TÉMA: Strach z mobilných 5G sietí a realita

5

Máte pocit, že toho elektromagnetického žiarenia je už akosi príliš veľa? Obávate sa toho, že zvyšujúce sa frekvencie rôznych druhov bezdrôtových a mobilných sietí spôsobujú, alebo začnú spôsobovať nárast vážnych chorôb? Tento článok je práve pre vás. Umožní vám tieto informácie zaradiť do správnych súvislostí a aktuálneho poznania.

Pokročilé bezdrôtové mobilné technológie piatej generácie, známe pod spoločným označením 5G, vchádzajú po celom svete do prevádzky. Ide o veľké rozšírenie súčasných princípov 4G LTE, ktorých výsledkom sú vyššie rýchlosti, rýchlejšia odozva a takisto vyššia dátová priepustnosť a kapacita.

Medzi prvé štáty s veľkoplošným zavedením 5G patrí Južná Kórea, kde počas decembra začalo byť toto pripojenie dostupné už pre 5 miliónov ľudí a vo veľkom pokračuje takisto stavba tejto infraštruktúry v Číne, kde v druhej polovici minulého roku pribudlo už viac ako 100 000 vysielačov. Od júna do decembra minulého roku sa na trhu objavilo 16 smartfónov od 9 rôznych spoločností s podporou 5G, ako napríklad Samsung A90 či Note 10 5G, Huawei Mate 20 X 5G či Mate X Fold a takisto LG V50 ThinQ a Xiaomi Mi Mix 3 5G. Všetky, pravdaže, plne podporujú aj staršie štandardy 4G LTE.

Inštalácia 5G antény vo Švajčiarsku

Inštalácia 5G antény vo Švajčiarsku /Foto: Reuters/

Očakáva sa, že v roku 2020 bude do 5G siete pripojených už viac ako 200 miliónov používateľov (z toho 150 miliónov v Číne) a do roku 2025 sa na 5G bude každodenne pripájať už viac ako 2 miliardy ľudí. Zavádzanie týchto technológií však nie je bez problémov. V mnohých štátoch a mestách sa ich budovanie stretáva s odporom, protestmi, varovaniami a dokonca aj dočasnými zákazmi (napr. belgický Brusel a švajčiarska Ženeva). Dôvody sú rôzne, pričom za spomenutie stoja napríklad tie týkajúce sa geopolitickej situácie.

V tomto článku sa ale od nich odpútame a budeme sa venovať len jednej konkrétnej oblasti. Konkrétne tej, ktorá sa týka obáv zo škodlivosti 5G sietí z hľadiska zdravia.

PREČO SA V SÚVISLOSTI S 5G MNOHÍ ĽUDIA OBÁVAJÚ O ZDRAVIE?

Súčasné obavy o zdravie v súvislosti s elektromagnetickým vyžarovaním telekomunikačných veží nie sú nové. Treba povedať, že sa objavujú už od úplného začiatku veľkoplošného používania mobilných sietí a bezdrôtového telefonovania, pričom posledné dve dekády ukázali, že tie najhrôzostrašnejšie obavy sa nezakladali na realite. Dnes totiž tieto technológie neprestajne používajú miliardy ľudí na celom svete a ak by teda naozaj nejako škodili, daný efekt by musel byť veľmi malý, pretože aj pri takomto masívnom používaní a na takej veľkej populácii je ho veľmi ťažké pozorovať.

Situácia sa s nástupom sietí piatej generácie mení, pretože rozsah použití a takisto frekvencie naďalej stúpajú. Mnohí ľudia tak upozorňujú na to, že tentoraz už prechádzame za bezpečnú hranicu a takpovediac sa hráme s ohňom. V tejto súvislosti sa ale nedá nevšimnúť, že podobné vyjadrenia sme zažili aj pri nástupe 3G a 4G sietí. To, že tieto hlasy znovu počuť pri nástupe 5G teda nie je až takým prekvapením, pričom rovnako ich môžeme očakávať aj v budúcnosti pri nástupe 6G.

Každý zástanca týchto tvrdení sa preto musí k tomuto faktu postaviť čelom a priznať určitú podobnosť s bájkou o chlapcovi a vlkoch, ktorý tak veľmi varoval pred neexistujúcim nebezpečenstvom, až mu napokon nikto neveril (žiaľ aj v čase, keď nebezpečenstvo bolo prvý raz už ozajstné).

Počas druhej polovice roku 2019 sa dostali na trh prvé telefóny s podporou 5G

Počas druhej polovice roku 2019 sa dostali na trh prvé telefóny s podporou 5G

Celej problematike príliš neprospieva to, že sa v nej miesi regulárna vedecká kritika s laickými obavami, hlúpymi konšpiračnými teóriami a takisto čisto psychologickými prejavmi. S tým sa však musíme popasovať a je potrebné, aby sme sa v tomto článku venovali aj týmto typom obáv, nielen tým serióznym. Tie neseriózne totiž majú na bežných ľudí často väčší vplyv, pretože sú jednoduché a rýchlo uchopiteľné.

