Náročná ekonomická situácia spojená so zdražovaním, vyššími úrokmi na hypotékach alebo iných úveroch, a na druhej strane nižšie reálne mzdy, urobili Slovákom v uplynulom roku doslova škrt cez rozpočet.
Mnohí boli donútení siahnuť na svoje úspory a šetriť na spotrebe. Podľa najnovšieho prieskumu 365.bank[1] si dokonca 63 % ľudí muselo odoprieť veci, ktoré boli pre nich predtým štandardom. Napriek tomu až 6 z 10 našincov očakáva, že budúci rok bude po finančnej stránke lepší a že bude aj atmosféra v spoločnosti pozitívnejšia.
Úspory klesli väčšine
S úsporami je na tom horšie približne 60 % Slovákov. Podpísalo sa pod to najmä zdražovanie (inflácia dosiahla vo februári rekordných 15,4 %). V súčasnosti sa situácia mierne stabilizovala (inflácia je aktuálne 7,8 %), no nejaké citeľné zlepšenie môže prísť až o pár mesiacov.
„Ľudia si počas tohto roka nemohli dovoliť toľko ako v tých predošlých. Za nákup, ktorý nás stál začiatkom roka 100 eur sme v októbri museli zaplatiť v priemere o 12 eur viac. Ceny totiž neustále stúpali, a preto si ľudia museli uťahovať opasky a viacerí siahli na svoje nasporené peniaze. Odhadujeme, že tempo rastu cien sa v budúcom roku spomalí a naopak rásť by mala výška reálnych miezd. To znamená, že by sme si mohli dovoliť kúpiť viac. Avšak nedostaneme sa už na úroveň spred pandémie,“ hovorí Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Asi najväčším paradoxom, ktorý vyplynul z prieskumu 2muse pre 365.bank je, že starší ľudia v dôchodkovom veku sa s cenovkami v obchodoch, ale aj celkovo s rastúcimi nákladmi na život (aj v podobe drahších hypoték) vysporiadali lepšie, než mladí zarábajúci Slováci a Slovenky.
„Zdražovanie najviac postihlo ekonomicky aktívnych ľudí vo veku do 34 rokov. Zdá sa, že pre tých je najnáročnejšie obmedzovať svoju bežnú spotrebu a mať pod kontrolou mesačné výdavky. V prípade ľudí v dôchodkovom veku pritom mohli zohrať dôležitú úlohu aj vládne opatrenia v podobe viacerých štátnych príspevkov,“ hovorí Patrícia Kollár z prieskumnej agentúry 2muse.
Vieme si utiahnuť opasky
Narastajúce náklady na život celkovo 63 % populácie rieši aj tým, že si odopiera tovary, ktoré boli pre nich dovtedy štandardom a takmer 9 z 10 ľudí si uvedomuje nevyhnutnosť finančnej rezervy v ekonomicky nepriaznivých časoch. „Práve v takýchto situáciách je dôležité, aby naše bežné výdavky na spotrebu nepresiahli optimálne 40 % mesačného príjmu, alebo aby sme svoj rozpočet vedeli optimalizovať tak, aby sme sa k tejto cifre aspoň priblížili. Na finančnú rezervu by pritom malo mesačne odchádzať 10 % príjmu. Práve výška tzv. železných rezerv pritom v rámci populácie nie je optimálna,“ hovorí Tomáš Barbarič, head of product v 365.bank.
Podľa prieskumu banky totiž až 66 % populácie uvádza, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 3000 eur a ďalšia približne desatina finančným vankúšom v sume 5000 eur. Optimálna výška finančnej rezervy by pritom podľa Barbariča mala byť aspoň vo výške 6-násobku mesačného platu. Vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy na úrovni 1450 eur brutto, by tak mala dosiahnuť sumu v priemere aspoň na úrovni 6000 eur. Ako vidno z prieskumu 365.bank takýmito úsporami nedisponuje drvivá väčšina Slovákov. Tretina z nich dokonca nemá žiadne rezervy.
