Tak sa to stalo – po rokoch lietania komerčnými linkami to bolo tentoraz vládnym špeciálom, a to aj s oficiálnou vládnou delegáciou.
Iste viete, že sa zaujímam o všetko technologické, vrátane vodíkového pohonu, a dostal som tak pozvánku na oslavu Slovenského národného dňa na výstave EXPO 2020 Dubaj. Zaujíma ma, čím sa prezentujeme v našom pavilóne a chcel som to vidieť detailne na vlastné oči a rovnako mať možnosť porovnať našu prezentáciu s inými krajinami. (Tento úvodník vyšiel vo mesiaci február, v tlačenom vydaní časopisu TOUCHIT 1-2/2022, pozn. redakcie.)
Z môjho pohľadu je lepšie letieť komerčnou linkou ako vládnym špeciálom. Ako som zistil, leteckých špeciálov máme niekoľko a ten, ktorým sme leteli, bol zameraný na prepravu čo najväčšieho počtu účastníkov.
Priestorovo to bola skôr low-costová linka. Počas letu som síce vytiahol notebook, ale to písanie bola doslova otročina s rukami tesne prikrčenými k telu. A ono je to viac ako 5 hodín letu s tým, že vstať a poprechádzať sa, bola pre posádku obmedzujúca činnosť. Bol som tak celkom rád, keď sme doleteli a dostali sme sa na hotel.
Oslava nášho dňa sa konala za účasti prezidentky a ministra hospodárstva, a to bol tiež pre mňa nový zážitok. V prípade vládnej delegácie totiž vždy na niečo čakáte. Ale keď to potom príde, všetko ide extrémne rýchlo a treba byť pritom.
Nie je mi jasné, ako je možné žiť v takomto nastavení systematicky, ale asi je to údel politikov a hlavne tímu okolo nich. Z môjho pohľadu je to málo efektívne, neviete sa na nič pripraviť. Otvorene povedané, presný program toho, čo sa bude diať síce dostanete, ale je obyčajne dosť vzdialený od toho, ako sa veci vyvinú v skutočnosti. Veľa vecí sa mení doslova na poslednú chvíľu a je to tak trochu zámerne – napr. presný program prezidentky sa nedozviete aj kvôli bezpečnosti.
Navyše, existuje tu niečo, čo bežne nevnímate, ale pri takejto návšteve sa okolo toho odvíja váš život – je to protokol. V tomto význame je to spôsob ako sa správate, čo máte oblečené, ako a čím sa dopravujete a pod. My novinári sme bývali v inom hoteli, ako ostatní účastníci delegácie. Podľa protokolu však cesta z letiska musí smerovať najprv do centrálneho hotela a až potom do špeciálnych.
Zdroj: TOUCHIT.skNáš hotel bol pritom oveľa bližšie pri letisku ako ten centrálny a protokol velil jasne – museli sme ísť taxíkom do vzdialenejšieho hotela a potom do nášho. Verím, že to má nejaké logické vysvetlenie, len podotknem, že doprava v Dubaji je už taká postpandemická, zápchy sú tu na dennom poriadku. A to dokonca aj elektrických, prekvapivo je tu veľká značková predajňa Tesla. To sa mi zdalo celkom zaujímavé v krajine, kde liter benzínu stojí okolo 40 centov. Dubaj je ale technologická veľmoc, vidieť to všade – v metre, na budovách (je tu horizontálny mrakodrap), ale aj v spôsobe nakupovania v supermarketoch.
Samotná výstava EXPO Dubaj 2020 rozhodne stojí za návštevu. Trvá ešte do 31. marca a ak poletíte s Emirates Airlines, jednodennú vstupenku máte zadarmo. Za jeden deň toho síce stihnete tak tretinu, ale aj to stojí za to, len treba vedieť, kam máte ísť. Rady pred pavilónmi sú poobede a hlavne večer už dosť veľké, ale od 10. ráno sa dostanete prakticky všade.
A som rád, že som v reportáži mohol skonštatovať, že sme si hanbu naším pavilónom neurobili a rovnako tak sa o náš národný deň zaujímali ľudia z celého sveta. Veď bodaj by aj nie, keď vystupovali dievčatá zo SĽUK-u a pri zdvíhačkách bolo možné vidieť oveľa viac, ako je to v predsa len moslimskej krajine bežným zvykom.
Dubaj je krajina, kde platia isté obmedzenia, hlavne čo sa týka alkoholu. Pokojne sa však s tým žiť dá, napr. v slovenskom pavilóne si dáte pivo aj víno a nikto z toho nerobí nejaký problém. Samozrejme som sa pýtal ministra Sulíka, prečo tu nie je slovenské pivo a víno a vysvetlil mi, že to súvisí s tým, do čoho sme investovali peniaze.
Ak chcete priviesť do exotickej krajiny naše produkty, musíte ich tu „zalistovať“ – po slovensky uviesť na trh. Je to proces, ktorý niečo stojí a niečo trvá. Vedenie slovenského pavilónu sa rozhodlo investovať do exponátov, ktoré nás prezentujú ako technologickú krajinu, a to sa naozaj aj stalo. Presne mi minister povedal: „Slovenských valašiek už bolo vo svete prezentovaných dosť, teraz je čas ukázať technologické schopnosti na Slovensku.“ Tomuto vysvetleniu rozumiem.
Jedna časť expozície bola venovaná aj prezentovaniu krás Slovenska pomocou systému projektorov. A bolo to naozaj vo vysokej kvalite. Sem chodili domáci najviac, a tak som sa jednému z nich prihovoril, čo sa mu na prezentovaných krásach naviac páči.
Odpoveď ma prekvapila – sú to štyri ročné obdobia. Nikdy som si neuvedomil, že to nie je pre každého samozrejmosť, ale keďže v januári je v Dubaji tak 27 °C, je jasné, že tu majú len leto a ešte väčšie leto. Znie to síce pohodlne, ale asi to omrzí. Veď aj keď chcete vedieť, ako chutí sladké, musíte najprv poznať aj horké.
Zdroj: TOUCHIT.skŽivot v emiráte Dubaj je podobný, ako sľubuje náš minister zdravotníctva, že bude u nás na konci marca. Nie sú tu prakticky žiadne viditeľné opatrenia, ale rúška všetci nosia. A nezáleží na tom, či je to vnútri alebo vonku a sú to vyslovene rúška, nie respirátory. A priznajme si, že v krajine ležiacej pri Perzskom zálive pasujú rúška do miestnej kultúry viac ako je to v Európe.
Obchodné strediská sú plné ľudí, kiná aj divadlá bežne fungujú, deti chodia do školy, home office je skôr výnimkou. Zaočkovanosť v Dubaji je 100 %, preto ani nie je dôvod to kontrolovať. Neviem síce akou vakcínou, ale evidentne to funguje.
Dobre, na záver určite neľutujem, že som sem šiel, aj keď pozvánka prišla úplne na poslednú chvíľu a veľa vecí som musel presunúť. Na rozdiel od minulosti, teraz sa dajú stretnutia ľahšie presúvať, keďže u nás stále šarapatí pandémia.
