Najväčšou bariérou v budovaní Slovenska ako krajiny bez hotovosti sme my sami.
Ak sa chceme jedného dňa definitívne zbaviť mincí a bankoviek, musíme odstrániť predsudky, zmeniť naše zvyklosti i to, ako sa na hotovosť dnes pozeráme. Je pre nás istotou – aj keď zradnou. Uvedieme príklady: keď stratíte či vám niekto ukradne platobnú kartu, jednoducho ju zablokujete a o financie, na rozdiel od odcudzených bankoviek, neprídete. Pokiaľ ste si cez e-shop vybrali produkt, zaplatíte zaň kartou, no príde vám fejk, obráťte sa na banku. V prípade, že vám reklamácia tradičnou cestou neprešla, pomôže vám s ňou práve finančný dom. A platiť kartou sa oplatí aj vo vzťahu k štátu. Bezhotovostný platobný styk je totiž jedným z nástrojov, ako sa dá eliminovať podiel sivej ekonomiky, teda nelegálneho pohybu peňazí. Na týchto tvrdeniach sa zhodli spíkri zo Slovenska i zahraničia, ktorí do Bratislavy prišli na druhý ročník akcie DEŇ BEZ HOTOVOSTI. Tú organizuje Združenie pre bankové karty.
„Slovensko postupne smeruje k tomu, aby sa stalo bezhotovostnou krajinou. Využívanie platobných kariet z roka na rok rastie,“ vraví Rasťo Vallo, predseda Združenia pre bankové karty. Doplnil, že podľa odhadov Združenia pre bankové karty zaplatíme kartami vydanými na Slovensku v tomto roku 560 milión ráz a utratíme pri tom spolu až 28 miliárd eur. Na porovnanie: v minulom roku Slováci zrealizovali 481 miliónov transakcií, minuli 24 miliárd eur.
Hoci je platenie kartou bezpečnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie ako platenie hotovosťou, aj v súčasnosti platí, že zo všetkých zrealizovaných transakcií je 40- percent bezhotovostných, hotovosť predstavuje 60 percent. „Významnú zmenu v tomto smere priniesli bezkontaktné platby, kde predovšetkým pri nižších sumách nastal významný posun od hotovosti k bezhotovostnej platbe,“ vyhlásil na akcii DEŇ BEZ HOTOVOSTI Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu. Ako ďalej zdôraznil, vláda je za ďalšie obmedzenie hotovostných platieb. V minulosti už – z dôvodu obmedzenia sivej ekonomiky – zakázala hotovostné platby nad 5-tisíc eur pre firmy a 15-tisíc eur pre fyzické osoby.
Je dôležité poznamenať, že na Slovensku aktuálne prechod na výlučne elektronické platby nie je možný. Je to z dôvodu legislatívy, ale predovšetkým ústavného práva občanov slobodne rozhodnúť o spôsobe, akým zaplatíme či prijmeme platby. Mimochodom, na rovnaký problém v minulosti narazili aj severské krajiny, ktoré sa ale dnes už radia medzi suverénnych lídrov v bezhotovostnom platobnom styku. „Aj keď by sme technicky dokázali zabezpečiť všetky možnosti platby občana, musela by nastať celospoločenská dohoda o eliminovaní hotovosti. Štát by následne musel upraviť legislatívu a zmeniť existujúce procesy,“ dodal Richard Raši.
V rámci budovania bezhotovostného Slovenska musíme zapracovať napríklad na prenikaní technológií do malých miest. Najmä tu ešte stále pretrváva akási nedôvera v platby kartami. „Významnú úlohu zohráva aj vzdelávanie spoločnosti a neustále posúvanie sa do bezhotovostného sveta praktickými a bezpečnými nástrojmi, ako sú platobné karty, mobilné zariadenia a služby založené na elektronickom platení,“ vysvetľuje Rasťo Vallo s tým, že práve to bol hlavný dôvod, pre ktorý sa Združenie pre bankové karty rozhodlo organizovať DEŇ BEZ HOTOVOSTI.