Napriek zdražovaniu sú však Slováciv téme vnímania svojej finančnej situácie o niečo väčší optimisti ako vlani a predvlani. Porovnaním predchádzajúcich rokov so súčasným sa ukázalo, že o 9 % ľudí viac vníma svoju aktuálnu situáciu pozitívne a zároveň o desatinu menej tých, ktorí ju vnímajú negatívne. Podľa odborníkov to spočíva v celkovom pozitívnejšom nastavení a pocitoch ľudí, ktorých uplynulé roky negatívne ovplyvňovala najmä pandémia a neskôr aj vojna na Ukrajine.
Potrápili nás aj rastúce úroky na hypotékach
Medzi kľúčové udalosti roku 2023 patril aj nárast úrokových sadzieb. Práve bývanie tvorí nezanedbateľnú položku rozpočtu domácností. V reakcií na zvyšovanie hlavnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá týmto krokom sleduje zníženie miery zdražovania, sa tieto zmeny prejavili aj na raste úrokových sadzieb pre konečných spotrebiteľov. Preto jednou z nosných tém končiaceho roka boli spôsoby, ako si možno mesačné splátky v bankách znížiť.
„V závislosti od konkrétnej situácie každého človeka, je možné napríklad predĺžiť aktuálnu dobu splatnosti, pokiaľ mu to vek dovoľuje. Väčšina hypoték totiž je už z časti splatená, čo oprávňuje banku pristúpiť k tomuto kroku. Ďalšou možnosťou je mimoriadna splátka, ktorou dôjde k zníženiu istiny, a tým aj mesačnej splátky. Klienti môžu zvážiť aj možnosti refinancovania hypotéky do inej banky, či konsolidácie viacerých úverov do jedného, výhodnejšieho,“ uzatvára T. Barbarič.
Pretrváva frustrácia z vojny a zlá nálada
Na súčasnom stave ekonomiky má pritom veľký podiel pokračujúca agresia Ruska voči Ukrajine. „Vojna ovplyvňuje nižší rast HDP, vysokú infláciu, zdražovanie cien energií a potravín, nevyhnutnosť riešenia výpadku ruského trhu,“ vysvetľuje T. Boháček.
Väčšina Slovákov (76 %) si negatívny vplyv vojny, ktorá sa odohráva hneď za našou hranicou, uvedomuje a takmer úplne všetci (94 %), si prajú čo najskorší koniec tohto konfliktu. Avšak až 42 % slovenskej populácie je presvedčených, že by malo zvíťaziť Rusko. V prospech Ukrajiny sa vyjadruje 58 % Slovákov.
Populácia si pritom uvedomuje nielen negatívne dopady vojny, ale zo spoločenských udalostí, ktoré rezonovali v roku 2023, má obavy aj z umelej inteligencie. Tvrdí to až 74 % ľudí. Obávajú sa najmä tzv. deep fake, čo sú umelou inteligenciou vytvorené falošné videá, ktoré vyzerajú veľmi realisticky a často dokážu ľudí presvedčiť o niečom alebo ich minimálne zmiasť. Najviac sa tohto fenoménu boja starší ľudia v dôchodkovom veku, za nimi nasledujú v miere obáv 45 až 54 roční Slováci a Slovenky.
Vojnové konflikty, celospoločenská a ekonomická situácia – to všetko vplýva na celkovú atmosféru a polarizáciu ľudí. Podľa prieskumu banky si takmer celá populácia želá, aby boli na seba ľudia milší. Prispieť by k tomu mohli v budúcom roku aj lepšie očakávania ohľadne nižšieho tempa zdražovania, ale aj vyššieho ekonomického rastu, či rastu reálnych miezd. Spotrebitelia by tak už nemali byť pod takým ekonomickým a finančným tlakom.
[1] [1] Prieskum pre 365.bank uskutočnila agentúra 2muse v novembri 2023 na reprezentatívnej vzorke 1 008 respondentov.
