Väčšina ľudí na Slovensku je s eurom ako platidlom na Slovensku spokojná a za korunu by už nemenili. ČSOB sa v súvislosti s blížiacim sa 10. výročím prijatia spoločnej európskej meny spolu s prieskumnou agentúrou Datank pozrela bližšie na to, ako živnostníci, malé a stredné podniky, ale aj veľké firmy hodnotia s odstupom času tento krok a aký mal vplyv na ich podnikanie. Až 83 % oslovených zástupcov podnikateľskej sféry uviedlo, že sú s týmto krokom spokojní.

Ak sa pozrieme na ročné obraty, tak spokojnosť s eurom závisí od obratu. Čím vyšší obrat, tým sú spokojnejší. Do 50 000 eur ročného obratu je 80 % spokojných, pri vyššom obrate sú spokojní ešte viac. V proiemre je na Slovensku asi 83 % spokojnosť, čo je nadpriemerné.

Pripomeňme, že po zavedení eura boli pritom malí živnostníci skôr nespokojní, lebo museli dosť veľa investovať do výmeny meny. Prvotné náklady na túto výmenu boli pre nich veľmi vysoké, možno v niektorých prípadoch až likvidačné. Bolo treba zaobstarať si pokladnicu s euro registrom, meniť cenovky a pod.

Ako hlavný prínos prijatia eura označovali podnikatelia predovšetkým zmazanie kurzových rozdielov a zjednotenie meny, zjednodušenie obchodu a administratívy. „Pri otázke, ak by sa malo opätovne rozhodovať o mene, by si v priemere 9 z 10 opýtaných opäť vybrala euro. Viac ako polovica firiem, až 56% z nich, pritom doteraz nevníma žiadnu slabú stránku prijatia eura.,“ doplnil Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie riešení pre korporátnych klientov ČSOB.

Dnes Slováci za najväčšie prínosy tejto meny považujú univerzálnosť, čo zjednodušilo život. Až 30 % podnikateľov tvrdí, že sa im zjednodušil cezhraničný obchod a jednoduchšie je aj účtovníctvo. Finanční riaditelia na Slovensku sú veľmi spokojní.

Zaujímavá otázka je, či rástli ceny na Slovensku po zavedení eura. Treba povedať, že tesne pred zavedením eura bola na Slovensku inflácia až 4 %. Potom po zavedení eura bola inflácia nízka a súvislo to aj s hospodárskou krízou. Neskôr sme na Slovensku dokonca zažili defláciu a to 3 roky po sebe v rokoch 2014 až 2016. Teraz už prichádza k nárastu cenovej hladiny a trh práce sa na Slovensku už určitú dobu prehrieva. Pritom podľa predstaviteľov ČSOB dobiehame západoeurópsky štandard. Najviac sme pritom rástli po zavedení reforiem, v rokoch 2006 až 2008. Konvergencia ekonomiky však naďalej prebieha a je výhodou, že Slovensko je stále dobrý cieľ pre zahraničných investorov.

Na tlačovej konferencii bol prítomný aj analytik ČSOB z Českej republiky, pán Peter Dufek. Podľa neho nie je euro v Českej republike populárne. Ľudia tu vnímajú, že česká koruna rastie a ich kúpna sila vďaka posilňovaniu meny rastie.  Česká ekonomika pritom už predbehla Grécko, Portugalsko a Cyprus. Istú dobu bolo dokonca Slovensko pred ČR, ale to je už dávno preč. Hlavný problém ČR je nedostatok pracovnej sily. V celej EÚ je miera voľných pracovných miest na maxime EÚ. Česká republika pritom pre pracovnú silu otvorená a spolieha aj na Slovensko.

Problém obidvoch krajín je v tom, že až príliš spoliehajú na automobilový priemysel. Ten už 6 rokov po sebe rastie , ale chuť kupovať nové osobné autá sa aktuálne zmenšuje. Limity českej ekonomiky sú napr. extrémnej dĺžke stavebného povolenia alebo začiatku podnikania. To spomaľuje ekonomiku a následne rastú ceny nehnuteľností. Výhľad podľa ČSOB je tak ďalšie spomaľovanie ekonomiky a hlavná obava je z tvrdého brexitu (pravdepodobne na truc voči Veľkej Británii) a potom situácia v Taliansku a tunajšej recesii.

Na Slovensku je podobne nedostatok pracovnej sily ako to akejkoľvek. Hlavne bratislavský a trnavský kraj majú stav plnej zamestnanosti. Čelíme tiež odlivu mozgov a to hlavne mladých ľudí. Problém je v tom, že slovenskí študenti odchádzajú do ČR a na Slovensko sa už nevrátia.

Slovákom by pomohlo viac zdravého sebavedomia, mali by sme sa zbaviť pesimizmu. Firmám na Slovensku sa totiž  darí a zlepšuje sa finančná gramotnosť.

Index očakávaní firiem dosiahol 22,9 bodu

Prieskum spokojnosti podnikateľov s prijatím eura bol súčasťou merania tzv. Indexu očakávaní firiem, ktorý ČSOB realizuje dvakrát ročne. Prostredníctvom neho zisťuje aktuálne nálady malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem, ich plány do budúcnosti ako aj celkovú spokojnosť s ekonomickým vývojom. Aktuálny index  dosiahol hodnotu 22,9 bodu a oproti predošlému polroku sa mierne znížil (z 31,3 bodu). Hodnota indexu môže dosahovať hodnotu od -100 do +100 bodov, a preto dosiahnutý výsledok stále indikuje prevažujúci optimizmus malých a stredných podnikateľov a firiem.

Index sa skladá z troch subindexov – sleduje očakávaný dopytu, rozvoj investícii a plány rozširovať alebo obmedzovať podnikanie. Pokles nastal iba v prípade vývoja očakávaného dopytu pre posledný kvartál roka, čo znížilo výsledky celkového indexu. „Môže za tým byť sezónnosť na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka usudzujúc podľa obdobného indexu v ČR. Avšak sentiment podnikateľov sa môže uberať aj západnejším smerom a sledovať postupné ochabovanie predstihových ekonomických indikátorov v eurozóne. Slovensko však čaká nábeh novej automobilky, čo bude dodatočný stimul,“ dodal Marek Gábriš.

Naopak, v prípade českých podnikateľov je optimizmus v oblasti očakávaného dopytu o niečo vyšší. „Firmy v poslednom roku v dôsledku nedostatku zamestnancov a naplnenosti kapacít viacmenej nestíhajú. Predlžuje sa doba vybavenia zákazky a ekonomika sa vlastne dostáva na hranice svojich možností. Bez ďalších investícii sa to už nezaobíde,“ doplnil Peter Dufek.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.