Už pri zavádzaní predošlých generácií sme sa mohli napríklad stretnúť s populárnymi tvrdeniami, ako je v blízkosti nových vysielačov uhynutá vegetácia, pričom dnes už je snáď všetkým ľudom, ktorí sa na tieto vysielače pozerajú v mestách i na poliach pri dedinách jasné, že to skrátka nie je pravda. Problematika tohto typu je pravdaže aj živnou pôdou pre vznik hoaxov, zveličení a popletených predstáv. Dobrým príkladom by mohol byť až smiešne naivný stredoškolský experiment v súvislosti s rastom semienok pri Wi-Fi routeri spred pár rokov, ktorého sa z nepochopiteľného dôvodu chytili niektoré médiá.

Oprávnená poznámka, ktorú treba vyzdvihnúť je, že s každou novou generáciou mobilných sietí sa ich pokrytie a schopnosti neprestajne zlepšujú. To súvisí s ich vysielacím výkonom a použitými frekvenciami. Piata generácia mobilných sietí takisto prináša oproti dnes používaným 4G sieťam vyššie frekvencie, čo potrebujeme na dosiahnutie rýchlosti v rozsahu 50 Mbit/s až 1 Gbit/s (na väčšine miest sa budeme najčastejšie stretávať s rozsahom 100 až 400 Mbit/s).

Takisto to potrebujeme na zvýšenie nárastu pripojených zariadení v husto obývaných oblastiach a mestských centrách. Siete štvrtej generácie totiž podporujú maximálne 100 000 zariadení na štvorcový kilometer, zatiaľ čo siete 5. generácie tento limit zdvihnú desaťnásobne, teda na jeden milión zariadení na štvorcový kilometer. To má veľký význam v súvislosti s internetom vecí.

Aj keď by teda bolo ľahké kritiku zavrhnúť s tým, že sa stále opakuje pri nástupe každej novej generácie, nemožno ignorovať, že frekvencie a energie signálu mobilných sietí neprestajne stúpajú.

ČO VLASTNE TIE VYŠŠIE FREKVENCIE ZNAMENAJÚ A ČO MÔŽU SPÔSOBIŤ?

Faktom je, že nové 5G siete pracujú s frekvenciami v rozsahu 2,6 až 28 GHz, čo je výrazne vyšší rozsah, ako doteraz najčastejšie používané frekvencie 700 MHz až 2500 MHz (0,7 až 2,5 GHz). Okrem toho, keďže vyššie frekvencie elektromagnetického žiarenia prechádzajú prekážkami horšie, vyžiada si to zhustenie vysielacích prvkov, ktoré namiesto niekoľkých kilometrov budú musieť byť v niektorých prípadoch rozmiestnené každých pár stoviek metrov.

Pre mnohých ľudí je zvyšovanie frekvencie mobilných sietí hlavný typ obáv. Majú totiž všeobecnú predstavu, že čím je frekvencia elektromagnetického žiarenia vyššia, tým nebezpečnejšie toto žiarenie je. V základe je to pravda, pretože má čoraz vyššiu energiu a ak je energia dostatočná, žiarenie začne byť ionizujúce a pre naše telo značne škodlivé. Ionizácia totiž spôsobuje poškodenie živých buniek a samotnej DNA. To je prípad röntgenového a gama žiarenia, ktoré sú takisto elektromagnetickým žiarením.

Gama žiarenie väčšina ľudí pozná v súvislosti s nukleárnym ohrozením a vedia, že ak je ho dostatok, ide o smrteľný efekt. Röntgenové žiarenie má omnoho menšiu energiu ako gama, stále je však pri dostatočnej dávke nebezpečné a práve preto existuje limit na to, ako často môžeme podstúpiť röntgenový snímok v nemocnici. Kým pre jedinca, ktorý podstúpi pár vyšetrení za rok je riziko zanedbateľné, pre lekárov, ktorí dané stroje spúšťajú mnohokrát za deň, je to už inak a práve preto musia pri testoch odchádzať za prekážku, ktorá ich pred žiarením ochráni.

5GEE veža s anténami od Huawei vo Veľkej Británii

5GEE veža s anténami od Huawei vo Veľkej Británii /Foto: Peter Clarke/

Aj keď rozličným frekvenciám dávame rôzne názvy, ako rádiové, mikrovlnné, röntgenové či gama, ide stále o úplne totožné elektromagnetické žiarenie. Nie je teda zas až také prekvapivé, že niektorí ľudia cítia obavy s každým jeho druhom. Obvykle si totiž neuvedomujú, že kontakt s ním je pre každého živého tvora úplne normálny a takisto prospešný. Na tom, ako kmitanie elektromagnetického poľa prebieha totiž naozaj záleží.

