Slovensko patrí k druhej najchudobnejšej skupine krajín, v ktorých sa minimálna hodinová mzda pohybuje v rozmedzí 2,50 až 5 eur.
U nás je to 2,99 eur, v susednom Česku o čosi viac, a to 3,10 eur. Do rovnakej skupiny patrí väčšina východoeurópskych krajín, zo západoeurópskych krajín sa tam zaradilo len Portugalsko s výškou hodinovej minimálnej mzdy na úrovni 3,94 eur. Vyplýva to z tohtoročného vydania štúdie Prosperity Report, ktorú spracoval britský Legatum Institute v spolupráci s bankovou skupinou Erste.
„Tridsať rokov demokracie výrazne posilnilo prosperitu Česka i celého regiónu strednej a východnej Európy. Stále sa však nedarí dohnať západnú Európu čo do výšky platov. Priemerná výška miezd dosahuje iba 25-40 percent miezd vyplácaných v Nemecku,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Z postkomunistických krajín sú oproti nám lepší v platoch nielen Česi ale a Slovinci, kde minimálna hodinová mzda dosahuje úroveň 5 eur a rovnako tak aj v Litve. Nemci majú garantovanú minimálnu hodinovú mzdu na úrovni 9,19 eur, Francúzi 10,03 eur a Rakúšania 18 eur. Vôbec najbohatší sú podľa tohto ukazovateľa Fíni, ktorí za hodinu zarobia minimálne 22 eur.
„Minimálna mzda v krajinách únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu, sa pohybuje medzi 286 až 2071 eur v hrubom. Najnižšiu minimálku poberajú ľudia v Bulharsku, najviac v Luxembursku. Bulhari, ktorí poberajú minimálku, tak na hodinu dostanú 1,62 eur, kým Luxemburčania za odpracovanú hodinu uvidia na výplatnej páske takmer 12 eur,“ doplnila Buchláková. Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že majú Bulhari najnižšiu minimálnu mzdu, za poslednú dekádu vzrástla až o 83 %.
Na Slovensku poberá minimálnu mzdu 4 % Slovákov, čo predstavuje približne 217-tisíc ľudí. Aktuálne je minimálna mzda na úrovni 520 eur v hrubom, čo predstavuje v čistom 430 eur. Minimálnu mzdu u nás poberá viac žien ako mužov. Aktuálne je z poberajúcich minimálku až 70 % žien.
Ak sa pozrieme celkovo na výkonnosť postkomunistických ekonomík, v porovnaní so západoeurópskymi štátmi za ostatné roky vzrástla. Kým v roku 1995 dosahovala produkcia na obyvateľa necelých 30 % priemeru západnej Európy, vlani už presiahla 50 %.
„Ešte rýchlejšie doháňal „východný blok“ západoeurópske krajiny v ukazovateli celkovej prosperity, ktorý okrem ekonomických výkonnostných ukazovateľov zahŕňa aj oblasti ako zdravotníctvo, vzdelanie, životné prostredie či bezpečnosť daných krajín. Prosperita strednej a východnej Európy sa po 30 rokoch demokratického vývoja vyšplhala na 87 percent prosperity západnej Európy,“ dodala Buchláková.
