Nenechávajte deti pri televízii samotné a vždy buďte pripravení odpovedať na ich otázky.
Správne zvolené programy však môžu byť pre vývoj detí prínosom. Špeciálna detská psychologička Lýdia Džundová ponúka niekoľko rád, ako k sledovaniu televízie deťmi pristupovať.
„Televízia sa stala dôležitou súčasťou našich životov. Ak by sme ju deťom zakázali, mohlo by to viesť k ich vylučovaniu z kolektívu rovesníkov, v ktorom videné programy patria medzi obľúbené témy rozhovorov,“ hovorí detská psychologička Lýdia Džundová. „Sledovanie televízie, tak ako aj iné oblasti, však musí mať jasné pravidlá. V prvom rade ide o zhodu medzi rodičmi o tom ako dlho, ako často a kedy môžu deti televíziu sledovať. Tieto kritériá by sa mali odvíjať od veku detí,“ dodáva psychologička.
V ponuke freeSAT pre deti sa nachádza 9 kanálov všetkých vekových kategórií s ponukou zábavných i vzdelávacích programov. Pre tých najmenších sú napríklad určené Duck TV, JimJam TV alebo CSmini s bábkovými i kreslenými seriálmi a plné detských melódií. Staršie deti môžu pozerať Disney Channel, Cartoon Network, Minimax, Boomerang, Nickelodeon alebo Megamax. Pre deti je vhodný aj DaVinci Learning z ponuky dokumentárnych kanálov s množstvom vzdelávacích programov pre deti i ich rodičov; je to skvelá voľba pre spoločnú zábavu.
„Vhodný vzdelávací program môže pozitívne ovplyvniť kognitívny vývoj dieťaťa. Čím viac zmyslov sa totiž zapojí do učenia, tým lepšie sú výsledky. V prípade televízie je to zrak a sluch. Deti môže pozitívne motivovať k učeniu aj samotná atraktivita televízie,“ hovorí detská psychologička.
Hoci detské kanály majú obsah prispôsobený špeciálne pre deti, rodičia by i tak mali dávať pozor na to, čo ich potomkovia sledujú. To platí zvlášť ak sa program končí – ten nasledujúci by už nemusel byť vhodný.
Jednoduchým riešením je rodičovský zámok. Takto môžu rodičia rozhodnúť, čo je a čo nie je vhodné pre deti a prístup zamknúť na PIN kód.
„Najdôležitejšie pravidlo je rozprávať sa s deťmi o tom, čo v televízii vidia, vysvetľovať a pomáhať im pochopiť, čo sa na obrazovke odohráva. Najmä deti v predškolskom veku majú veľa otázok a nedokážu ešte rozlišovať medzi skutočnosťou a fikciou,“ zdôrazňuje L. Džundová. „Staršie deti už môžu sledovať televíziu samé, rodičia by však stále mali byť nablízku, aby mohli reagovať na prípadné otázky. Program možno využiť aj na ďalšiu komunikáciu po jeho skončení a rozprávať sa s dieťaťom o tom, čo sa mu páčilo, nepáčilo, prípadne nechať ho prerozprávať príbeh, čím sa posilňujú jeho verbálne schopnosti,“ uzatvára psychologička.
Sledovanie televízie pomáha našim deťom objavovať a učiť sa nové veci. Niekedy v nej dokonca nájdu veci, ktoré rozšíria vedomosti, získané v škole či na základe vlastných skúseností. Je však veľmi dôležité stanoviť jasné pravidlá.