Reprezentuje to elektromagnetická vlna s určitým fyzickým rozstupom vrcholov, od čoho sa odvíja to, ako dobre bude prechádzať prekážkami a ako poškodí materiál, s ktorým príde do styku. Ak je vlna veľmi dlhá a rozstup medzi jej dolinami a vrcholmi je na úrovni metrov či kilometrov (rádiový signál), prechádza prekážkami dobre, pretože aj celý dom tvorí len malú časť z nej. Akonáhle je vlna kratšia, prekážky sú stále väčším problémom, pričom zároveň s tým do nich vlna vráža čoraz častejšie, nakoľko je medzi jej vrcholmi len malý rozstup, na úrovni centimetrov, milimetrov, nanometrov, či dokonca pikometrov.

Dá sa to prirovnať k náboju, ktorý vezmete do ruky a po niekom hodíte. Aj keď to zasiahnutého chudáka síce zabolí, viete, že medzi hodom náboju a jeho vystrelením z pušky je poriadny rozdiel. Hodom nikoho neprevŕtate skrz na skrz. Rozdiel medzi rýchlosťami a energiou hodu a výstrelu je totiž obrovský. Rovnaké je to aj s vlnou elektromagnetického žiarenia. Ak je frekvencia extrémne vysoká, rozstupy vlny sú také maličké, že vyústia do veľkej nesenej energie, ktorá stačí na to, aby v zasiahnutých atómoch a molekulách prekážok vyrazila alebo presunula elektrón, čo je v živých tvoroch poriadny problém.

Ak takúto energiu vlna nemá, tak ju skrátka nemá. Žiarenie, ktoré má menšiu frekvenciu ako röntgenové, preto označujeme už pojmom neionizujúce, pričom sem patrí aj to mikrovlnné a rádiové. To má schopnosť zasiahnuté atómy len rozkmitať, či inak povedané, prekážky v podobe steny či ľudského tela dokáže len tepelne zahriať.

Mnoho ľudí má pocit, že rádiové frekvencie na úrovni desiatok megahertzov sú bezpečné, pretože majú dĺžku desiatok či stoviek metrov, zatiaľ čo tie mikrovlnné už také bezpečné nie sú, pretože sa začínajú blížiť k tým ionizujúcim. To je ale veľmi skreslené. Ľudia s týmito postojmi si neuvedomujú, aký veľký rozdiel medzi týmito frekvenciami je a aké frekvencie sa medzi nimi ešte nachádzajú.

Je pravda, že 5 GHz frekvencia nových Wi-Fi má rozstup vĺn už len 6 cm, a frekvencia v rámci 5G sietí, na úrovni 28 GHz len 10 mm, ale tieto frekvencie sú od tých ionizujúcich neuveriteľne vzdialené. Koniec koncov infračervené žiarenie, ktoré „vystreľujeme“ ovládačmi na TV, má rozstup vĺn menší ako 1 mm, čo znamená že presahuje frekvencie 300 GHz.

Ak oponujete tým, že tieto žiarenia zas až tak často nepoužívame, tak vedzte, že ľudstvo je na tom ešte omnoho „horšie“, pretože dlhodobo používa žiarenie s vlnami v rozpätí 700 nanometrov až po 400 nanometrov, čo sú frekvencie 430 až 770 teraherzov. V tomto masívnom elektromagnetickom žiarení neprestajne žijeme a vidíme ho na vlastné oči. Ide totiž o elektromagnetické žiarenie z našich displejov, lámp a samotného Slnka. Voláme ho viditeľné svetlo a variácie v rozpätí 430 až 770 teraherzov vidíme ako červenú až fialovú farbu.

Až po týchto frekvenciách potom nasledujú ešte kratšie ultrafialové, röntgenové a napokon gama frekvencie. Ak sa teda začnete cítiť neisto napríklad potom, ako svoj router prepnete z 2,6 GHz na 5 GHz, pretože tá frekvencia je už „veľká“, je to tak trochu komické, pretože zelená dióda, ktorá na routeri bliká, vám do očí „páli“ úplne rovnaký typ žiarenia s frekvenciou niekoľko stoviek teraherzov.

Ako je vidieť, laický pohľad na túto problematiku, pri ktorom sa používateľ v rámci 5G obáva len výšky frekvencie ako takej, nedáva žiadny zmysel. V tejto súvislosti sa naozaj netreba obávať.

MÔŽE MAŤ VŠAK NEIONIZUJÚCE ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE NEJAKÉ INÉ NEGATÍVNE ÚČINKY?

