Táto informácia asi takmer nikoho neprekvapí, aj keď 19 % je naozaj výrazný rozdiel.
V podstate sme ale zvyknutí na to, že muži zarábajú viac ako ich ženské polovičky, čo je dané aj istými kultúrnymi zvyklosťami, keďže muž je považovaný za živiteľa rodiny. Dôvodov, pre ktoré ženy zarábajú menej ako ich silnejšie polovičky, je ale samozrejme viacero – od štúdia, cez profesijné zameranie a kariérny rast až po starostlivosť o rodinu. V aktuálnej analytickej téme sa bližšie pozrieme na to, aké sú platové rozdiely medzi pohlaviami na Slovensku aj v ostatných krajinách EÚ, aké sú rozdiely vo vzdelaní, kariére či v práci na skrátený úväzok medzi mužmi a ženami.
O koľko zarábajú ženy menej ako muži?
| krajina | O koľko zarábajú ženy menej ako muži?* |
| Estónsko | 25,3 % |
| ČR | 21,8 % |
| Nemecko | 21,5 % |
| V. Británia | 21,0 % |
| Rakúsko | 20,1 % |
| Slovensko | 19,0 % |
| Portugalsko | 17,5 % |
| Fínsko | 17,4 % |
| Lotyšsko | 17,0 % |
| Švajčiarsko | 17,0 % |
| Island | 16,3 % |
| EÚ | 16,2 % |
| Holandsko | 15,6 % |
| Francúzsko | 15,2 % |
| Dánsko | 15,0 % |
| Nórsko | 14,9 % |
| Bulharsko | 14,4 % |
| Litva | 14,4 % |
| Španielsko | 14,2 % |
| Maďarsko | 14,0 % |
| Írsko | 13,9 % |
| Cyprus | 13,9 % |
| Švédsko | 13,3 % |
| Grécko | 12,5 % |
| Malta | 11,0 % |
| Chorvátsko | 8,7 % |
| Slovinsko | 7,8 % |
| Poľsko | 7,2 % |
| Belgicko | 6,1 % |
| Luxembursko | 5,5 % |
| Taliansko | 5,3 % |
| Rumunsko | 5,2 % |
| *rozdiel medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou mužov a žien, vyjadrené ako % zo mzdy mužov, rok 2016 | |
Slovenky zarábajú v priemere o 19 % menej ako muži a naša krajina sa tak zaradila medzi krajiny s najvýraznejším rozdielom medzi platmi mužov a žien. Nachádzame sa tak samozrejme aj nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 16 %.
Výraznejšie rozdiely v zárobkoch medzi pohlaviami nájdeme už len v 5 krajinách únie. Krajinou s najväčším „nesúladom“ medzi platmi mužov a žien je Estónsko, kde ženy zarábajú až o 25 % menej ako muži. Na druhom mieste sa umiestnila susedná Česká republika s rozdielom takmer 22 %. Nasleduje Nemecko (21,5 %), Veľká Británia (21 %) a Rakúsko (20,1 %).
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Rumunsko, v ktorom je platový rozdiel najmenší, a to len 5,2 %. Podobne je na tom aj Taliansko, kde ženy zarábajú len o 5,3 % menej ako muži.
V rámci krajín V4 je najväčší platový rozdiel v už spomínanom Česku. Nasleduje Slovensko a menšie rozdiely ako u nás sú v Maďarsku aj v Poľsku. U našich južných susedov sú platy žien o 14 % nižšie ako platy mužov a v Poľsku ženy zarábajú len o zhruba 7 % menej ako muži.
Čím sú dané rozdiely v zárobkoch mužov a žien?
Pod nižšie platy nežnejšieho pohlavia sa samozrejme podpisuje viacero faktorov. Sú to individuálne skúsenosti, zručnosti a prax zamestnancov, úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj rozdielne profesie. Existujú totiž oblasti či odvetvia, v ktorých sú priemerné platy vyššie, ale pracuje v nich viac mužov ako žien (napr. IT sektor či technické odvetvia). Okrem toho sú samozrejme rozdiely dané aj tým, že ženy v určitej fáze svojho života odchádzajú na materskú dovolenku, kedy ich zárobok výrazne klesá. Zároveň platí, že ženy často uprednostňujú starostlivosť o rodinu pred kariérou, kvôli čomu nezastávajú tak často napríklad manažérske a lepšie platené pozície.
Vysokú školu má viac žien ako mužov…
Čo sa ale vzdelania týka, tak zaujímavosťou je, že ženy v priemere dosahujú o niečo vyššie vzdelanie ako ich mužské polovičky. Priepastné rozdiely tam ale nie sú. V priemere za celú úniu má dokončené vysokoškolské vzdelanie 30 % mužov a 33 % žien. Na Slovensku má ukončenú „výšku“ necelá pätina mužov, ale až takmer 27 % žien. V prípade nižšieho vzdelania sú rozdiely medzi pohlaviami minimálne. Pri strednom stupni vzdelania (teda ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie alebo nadstavbové neuniverzitné vzdelanie) je podiel žien nižší (64 %) ako podiel mužov (73 %).
Dosiahnutý stupeň vzdelania teda nemá výraznejší vplyv na výšku mzdového ohodnotenia žien. Problém skôr spočíva v tom, že určité študijné obory, ktoré sú v praxi lepšie platené, častejšie vyštudujú muži ako ženy. Príkladom môže byť IT sektor či iné technicky zamerané štúdium.
…v kariérnom raste sú ale úspešnejší muži
Nižšie mzdové ohodnotenie žien má súvislosť aj s ich slabším kariérnym rastom. Muži totiž vo všeobecnosti zastávajú vyššie pozície ako ženy. V EÚ predstavujú len približne tretinu manažérov ženy, až dve tretiny teda tvoria muži. Najväčší podiel žien na manažérskych pozíciách je v Lotyšsku (46 %), v susednom Poľsku a v Slovinsku (zhodne po 41 %). Naopak, najnižší podiel je v Luxembursku (len 19 %), na Cypre (21 %) a v ČR (25 %). Slovensko sa nachádza na úrovni európskeho priemeru, keďže ženy u nás zastávajú tretinu manažérskych pozícií.
… a ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok
Dopad na nižšie zárobky žien má isto aj skutočnosť, že ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok. Tento faktor je ale skôr typický pre „vyspelejšie, západné“ krajiny únie. V priemere za celú úniu pracuje na čiastočný úväzok len 9 % mužov, ale až 32 % žien. Lídrom je v tomto smere Holandsko, kde prácu na kratší úväzok zastáva až 76 % žien. Na čele rebríčka sa umiestnilo aj Rakúsko a Nemecko, kde takto pracuje až takmer polovica ženskej populácie. Tieto čísla ale samozrejme zahŕňajú aj ženy, ktoré majú napríklad dve zamestnania na skrátený úväzok. U nás na čiastočný úväzok ale pracuje minimum žien, len 8 % spomedzi všetkých zamestnankýň. Na spodnom konci tohto európskeho rebríčka sa umiestnili hlavne nové členské krajiny únie, okrem Slovenska aj Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko.
