Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Prvý ročník projektu Na každej škole záleží ukázal, že školy majú záujem rozvíjať tak schopnosti učiteľov, ako aj svojich žiakov. A to aj napriek podfinancovaniu, či ďalším problémom, ktorým naše školstvo čelí. Komenského inštitút spolu s Poštovou bankou sa preto rozhodli nadviazať na úspech pilotného ročníka a rozbehnúť jeho pokračovanie v Nitrianskom kraji. Následne bude prebiehať aj v ďalších župách.

Slovenské školstvo nedokáže reagovať na rozmanitosť záujmov a potrieb detí. Vzdelávací systém dostatočne a včas neeliminuje riziká neskoršieho neúspechu. Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na ovládanie širokej škály vyučovacích metód, rozpoznanie potrieb jednotlivých učiacich sa, ani na ich reflektovanie vo výučbe.

Toto je len pár najdôležitejších postrehov, ktoré nedávno prezentovala iniciatíva To dá rozum. Veľkým problémom je však aj to, že štát nemá dlhodobú víziu rozvoja školstva. „Na školách sa stále veľa memoruje a žiaci sa málo učia chápať podstatu problémov. V dnešnej digitálnej dobe plnej hoaxov napr. absentuje výuka kritického myslenia. Systém školstva nemôže byť rovnaký ako za Márie Terézie,“ hovorí Andrej Zaťko, generálny riaditeľ Poštovej banky, ktorá podporuje iniciatívu To dá rozum.

Napriek nelichotivým výsledkom veľkého prieskumu iniciatívy však nemôžeme povedať, že by učitelia nechceli svoje školy a žiakov posúvať dopredu, učiť ich inovatívnymi metódami.

Má zmysel pokračovať.

Dokázali to aj výsledky prvého ročníka programu Na každej škole záleží, ktorý spustila vlani Poštová banka a Komenského inštitút. Či už išlo o rovesnícke vzdelávanie, aktívne vyučovanie, učenie s rešpektom, ale aj rozvíjanie reziliencie, teda schopnosti zvládať neúspech. „Deti sa dnes necítia v škole bezpečne – bez stresu – s dôverou k učiteľom, s možnosťou vyjadriť svoj názor. Školy sa stali pre deti málo zmysluplným a bezpečným prostredím,“ hovorí Eva Kuráková zo Základnej školy v Detve, ktorá získala grant z prvého ročníka programu Na každej škole záleží.

„Do prvého ročníka prihlásili školy z Banskobystrického kraja zmysluplné projekty, na ktorých vidíme, že školy majú záujem učiť deti zaujímavo a zmysluplne,“ hovorí Radoslav Plánička z Komenského inštitútu. Učitelia podľa neho majú aj nápady ako vyučovanie zlepšiť. Väčšina z nich však nemá dostatočnú podporu pre ďalšie kvalitné vzdelávanie učiteľov, či dostatok finančných prostriedkov na prispôsobenie učební alebo nákup pomôcok.
„Rozhodli sme sa preto, že v úspešnom projekte Na každej škole záleží budeme pokračovať aj tento rok,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Ako získať grant

V druhom ročníku projektu podporí banka v spolupráci s Komenského inštitútom projekty v rámci Nitrianskeho kraja. Grant 2 000 eur môže získať pre školu učiteľ, ktorý absolvuje minimálne dva zo štyroch pripravovaných workshopov. Na workshopy sa treba prihlásiť najneskôr do 10. novembra. „Z jednej školy sa môžu hlásiť aj viacerí učitelia. Program je zadarmo,“ konštatuje Lýdia Žáčková.

Vlani bol medzi učiteľmi najpopulárnejší workshop Kritické myslenie, kde sa učili ako ho majú rozvíjať u seba aj u detí. Ale i to, ako formulovať vlastné argumenty a prezentačné schopnosti. „Sme veľmi radi, že sa tohto semináru zúčastnili učitelia v takom hojnom počte. Najmä dnes, keď sa na povrch dostávajú informácie o vymyslených, či manipulatívnych článkoch. Je dôležité, aby sa naučili učitelia aj deti rozoznávať pravdu od hoaxu,“ myslí si Radoslav Plánička. Dúfa, že aj učitelia z Nitrianskeho kraja privítajú seminár o kritickom myslení. „Určite by si však nemali nechať ujsť aj ďalšie, ktoré im pomôžu naštartovať pozitívne vzdelávacie zmeny,“ dodáva
Radoslav Plánička.

„My sme v projekte Outdoorovej triedy využili aktivity na rozvoj kritického myslenia, ktoré sme mali s Ondrejom Gažovičom, Zážitkové vyučovanie so Zuzkou Labašovou a Učiteľ ako sprievodca s Jankou Balážovou a Vierkou Lasákovou. Každý jeden z workshopov obohatil našu prácu v škole a pomohol nám pri ďalšom vzdelávaním našich žiakov,“ hovorí riaditeľka ZŠ Brehy Petra Belanová, ktorá získala grant v prvom ročníku projektu.