Ako je z predchádzajúcich prípadov vidieť, mikrovlnné frekvencie na úrovni GHz nám nemôžu škodiť tým istým princípom, ako röntgenové a gama frekvencie (inak by nás už dávno zabilo svetlo). V tomto prípade na bezpečnosť 5G sietí dohliadajú zákony fyziky.

Vieme však, že existuje aj iný efekt. Ak má neionizujúce žiarenie dostatočnú energiu (jeho vlny sú veľmi vysoké), dokáže molekuly prekážok rozkmitať, teda zahrievať. Tento termálny efekt využívame v rámci mikrovlnnej rúry, ktorá takisto používa frekvencie v rámci mikrovlnného spektra, rovnako ako mobilné siete, či presnejšie povedané rovno ako domáca Wi-Fi (2,6 GHz).

Rozdielom pravdaže je, že mikrovlnná rúra sústredí veľké množstvo energie do malého odtieneného priestoru. Operuje s energetickým zdrojom na úrovni kilowattu, čo umožní, že počas pár desiatok sekúnd či pár minút jedlo ohreje. Naproti tomu domáci Wi-Fi router, operujúci s ekvivalentným izotropne vyžiareným výkonom na úrovni necelého wattu, teda viac ako tisíckrát slabšie a navyše na úrovni celej miestnosti či bytu, nemá šancu zahriať nič. Z fyzikálneho hľadiska to síce robí, ale efekt je taký malý, že je okamžite zlikvidovaný miernymi poryvmi vzduchu, takže v realite je jeho význam nulový. Ďaleko väčšie zahriatie spôsobí práca jeho čipov a napájacieho zdroja, ktoré cítime, ak na router položíme ruku.

Podobne je na tom smartfón pri telefonovaní (3 W) alebo rovno vysielacia veža (50 W), u ktorej si obed mikrovlnami skrátka nezohrejete. Dôležitým parametrom v tomto ohľade je energetická hustota, čo je tok energie v rámci nejakej oblasti, ako napríklad počet wattov na meter štvorcový, či miliwattov na centimeter štvorcový. Tým vyjadrujeme intenzitu žiarenia, vplývajúceho na konkrétny objekt či ľudské telo, alebo jeho časť. Súvisí s tým aj schopnosť určitých materiálov a tela absorbovať určité frekvencie lepšie ako iné, čo vyjadrujeme skratkou SAR (Specific Absorption Rate) a meriame ju vo W/kg. Biologický efekt bezdrôtových sietí z hľadiska zahriatia je merateľný len u zariadení s veľmi vysokým výkonom a keďže intenzita žiarenia klesá s druhou odmocninou vzdialenosti, tak len vo veľmi tesnej blízkosti.

Technik inštaluje anténu na streche budovy v Južnej Kórei

Technik inštaluje anténu na streche budovy v Južnej Kórei /Foto: Jung Yeon-Je/

Nebezpečenstvo z hľadiska rapídneho zahriatia je ale reálne, a preto máme v platnosti medzinárodné limity, aký výkon tieto zariadenia môžu produkovať. Nejde pri tom o to, aby pracovníkom ktorí sa pohybujú tesne vedľa nich nebolo teplo, ale o ochranu pred tým, aby rapídne zahriatie nenastalo v konkrétnych častiach tela, ktoré nemajú schopnosť rýchlo toto teplo odviesť, čo môže vyústiť do trvalých následkov.

Typicky sú v tomto zraniteľné očné buľvy a takisto semenníky. Z rovnakého dôvodu máme limity toho, ako veľa energie môže absorbovať naša ruka či hlava pri telefonovaní so smartfónom v ruke, ktoré je hlboko pod akýmkoľvek škodlivým účinkom z hľadiska teploty (teplo ktoré cítite z telefónu, je produkované batériou a čipmi, efekt elektromagnetického žiarenia nemáme žiadnu šancu cítiť).

Ani v tomto zmysle sa preto 5G netreba obávať. Či už ide o koncové zariadenia, alebo vysielače, všetky budú vždy musieť byť pod hranicou dlhodobo zaužívaných regulačných limitov, ktoré sú nastavené maximálne bezpečne. Pri používaní 5G vám naozaj teplo nebude.

AKO JE TO S VÝSKUMOM NÁDOROVÝCH OCHORENÍ?

Máme teda odpoveď na to, či je 5G nebezpečná z hľadiska známych a experimentálne potvrdených princípov pôsobenia elektromagnetického žiarenia, vyplývajúceho z frekvencie, ionizácie a tepelného pôsobenia. Odpoveď je celkom jasná a nekontroverzná. Siete 5G, rovnako ako súčasné Wi-Fi a 3G/4G riešenia, z tohto hľadiska skrátka nepredstavujú absolútne žiadne riziko.

