Ktoré práce v nasledujúcich dekádach z pohľadu ľudských pracovníkov zaniknú? A bude vlastne o sto rokov nejaký človek vôbec pracovať? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Posun technológie v posledných storočiach a desaťročiach neprestajne transformuje svet. Nové technológie vytláčajú tie staré a nevyhnutným dôsledkom je, že mnohé druhy prác zanikajú, zatiaľ čo iné vznikajú.
Ešte v 19-tom storočí v žiadnom meste nechýbali rozsvecovači lámp, ktorí každý večer chodili po uliciach a dlhou tyčou zapaľovali sprvu sviečky, neskôr olejové a plynové lampy. Z ulíc ich napokon definitívne vytlačila elektrifikácia, avšak tá vytvorila mnohonásobne väčší zástup prác z hľadiska elektrikárov a iných špecialistov starajúcich sa o elektrickú sieť. Podobne by sa dal popísať „konský priemysel“. Kone boli v minulosti v ohromnej miere využívané na rôznu poľnohospodársku prácu, dopravu ľudí, prepravu materiálu či ako „bojové vozidlo“ a točilo sa okolo nich mnoho zamestnaní. Dnes sa na nich jazdí už len rekreačne alebo z hľadiska športu a prepravu kompletne prevzal automobilový priemysel, ktorý trh práce mnohonásobne rozšíril.
Nie každá zmena však prebieha týmto štýlom a mnohé práce jednoducho zaniknú, bez toho aby za ne vznikla nejaká priama náhrada. Ide predovšetkým o prípady, kedy je ľudská práca nahradená rôznymi mechanickými systémami a hlúpou robotikou.
Napríklad v bowlingových herniach v minulosti existovali pracovníci, ktorí stáli na konci dráhy a po každom hode stavali nazad kolky. Dnes ich už budeme hľadať márne a nenahradil ich automatický stroj, ktorý ich postaví rýchlejšie, neúnavne a prakticky zadarmo. Telefónne linky na mestskej úrovni či v rámci veľkých budov obsluhoval kedysi tím spojovateliek, prepínajúcich jednotlivé hovory, napokon však systémy prešli na plnú automatizáciu.
Ak sú tieto udalosti pre vás z hľadiska času príliš vzdialenou minulosťou, možno si proces takejto náhrady pekne zažiť prostredníctvom českého filmu Vratné lahve, v ktorom hlavná postava (stvárnil ju Zdeněk Svěrák) pracuje v potravinách, kde preberá od zákazníkov vratné sklenené fľašky. Ak máte v hlave spomienky aspoň z 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia, okienko s takýmto pracovníkom máte ešte určite v pamäti. Dnes pravdaže táto pozícia prakticky neexistuje a bola nahradená automatickým mechanizmom.
Josef Tkaloun (Zdeněk Svěrák) z filmu Vratné lahve, ktorému stroj ukradol prácu
Doba sa nezastavila a proces takýchto náhrad pokračuje neustále. Dnes a najmä v blízkej budúcnosti ho budeme vnímať najmä v rámci štvrtej industriálnej revolúcie (Industry 4.0). Projekty mieriace na vysoko automatizované fabriky naštartovali mnohé štáty (Report európskeho parlamentu, PDF/0,6 MB), pričom ideou je, že v rámci veľkej integrácie konceptu internetu vecí, robotiky, 3D tlače a prvkov umelej inteligencie, bude možné vybudovať vysoko efektívne výrobné procesy a aplikovať ich v rámci tzv. inteligentných fabrík. Výrobná linka takejto fabriky nie je nemenná a slepá. Má naopak perfektný prehľad o celom procese výroby a kedykoľvek ho môže rekonfigurovať.
Sklad Amazonu plný robotov Kiva
Aj keď takéto fabriky budú minimálne v najbližších dekádach potrebovať aj nejakých ľudských pracovníkov, vo výsledku to bude len zlomok toho, čo sa nachádza vo fabrikách súčasnej generácie. Prerod tohto typu nie je žiadna fantázia a začal sa v mnohých oblastiach.
Philips napríklad v Holandsku prevádzkuje fabriku na výrobu holiacich strojčekov, ktorá po väčšinu času funguje bez osvetlenia. Pracuje v nej totiž len 128 robotických systémov a len na konci výrobného procesu je prítomných 9 pracovníkov, ktorí kontrolujú výstupnú kvalitu.
Ďalšou oblasťou, v ktorej je naštartovaný prerod do vysokej miery automatizácie je skladníctvo a manipulácia s tovarom. Obrovské e-shopy, ako je napríklad Amazon, musia vybavovať denne obrovské množstvo objednávok a rýchly výdaj vecí zo skladu je esenciálny.
