom prepojená s centrálou – cez satelit.
Verejnosti neprístupné priestory (zákulisie) čerpacej stanice sú tak zväčša o skladoch, ako o „riadiacej centrále čerpačky“. Celý systém, ktorý má za úlohu kontrolovať stav paliva a bezpečnosť, sa nachádza na ploche, možno, dvoch metrov.
„Červený gombík – ak by prišlo k akejkoľvek nebezpečnej situácii na nádvorí stanice (vonkajšie priestory), týmto tlačidlom môže obsluha okamžite odpojiť všetky technológie od zdroja elektrickej energie.“
Okrem plných nádrží na palivo sa tu nachádza aj jedna prázdna, ktorej úlohou je „zbierať“ všetko palivo, ktoré ide mimo automobilov a nádrží, je to osobitná kanalizácia čerpacej stanice. Ak by došlo k poruche na cisterne, s možným únikom paliva, všetko bude zvedené do tejto nádrže. K tomuto je samozrejme prispôsobený aj drenážny systém nádvoria. Táto nádrž má vždy väčší objem, ako samotná cisterna.
„Všimli ste si niekedy, že tankovacia pištoľ má dva otvory? Jeden široký – na prečerpanie paliva do nádrže automobilu a druhý úzky – na odvod pár z nádrže. Okrem toho slúži ja na „odcvaknutie“ pištole pri plnej nádrži. Systém rozpozná pokles tlaku pár a vtedy vie, že je nádrž plná. Nazýva sa to – rekuperácia pár.“
Napokon aj samotný proces tankovania, resp. jednotlivé čerpadlá s prietokometrom sú riadené elektronicky. Výdajné stojany sú rozdelené podľa jednotlivých palív a každý stojan čerpá palivo z príslušnej nádrže. Upokojujúcou správou je, že prietokometre sú pravidelne kontrolované metrologickým ústavom Slovenskej republiky.
Mobilné laboratórium – VÚRUP a.s
Okrem zaujímavej prezentácie o zákulisí čerpacej stanice sme mali možnosť nahliadnuť aj do mobilného laboratória výskumného ústavu VÚRUP a.s. V automobile plnom meracích prístrojov sme si pozreli, ako prebieha rozbor jednotlivých zložiek paliva.
Pre informáciu, VÚRUP a.s nerobí neočakávané kontroly na čerpacích staniciach, je to laboratórium, ktoré robí výskum na požiadanie. Ako sme sa však dozvedeli, jednotlivé spoločnosti preferujú test palív v laboratórnych podmienkach, nie v pojazdom laboratóriu. Jednoduchšou cestou je odobrať vzorky a odovzdať ich v laboratóriu, pričom samotný výsledok je v takých podmienkach považovaný za hodnotnejší.
V pojazdnom laboratóriu sme videli niekoľko meracích prístrojov, prostredníctvom ktorých je realizovateľná detailná analýza normatívnych parametrov palív:
1, Destilačný prístroj (+ zistenie bodu varu)
2, Analyzátor na zistenie cetánového čísla
3, Analyzátor na zistenie oktánového čísla
4, Analyzátor bodu vzplanutia
5, Analyzátor na zistenie obsahu vody v pohonných hmotách
Zaujímalo nás, či sú rozdiely hodnôt na rôznych čerpacích staniciach diametrálne odlišné. Avšak, otázka zostala bez priamej odpovede. Diplomatická odpoveď znela, že všetky stanice, resp. spoločnosti, sa musia (mali by sa) riadiť jednotnou stanovou, ktorá je platná pre celú Európu.
Na otázku prečo, a v akom množstve je prípustná voda v palive sme dostali odpoveď, že v každom palive je určitá, minimálna, časť vody. Avšak, táto časť nijako neohrozuje agregáty automobilov.
Max. limit, v ktorom sa môže voda v palive objavovať je približne : 200 mg/1 kg (motorová nafta) 500 mg/1kg (benzín). Okrem kvalitného paliva je však dôležitá aj pravidelná výmena palivového flitra v automobile.
Napokon sme videli aj malú časť zo stroja na filtrovateľnosť motorovej nafty, ktorý sme však fyzicky kvôli jeho vyťaženosti nevideli, nie je možné ho z laboratória zobrať.
Táto časť je ale jeho podstatou. Ide o extrémne jemné sitko, ktoré v spolupráci s inými súčasťami určuje to, či je nafta letná, prechodná alebo zimná. To je veľmi podstatný údaj.
Bolo zaujímavé vidieť, ako tieto prístroje pracujú, ale aj to, čo všetko stojí za bežnou čerpacou stanicou. Pre nás zákazníkov je to len tankovanie, ale pre spoločnosti, ako je Shell, je to zložitý proces, ktorý musí byť pod kontrolou a maximálne zabezpečený. Avšak, ako ste sa mohli dočítať, všetky procesy sú uľahčené tým, že za všetkým stoja technológie, ktoré to riadia.