Pozornosť sa však upriamuje aj na tie neznáme účinky. Tie označujeme v tejto súvislosti aj pojmom „netermálne efekty“, pričom ide o podozrenia z toho, či tieto frekvencie a ich absorpcia telom nezvyšuje nejakým spôsobom výskyt rakoviny, alebo nespôsobujú nejaké iné fyziologické či psychologické efekty, ako napríklad bolesti hlavy, kĺbov, poruchy sústredenia, spánku, únavy, podráždenosť a podobne.

Tieto efekty neionizačných frekvencií dnes nie sú presvedčivo dokázané, ale to automaticky neznamená, že určite neexistujú. Minulosť je totiž plná prípadov, keď sa dlhodobo používali materiály a technológie, ktoré sa následne ukázali ako veľmi nebezpečné (napr. azbest). Výskumu vplyvov elektromagnetického žiarenia sa preto venuje veľká pozornosť a táto oblasť rozhodne nie je zanedbaná. Veľké štúdie v tejto oblasti prebiehajú už desaťročia.

Testovanie rýchlosti experimentálnej 5G siete spoločnosti Verizon v americkom Chicagu

Testovanie rýchlosti experimentálnej 5G siete spoločnosti Verizon v americkom Chicagu /Foto: Jessica Dolcourt/

V tejto súvislosti sa často stretnete s varovaním, že Medzinárodná organizácia na výskum rakoviny, rovnako ako Svetová zdravotnícka organizácia, zaradila mikrovlnné žiarenie do skupiny látok a žiarení s potenciálnymi karcinogénnymi účinkami. Ide o tzv. skupinu 2B, ktorá obsahuje 287 záznamov a ľudia, ktorí vám túto informáciu oznámia obvykle zabudnú dodať, že v tejto skupine je zaradená napríklad aj káva či zaváraná zelenina. To, že sa v tejto skupine žiarenie mobilných sietí nachádza je správne, nakoľko sa v tejto súvislosti dlhé roky testuje a objavili sa pritom mnohé nezrovnalosti.

Táto skupina je ale z hľadiska klasifikácie WHO až tretia v poradí. Pred ňou sa nachádza skupina 2A s látkami a vplyvmi, ktoré na základe výskumu pravdepodobne karcinogénne účinky majú (74 zástupcov, napr. Hydrazin, Glyfosát) a potom skupina 1, ktorá obsahuje 117 látok a vplyvov, kde sa karcinogénne účinky na ľudí vedecky potvrdili (plutónium, azbest, alkohol, tabak).

Na to, aby sme zistili spojitosť medzi používanými frekvenciami elektromagnetického žiarenia a nádorovými ochoreniami ľudí, používame tri základné metódy.

Prvou sú tzv. prípadové štúdie (v angličtine case–control study), v rámci ktorých sa študujú osoby, u ktorých už bolo nádorové ochorenie zistené a porovnávajú sa s kontrolnými skupinami zdravých ľudí. Snažíme sa zistiť nejaké spojitosti s tým, či ľudia s nádormi majú nejaké špecifiká, ako napríklad vyššiu mieru používania mobilných zariadení, či bývajú alebo pracujú vo väčšej blízkosti vysielačov a podobne.

Druhým typom sú tzv. kohortové štúdie (cohort study), v rámci ktorých sa dlhodobo (roky) sleduje život ľudí, ktorí nemajú žiadne problémy. Monitoruje sa pri tom, či u osôb s vyšším používaním daných zariadení dochádza časom aj k vyššej miere vzniku týchto chorôb. Treťou metódou je analýza štatistických dát v súvislosti s výskytom rakoviny v rámci celej populácie. Porovnávame pri nej to, či sa výskyt nádorových ochorení výrazne zvýšil v nejakom konkrétnom období, kedy sa začali používať určité mobilné technológie.

Výskum v tomto smere sa vykonáva po celom svete. Z hľadiska najväčšieho významu v rámci tejto problematiky rozpoznávame tri veľké a veľmi precízne navrhnuté epidemiologické štúdie, známe pod menami Interphone study, Danish Study a Million Women Study.

Interphone study bola vykonávaná v rokoch 2000 až 2010 a zúčastnilo sa jej viac ako 5000 ľudí z 13 rôznych krajín. Šlo o prípadový typ štúdie, ktorej účelom bolo hľadať asociácie medzi veľkým používaním mobilných sietí a vznikom nádorov v hlave a krku (kde držíme telefón pri jeho najväčšom vyžarovaní).

Vykonalo ju konzorcium viac ako 50 vedcov pod patronátom Medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny (IARC) a jej výsledkom bolo, že neboli preukázané žiadne štatisticky významné rozdiely, ktoré by poukazovali na spojitosť s mobilnými sieťami a mierou výskytu týchto ochorení. U niektorých typov nádorov sa síce vyskytli drobné odchýlky (v jednom prípade mierne zvýšenie výskytu, v druhom prípade naopak mierne zníženiu výskytu), avšak autori štúdie to v rámci analýzy označili ako dôsledok limitov štúdie.