Dnes táto spoločnosť zamestnáva viac ako 200 000 ľudí a vďaka expanzii čísla naďalej rýchlo rastú, avšak snaha o čo najväčšiu automatizáciu je jasne viditeľná.
V súčasnosti sú sklady Amazonu čiastočne automatizované prostredníctvom robotov Kiva. Ide o malé vozíky, ktoré automaticky berú police s tovarom a dovážajú ich k ľudským pracovníkom, ktorý z nich preberajú jednotlivé výrobky.
V tomto sú ľudia dnes veľmi rýchly (rozpoznávanie rôznych výrobkov a okamžité branie do ruky) a presahujú možnosti strojov. Aj keď sa to nezdá, ide z pohľadu robotiky o mimoriadne náročnú úlohu. Amazon však v tomto smere nelení a od minulého roku začal usporadúvať súťaž „Amazon Picking Challenge“, kde podporuje vývoj strojov s týmto zameraním.
Prerod k plnej automatizácii skladov bude postupný a nepochybne bude trvať ešte viac ako jednu dekádu, avšak už dnes je jasné, že k nemu napokon dôjde. V prvom rade pôjde pochopiteľne o obrie sklady, nie o sklady malých lokálnych firiem.
Kde inde sa otvárajú dvere plnej automatizácii? Pokiaľ sledujete vývoj samoriadiacich áut, tak vás nasledujúce vety rozhodne neprekvapia. Tieto technológie urobili v posledných rokoch obrovský krok vpred (Google masakruje všetku konkurenciu. Pokrok vo vývoji samoriadiacich áut bol v roku 2015 enormný) a aj keď sa mnoho ľudí teší na to, keď bude mať samoriadiace auto pre vlastnú potrebu, takéto použitie bude až druhoradé.
European Truck Platooning Challenge 2016
Ako prvé sa tieto systémy budú rozširovať v rámci taxíkovej prepravy vo veľkomestách (Google pravdepodobne začne testovaciu prevádzku v San Franciscu v tomto alebo budúcom roku) a logickým nasledovateľom je kamiónová preprava.
Google nie je jediným vývojárom a pri tradičných automobilkách sa dá očakávať postupný prerod takisto. Minulý mesiac sa uskutočnil zaujímavý experiment, pri ktorom niekoľko desiatok kamiónov od rôznych výrobcov (DAF, IVECO, SCANIA, DAIMLER, MAN, VOLVO) vykonalo čiastočne autonómny transport naprieč Európou, pričom šlo o cielenú jazdu v tesnom závese.
Pri takejto jazde kamióny vytvoria ekvivalent vlaku a jazdia s malým rozstupom. To má za následok zníženie aerodynamického odporu, výrazné ušetrenie pohonných hmôt (5 až 15%) a teda aj zníženie emisií. Pri tomto vláčiku kontroluje rýchlosť a smer konvoja predný vodič. Jazdu ostatných kamiónov má na starosti automatický systém, ktorý presne upravuje rýchlosť na základe vysielania z vedúceho auta, čím je duplikovaná sila plynového alebo brzdového pedálu. Systém je doplnený o kamerové a radarové systémy a za volantom je dnes kvôli bezpečnosti stále aj ľudský vodič. Ten sa ale nemusí zaoberať upravovaním rýchlosti.
Test bol vykonaný na diaľnici ale na videu môžete vidieť, že systém umožňuje aj jazdu na klasickej ceste, pričom automaticky umožňuje predbiehanie áut.
To kedy budú autonómne vozidlá plne pripravené na samostatné jazdy je otázkou, pretože sa ľahko môže stať, že čochvíľa narazíme na technickú bariéru, ktorá nás zastaví na dekády. Ak však bude pokrok pokračovať súčasným tempom, okolo roku 2025 už môžu vyspelé riešenia pomaly prechádzať do prevádzky.
Nesmierne dôležitým prvkom doposiaľ spomenutých oblastí, v ktorých sa proces vysokej automatizácie začal, je to, že môžu v nasledujúcich dekádach vytvoriť sebestačný celok. Predstavte si takmer plne autonómnu fabriku, ktorá si sama reguluje výrobu a objednáva výrobný materiál, pričom jej ho dovezú samoriadiace kamióny a vyložia ho robotický skladníci, ktorí ho presunú na výrobné linky. Tovar následne po výrobe robotický skladníci prevezmú a odvezú do skladov, kde sa roztriedi a takisto automaticky vydá, zabalí a odošle k zákazníkom.
