Slovenka sa zúčastnila simulovanej misie na Mars. Bolo to ako vo filme Marťan?

Dr. Michaela Musilová je slovenská vedkyňa a predsedníčka organizácie SOSA (Slovak Organization for Space Activities).

Aký je život na Marse? To sa snaží simulovať Marťanská púštna výskumná stanica MDRS (Mars Desert Research Station) v americkom Utahu. Stanicu postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 z toho dôvodu, že ide o jedno z mála miest na Zemi, ktoré sa z hľadiska prírodných podmienok, geologických útvarov a extrémnych organizmov, ktoré tam dokážu prežiť, podobá na Mars.

Stanicu vybudovali ako prípravu pre ľudí, ktorí by mohli časom žiť, alebo sa zúčastniť nejakej misie na červenej planéte. Skladá sa zo štyroch budov: ubytovne, skleníka, takzvaného „vedeckého dómu“ a observatória. Ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a iba 8 metrov v priemere. Opustiť stanicu je možné len v astronautickom skafandri a posádky tam musia prežiť s obmedzeným množstvom elektriny, vody, vysušeného astronautského jedla a iných potrebných vecí.

Prostredie púšte v Utahu pripomína Mars. Foto: Niamh Shaw

Misiu viedla Slovenska

Dr. Michaela Musilová sa zúčastnila jednej z viacerých misií, ktoré simulujú pobyt kozmonautov na Marse práve na tejto výskumnej stanici. Velila skupine celkovo piatich marsonautov z celého sveta a úspešne zrealizovala viacero unikátnych vedeckých a technických projektov. Mnohé z nich pochádzajú zo slovenských výskumných organizácií a od slovenských študentov. Simulovaná misia trvala necelé tri týždne, od 13. januára 2017.

Musilová prezentovala svoje dojmy z misie na tlačovej konferencii na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechnicky a informatiky. Michaela a aj organizácia SOSA s touto fakultou spolupracujú a niektoré z jej experimentov a aj ďalšie kozmické projekty sa budú vykonávať a pokračovať na niekoľkých slovenských inštitúciách, vrátane FEI STU v Bratislave.

Musilová sa zúčastnila simulovanej misie na Mars aj v minulosti. Tento rok však v úlohe veliteľky pomáhala zostavovať posádku, čo je podľa jej slov veľmi dôležité. Pre úspech misie je totiž nevyhnutné, aby jednotliví členovia dokázali spolu existovať a spolupracovať. V opačnom prípade sa môžu spory v rámci posádky vyhrotiť až natoľko, že je ohrozený úspech celej misie. Preto musí každý člen absolvovať prísne psychotesty a psychológovia posúdia aj posádku ako celok.

Skupina musela počas misie profesionálne vyriešiť viacero problémov, ako boli veterné smršte, snehové búrky a iné krízové situácie, počas ktorých stratila dve tretiny svojej zásoby vody a aj napriek tomu musela vedieť existovať na simulovanom Marse.

Fungujúca chémia v rámci posádky je základom úspechu. Foto: Niamh Shaw

Skoro ako vo filme Marťan

Dr. Musilovej sme sa spýtali, či videla film Marťan a nakoľko zobrazuje tento film realitu. Film videla a pozná aj jeho knižnú predlohu, na ktorej tvorbe sa podieľala ako odborný konzultant. S autorom knihy, Andym Weirom, komunikovala na tému astrobiológie.

Film podľa jej slov vykresľoval život na Marse realisticky. Najmä čo sa veterných smrští a náročného pohybu vonku týka. Skafander je nevyhnutný prostriedok na pohyb vonku a kozmonauti v ňom tak musia vykonávať aj všetky vonkajšie opravy. Slovenka a jej skupina musela počas simulovanej misie na Marse často improvizovať a lepiacimi páskami lepiť potrubia, či používať skrutkovače na veci, na ktoré by sa nemali. Cítila sa ako MacGyver a toto veľmi dobre zachycuje aj film.

Podobne ako Matt Damon, aj Dr. Musilová pestovala rastliny. Mala k dispozícii pôdu zo Zeme, ktorú kombinovala s tou marťanskou a do konca misie sa jej podarilo vypestovať malé lístočky špenátu. V rámci pestovania však nepoužívala ľudské výkaly, ako to bolo znázornené vo filme Marťan a práve tento jeden fakt spadá do kategórie diskutabilných. Viacerí odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, či by takáto kombinácia z dlhodobého hľadiska fungovala.

S pestovaním mimochodom súvisí aj strava – počas misie jedli práškové potraviny alebo granule a keď si zriedkavo dopriali malé lístočky špenátu na večeru, bol to skutočne dôvod na oslavu.

Podobne ako vo filme Marťan, aj Michaela Musilová pestovala rastliny. Foto: Michaela Musilová

Vzdelávacie a výskumné projekty na MDRS

Medzi projekty realizované na MDRS patrili:

1. Výskum kolostra (Kozí vŕšok) a beta glukánu (NPPC)
2. Experiment pestovania špenátu výhercov slovenskej súťaže pre študentov Misia Mars (Slovenská Organizácia pre Vesmírne Aktivity (SOSA) a Slovenské Elektrárne)
3. 3D tlač tehál s použitím simulovanej marťanskej pôdy
4. Psychologická príprava posádky zvládnutím kritických úloh a schopností rozhodovať sa počas izolácie od „Zeme“
5. Geologické štúdie povrchu simulovanej červenej planéty
6. Umelecké, vzdelávacie a popularizačné aktivity pre zvýšenie interakcie verejnosti, študentov a výskumnej komunity, najmä vo vesmírnom sektore
7. Štúdie pestovania rôznych plodín na MDRS v spolupráci s Mendelovou a Masarykovou Univerzitou v Brne

Dr. Musilová uskutočnila počas simulovanej misie viacero experimentov. Foto: Niamh Shaw

Nové možnosti vzdelávania pre kozmický výskum a priemysel

SOSA otvára na Slovensku niekoľko kozmických inkubátorov – študentské laboratóriá, ktoré sa budú venovať vzdelávaniu študentov v oblasti kozmických technológií. Prvé dve laboratóriá mohli vzniknúť vďaka spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) v Bratislave a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE).

Cieľom týchto pracovísk je vzdelávať a motivovať mladých ľudí k vedecko-technickým odborom. Jedná sa o vhodný doplnok k štúdiu na vysokej škole, počas ktorého SOSA plánuje odovzdávať praktické skúsenosti z vývoja a testovania 1. slovenskej družice skCUBE. Tá bola úspešne dokončená a otestovaná na konci roku 2015. Študenti s budú môcť zapojiť aj do iných kozmických projektov, ktoré SOSA pripravuje.