Technici v juhokórejskom Soule overujú čerstvú inštaláciu 5G siete z konca tohto roka

Technici v juhokórejskom Soule overujú čerstvú inštaláciu 5G siete z konca tohto roka /Foto: Jung Yeon-Je/

Danish Study, teda „dánska štúdia“, bola publikovaná v roku 2011. V tomto prípade šlo o kohortovú štúdiu, ktorú vykonal Dánsky register pre výskum rakoviny na základe analýzy 358 000 ľudí a ich 13-ročného používania mobilných sietí. Výsledkom bolo, že po prvom začatí a následnom dlhodobom používaní týchto technológií sa neobjavili žiadne priame asociácie s výskytom rakovinových ochorení.

Million Women Study, teda „štúdium milióna žien“, je kohortová štúdia z roku 2013, ktorá bola vykonaná vo Veľkej Británii na takejto veľkej štatistickej vzorke. Bola v nej hľadaná asociácia medzi stupňom ožiarenia mobilnými sieťami a vznikom rôznych typov nádorových ochorení. Takmer vo všetkých prípadoch sa nenašla žiadna štatisticky významná spojitosť. Jedinou výnimkou bol vestibulárny schwannóm, teda nádor mostomozočkového kúta, ktorý vykazoval mierne zvýšený výskyt, avšak pri nasledovnom podrobnejšom preskúmaní tohto konkrétneho prípadu v doplnkovej štúdii o rok neskôr, ktorá bola zameraná čisto naň, rozdiely zmizli.

Okrem týchto troch hlavných veľkých epidemiologických štúdií bolo vykonaných vo svete aj mnoho ďalších menších, pod patronátom rôznych zdravotníckych inštitúcií. Pokrývali pri tom rôzne časové obdobia od vzniku používania mobilných sietí, až po dnes. V USA boli vykonávané pod patronátom NCI na prelome storočí a žiadne vzťahy medzi mikrovlnným žiarením a rakovinovými ochoreniami nenašli. CERANAT štúdia, vykonaná v rokoch 2004 až 2006 vo Francúzsku, takisto nenašla žiadne asociácie. Niektoré, ako napríklad švédska prípadová štúdia z roku 2011, však našli odchýlku, pričom v danom prípade šlo o mierne zvýšený výskyt ochorení u osôb, ktoré začali s používaním mobilných telefónov pred 20. rokom života, avšak ďalšie vykonané v rovnakom období, ako napr. štúdia CEFALO, už nič podobné nezistili a teda ani nepotvrdili.

Tieto poznatky dávame do súvislosti so štatistikou výskytu rakovinových ochorení na úrovni štátov. Za posledné desaťročia totiž máme štatistiky veľmi dobré a preto môžeme študovať, či sa v čase zavádzania mobilných sietí a ich následných nových generácií v konkrétnych miestach miera týchto ochorení zvyšuje. V USA takéto štúdie vykonal Národný inštitút pre výskum rakoviny, pričom porovnával štatistické údaje z rokov 1992 až 2006, teda v období, kedy sa udial nárast používaní týchto technológií prakticky z 0 na 100 % populácie. Nezistil však žiadne dramatické zvýšenie týchto druhov ochorení, ktoré by so zavádzaním korelovalo.

Podobné štúdie sa vykonali v Dánsku, Fínsku, Nórsku, Švédsku a ďalších krajinách aj keď v niektorých prípadoch vyprodukovali výsledky, ktoré stáli za pozornosť, ako napríklad zvýšenie výskytu u extrémnych používateľov, dáta boli celkom nekonzistentné s podobnými testami z iných krajín. Výskumníci tieto výsledky nevylúčili a naďalej s nimi operovali, avšak vzhľadom na ostatné výsledky sa skrátka daný druh asociácie označil za nepravdepodobný.

Najnovšia štúdia tohto typu pochádza z Austrálie, konkrétne z roku 2018, kedy sa vykonalo veľké porovnanie národných dát o výskyte mozgových nádorov v obdobiach rokov 1982 – 1992, 1993 – 2002, 2003 – 2013. Aj keď v poslednej skupine bol nárast používania mobilných technológií masívny, národný register nezaznamenal žiadny štatisticky významný rozdiel vo výskyte týchto ochorení.

Centrála WHO vo švajčiarskej Ženeve /Foto: Raphael Satter/

Všetky tieto výsledky treba dať do súvislosti, pretože nám celkovú situácie rozsiahlo odhaľujú.

Na základe týchto veľkých štúdií a štatistík je dnes vedecký konsenzus taký, že žiadna priama spojitosť medzi vznikom nádorových ochorení ľudí a elektromagnetickým žiarením vo frekvenciách používaných v mobilných a iných bezdrôtových sieťach, sa nenašla. Pekne to pritom ukazuje, ako veda funguje. Osamotený pozitívny výsledok nejakej štúdie ešte realitu nerobí. Ide o nesmierne komplexné záležitosti a odchýlky sa dajú očakávať.