Na tomto prerode nie je nič fantastické. Podľa súčasného vývoja to vyzerá, že je v tomto storočí takmer nevyhnutný a myslím si, že je vysoká pravdepodobnosť toho, že prvé lastovičky spustiace lavínu budú fungovať už v polovici tohto storočia. Momentálne všetko pôsobí ťarbavo a neefektívne, podobne ako autá na konci 19-teho storočia, avšak tie behom nasledujúcich dekád „ukradli“ všetky relevantné oblasti a po koňoch dnes niet ani chýru ani slychu.
Hľadám si prácu. Značka: nemám elektronické obvody
Je prirodzené povedať, že zatiaľ čo jedna práca sa stratí, iné vzniknú. Je treba si ale uvedomiť, že v tomto smere to bude značne problematickejšie, pretože segmenty výroby, skladovania a prepravy zamestnávajú dohromady najväčší počet ľudí na svete.
Tu nejde o nejaké naivné strašenie, že robot vám vezme prácu. Ide o nevyhnutný smer vývoja. Ekonomický prínos prechodu na automatické fabriky, sklady a prepravu je ohromný a bezpochyby sa udeje. Za dverami možno čakajú problémy technického charakteru, ale tie nástup len oddialia, nie zastavia.
Situáciu môžete vidieť pekne zhrnutú v nasledujúcom videu (pokiaľ si s angličtinou netikáte, je možné zapnúť české titulky). Nejde o žiadne naivné výkriky YouTubera, ale o pomerne výstižné zhrnutie situácie a názorov mnohých vývojárov týchto systémov. Názory sú pravdaže rôzne a neraz protichodné a pokiaľ nepohrdnete angličtinou, peknú prácu spracovala analytická inštitúcia PewResearch (PDF, 1 MB).
Nie je to také katastrofické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Prechod bude postupný a nikto sa nemusí obávať, že by zrazu zajtra miliarda ľudí zostala bez práce. Ani automobilový priemysel nenahradil ten konský z roka na rok.
Ľudia sa nevyhnutne budú musieť preorientovať na iné práce a ekonómovia naznačujú, že to nebude problém, pretože z historického hľadiska nejde o žiadnu novú situáciu. Mnoho ľudí z relevantných oblastí vývoja umelej inteligencie a robotiky si to ale nemyslí a ja osobne sa radím skôr na ich stranu. Mám dojem, že mnoho ekonómov situáciu výrazne podceňuje z dôvodu, že si neuvedomujú exponenciálny výbuch, ktorý v súvislosti s pokročilými systémami umelej inteligencie môže nastať.
Jednou z ekonomických odpovedí je napríklad to, že aj keď sa zmena zdá veľká, v skutočnosti nie je. Ak pokročilý robot vo výrobe nahradí stovku pracovníkov, ničím sa táto situácia nelíši od toho, keď v minulosti stovku pracovníkov na poliach nahradil traktor s jedným traktoristom.
Problémom však nie je len pribúdanie autonómnych strojov vo fabrikách, skladoch a doprave. Spolu s nimi totiž dochádza k veľkému pokroku aj v iných oblastiach, pričom prstom sa dá ukázať najmä na konvolučné neurónové siete (podrobný článok o aktuálnom stave vývoja tejto oblasti nájdete v chystanom májovom vydaní TOUCHIT). To, v čom je súčasná situácia odlišná od minulosti je to, že nástup pokročilých mechanizmov umelej inteligencie bude masívny na mnohých a napokon všetkých frontoch.
Illustrácia: Roberto Parada
Traktory, kombajny, stroje vo fabrikách, to všetko zvyšuje produkciu a efektivitu. Výsledkom je, že je nutné zamestnať viac ľudí na predaj, prevoz, skladovanie a ďalšie veci s tým súvisiace. Firmy rastú a napokon aj samotná obsluha strojov zamestnáva viac ľudí, ako firma bez nich.
Všetko to tak pripomína nekonečne rastúci dom. Spodné poschodie síce preberie mechanizácia a robotika, avšak zvýšený objem výroby spôsobí, že treba obsadiť iné pozície, takže v budove pribudne ďalšie ľudské poschodie o úroveň vyššie.
Ak sa však pokročilá robotika a systémy umelej inteligencie naozaj začnú v tomto storočí výrazne presadzovať, tento faktor už tentoraz platiť nebude. Ak máte problém vidieť v čom je situácia odlišná. Zvážte nasledujúci príklad.
Na Slovensku je zhruba 2,5 milióna pracujúcich ľudí (zvyšok populácie tvoria deti, študenti, dôchodcovia a nezamestnaní). Predstavte si, že náhle do krajiny začne prúdiť rovnaký zástup obyvateľov z Českej republiky, ktorí z nejakého čudného dôvodu trvajú na tom, že budú pracovať zadarmo.