Mnohé odlišné výsledky sú napríklad dôsledkom chýb, nekonzistencie v dátach, rôznych metodológií, biasu a podobne. Práve preto treba vždy výsledky vnímať ako celok, nie individuálne. Laicky povedané. Ak vykonáme 100 štúdií nejakého typu a 99 nenájde žiadnu spojitosť, zatiaľ čo jedna áno, predpokladáme, že žiadna spojitosť nie je a skúšame hľadať, kde v danej 1 štúdii vznikla chyba, alebo čím sa líšila. Je totiž možné, že nám odhalila niečo zaujímavé, čo treba ďalej skúmať.

Nejde teda o žiadne spolčenie typu „výsledok s ktorým nesúhlasíme neplatí“. Ide skrátka o normálny proces, ktorý by bol totožný, ak by bola situácia obrátená. Ak by 99 % veľkých štúdií ukazovalo jasnú súvislosť medzi nádorovými ochoreniami a bezdrôtovými sieťami a 1 % by ich vylúčilo, pravdaže by sme to 1 % považovali za odchýlku. Ľudia, ktorí v tejto súvislosti zdvíhajú varovný prst, často pred bežnou verejnosťou mávajú výsledkom niekoľkých štúdií, ktoré vyprodukovali nejaké pozitívne výsledky a negatívne asociácie, ale obvykle „zabudnú“ upozorniť, že mnohonásobne viac štúdií takéto výsledky nepotvrdilo.

Vzhľadom na to, že 5G siete za z hľadiska fyzikálnych vlastností príliš od tých súčasných nelíšia, môžeme tvrdiť, že proti ich nasadeniu nemáme relevantné výhrady. Aj keď kritici môžu vytknúť, že veľké epidemiologické štúdie boli vykonané na predošlých generáciách mobilných sietí a na budúce sa nevzťahujú, ide o niečo celkom samozrejmé. Ťažko môžeme vykonávať štúdie na milióne ľudí a sledovať vplyv týchto sietí v rozpätí 10 rokov, keď sme ich v takomto objeme ešte nikdy nepoužívali.

To čo je dôležité je, že na základe súčasných poznatkov nemáme v tomto smere obavy. Súvislosť medzi vznikom rakovinových ochorení a elektromagnetickým žiarením na úrovni mobilných sietí, sa nepreukázala. Je však dôležité v týchto štúdiách stále pokračovať a s postupným vývojom mobilných technológií ich opakovať, aby sme sa v tom znovu a znovu utvrdzovali.

PROBLÉM S HNUTÍM EMFSCIENTIST A AKTUÁLNYM STAVOM ALARMIZMU

V súvislosti s touto problematikou je nemožné nespomenúť hnutie EMFscientists, ktoré v posledných rokoch stojí za verejnými výzvami v súvislosti so škodlivosťou mobilných sietí a Wi-Fi. Najnovšie ide o medzinárodnú výzvu na moratórium výstavby 5G sietí (5G appeal), zo septembra 2017. Výzva sa behom rokov 2018 a 2019 opakovane objavovala v najrôznejších médiách s provokatívnymi a obočie zdvíhajúcimi titulkami, ako „Vedci z celého sveta žiadajú zastavenie budovania 5G sietí“, či rovno „Vedci a doktori sa dožadujú moratória na stavbu 5G sietí, o ktorej bolo dokázané že je pre ľudí škodlivá“.

To u laikov vyvoláva značne skreslený dojem, že existuje vedecký konsenzus, ktorý potvrdzuje nebezpečenstvá EM žiarenia v súvislosti s frekvenciami používanými v mobilných sieťach a vedci a doktori sa zúfalo pokúšajú zastaviť nezodpovedné budovanie týchto sietí po celom svete. Pravda je ale značne iná.

Danú výzvu na zastavenie budovania 5G sietí za tri roky podpísalo 253 vedcov a doktorov zo 42 krajín. Treba potknúť, že veľká časť z nich nie je z relevantných odborov. V zozname nájdeme mnoho neurochirurgov, všeobecných lekárov, oftalmológov, gynekológov, zubárov či farmakológov. Ďalej nezávislých výskumníkov z oblasti environmentálneho zdravia, veterinárstva, rôznych špecialistov na hygienu, spektroskopiu či anatómiu a takisto ekológov, špecialistov na výstavbu parkov a dokonca aj astrofyzikov.