V jednom Bratislavskom sklade pracujú Slováci Jaro a Miro. Zadarmo to pochopiteľne nie je a zamestnávateľ im musí platiť mzdu. Zrazu ale prichádza Jirka a Mirek. Zvládnu to čo ich slovenské náprotivky, ale zadarmo. Zamestnávateľ tak pochopiteľne prácu pridelí im.
Prepustení Jaro a Miro sa nevzdávajú a povedia si: „no keď v sklade už práca nie je, možno nás budú potrebovať v učtárni“. Zájdu sa teda opýtať na prácu tam, ale zistia, že tam je situácia rovnaká a práve vidia, ako sú Slovenky Katka a Janka nahradené Káťou a Jenčou.
„To už je nejaké zvláštne“ povedia si. Spoja teda sily a upokojujú sa, že taký veľký príliv ľudí z Čiech predsa musí vytvárať miesta v doprave. Idú teda na železnicu, k autobusovým prepravcom a nakoniec aj k taxikárom, ale všade s hrôzou zistia, že všetky staré aj hromada nových pozícií je už obsadená Čechmi, pracujúcimi zadarmo.
„Tak ale predsa musia niekde bývať nie?“ Hovoria si. Bude treba stavať nové domy, obsluhovať hotely, či obchody kde budú nakupovať. Behajú všade po meste ale odchádzajú s dlhým nosom. Tieto pozície naozaj vznikli, ale okamžite boli zabrané Čechmi, ktorí pracujú zdarma. Žiadny zamestnávateľ si nemôže dovoliť zamestnávať Slovákov, ani keby chcel, pretože jeho konkurencia, ktorá by mala na zamestnancov nulové náklady, by ho okamžite cenovo zlikvidovala.
Pri takomto príklade asi žiadny ekonóm nebude hovoriť, že ide o rovnakú situáciu, ako bola v minulosti industrializácia a zavedenie mechanických strojov v rôznych oblastiach. Ide o niečo celkom iné. Lenže práve toto s pokročilou robotikou a vyspelou inteligenciou nastane. Nie zajtra, nie za desať rokov, ale za „nie na konci storočia“ by som už svoje peniaze nevsadil.
Tieto systémy nevyradia len ten to „spodné poschodie“ manuálnej práce, kde pracovníci robia za pohyblivým pásom, takže bude môcť vzniknúť nové poschodie s administratívnymi a inými prácami. Tieto systémy vniknú do úplne všetkých poschodí a aj keď nie v rovnakú dobu, všetky oblasti priamo alebo nepriamo zasiahnu.
Celkom určite si poviete, že niečo také je pravdaže nereálne, pretože ak by všetci pracovníci boli nahradení tak ako v našom príklade, pričom by šlo o pokročilých robotov a umelú inteligenciu, nemohlo by nasledovať nič iné len kolaps. Výrobky, ktoré by tieto spoločnosti vyrábali hoc aj s takmer nulovými nákladmi by totiž nemal kto kupovať, pretože nepracujúci ľudia by jednoducho nemali peniaze.
Výsledkom zrejme nebude kolaps, ale masívna premena ekonomického systému a ľudskej spoločnosti. Súčasný pokrok, ktorý vidíme v rámci rôznych neurónových sietí, samoriadiacich áut a podobne, sú prvé čriepky, ktoré túto premenu štartujú.
Nie som ekonóm a nebudem špekulovať o tom, ako takéto premeny môžu fungovať alebo nefungovať. Po technickej stránke však nahradeniu ľudskej práce zrejme nič nestojí v ceste a je na vás, či sa budete na tento stav tešiť alebo mať z neho obavy.
Z pohľadu súčasného pokroku v rámci systémov umelej inteligencie je každopádne predstava o tom, že ide len o nové zopakovanie industriálnej revolúcie naivná. Tieto systémy nie sú nový parný stroj, elektrina, počítače ani autá. Zahoďte predstavu, že nahradia výhradne len manuálne činnosti a tých intelektuálnych sa nikdy nedotknú. V príklade s českými pracovníkmi som sa snažil poukázať na to, že tu nejde o nových pomocníkov, ktorý nám pomôžu a vytvoria nové pracovné miesta. Tu ide v horizonte desaťročí a storočí o systémy, ktoré dokážu časom presne to čo my a neskôr všetko lepšie ako my.
Na to, že po masívnom nástupe pokročilej robotiky a umelej inteligencie bude pracovný trh vyzerať tak ako dnes, by som nevsadil ani deravý groš.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pospolu pod rovnomenným kľúčovým slovom.