Tým samozrejme nechceme naznačovať nijako ich nerelevantnosť vo svojich vlastných disciplínach, ale vyzerá to naozaj zvláštne, ak sú súčasťou zoznamu, kde sú prezentovaní ako „vrcholoví experti z oblasti výskumu elektromagnetických polí“. Pri preštudovaní zoznamu mien sa preto nedá ubrániť pocitu, že je tak trochu „nafukovaný“. Odborníci na EM žiarenie a relevantné odbory sú v ňom každopádne prítomní a tvoria približne tretinu mien (i keď niektorí sú už na dôchodku). Zdá sa, že výzva v štýle „80 vedcov z celého sveta vyzýva na zastavenie budovania 5G sietí“ nepôsobila pre hnutie dostatočne úderne.

Dôležité sú ale argumenty, nie počet vedcov, ktorí ich prezentujú. Varovania z vedeckej oblasti a od odborníkov rozhodne netreba brať na ľahkú váhu, či dokonca ignorovať. To, že dnes je nejaký názor vo vedeckej komunite výrazne menšinový nemusí znamenať nepravdu. Vedecký pokrok a zmena poznania takmer vždy začne u malých odhalení a nezrovnalostí, ktoré sa postupne hromadia, až napokon sú nachádzané dôkazy z nových experimentov také presvedčivé, že sú v rámci vedeckej komunity prijímané za jasne pravdivé.

Problémom je, že hnutie v rámci svojich iniciatív ignoruje najväčšie a najprecíznejšie štúdie v tejto oblasti a namiesto toho argumentuje len zoznamom zhruba 500 štúdií, vytvorených v rozpätí rokov 1979 až 2018, ktoré poukazujú na nejaký druh netermálneho efektu neionizujúceho elektromagnetického žiarenia (či už pozitívneho alebo negatívneho). Dosť dôležitá poznámka je, že na kvalitu štúdií ako takých sa príliš nehľadí. Každý „zárez“ v zozname je dobrý a je jedno či štúdia vyšla len v nevýznamnom vedeckom magazíne s prakticky nulovými nárokmi na kvalitu, alebo je vykonaná na príliš malej štatistickej vzorke, na krysách, alebo obsahuje nezrovnalosti, ktoré na správnosť výsledkov vrhajú veľké pochybnosti.

Pre laika, ktorý sa vo vedeckej či akademickej sfére nepohybuje, je v tejto súvislosti často prekvapením, že nie všetky vedecké štúdie sú si rovné a rozdiely v rozsahu, precíznosti a kvalite vedia byť priepastné. Kým známe vysokokvalitné žurnály (v ktorých chce publikovať každý vedec) majú obrovské nároky a nekvalitná štúdia v nich je raritou, u iných nevýznamných žurnálov je to inak a často publikujú čokoľvek, čo odpovedá aspoň základným normám.

Je treba si všimnúť, že hnutie EMFscientist neprezentuje nejaké nové a doteraz neznáme výsledky, relevantné s 5G sieťami. Prezentujú štúdie, ktoré sú roky známe a pri analýzach súčasného stavu poznania sú brané na zreteľ (pravdaže, limitovaným štúdiám s nízkou kvalitou sa prisudzuje menšia dôležitosť, ako iným väčším a presnejším štúdiám). Hnutie s nimi argumentuje už roky a dlhodobo s nimi zbrojí proti 3G/4G sieťam a Wi-Fi.

Nie je preto až také zvláštne, že u významných vedeckých inštitúcií a zdravotníckych organizácií, rovnako ako u regulačných orgánov, sa ich nová výzva nestretla s úspechom. Zrejme najviac si hnutie sľubovalo od Európskej komisie. V tejto výzve hnutie požadovalo zastavenie budovania 5G sietí v celej EÚ z dôvodu vedecky dokázanej škodlivosti na ľudí a vyzývalo komisiu, aby uvalila na tieto technológie moratórium až do doby, než budú všetky možné riziká adresované.

Európska komisia sa oficiálne vyjadrila k tejto požiadavke 25. októbra 2017, pričom sa priklonila na stranu Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) a Vedeckej komisie EU pre novo identifikované zdravotné riziká (SCENIHR). Podľa nich aktuálne vedecké dôkazy konzistentne potvrdzujú, že žiarenia, nachádzajúce sa pod hladinou súčasných bezpečnostných limitov EU, nepredstavujú zdravotné riziko.

Vo svojej odpovedi pritom Európska komisia upozornila, že v tejto súvislosti sa striktne riadi výhradne aktuálnymi výsledkami a názormi vedeckých špičiek a zdravotníckych organizácií, bez akéhokoľvek vplyvu entít, akými sú napríklad výrobcovia telekomunikačného vybavenia. SCENIHR, ktorá je nezávislá od Európskej komisie, pravidelne preskúmava nové výsledky z vedeckých publikácií, vrátane tých relevantných pre 5G, pričom aktuálny stav poznania podľa nej neposkytuje žiadne vedecké opodstatnenie k tomu, aby bezpečnostné limity boli modifikované.

Odpoveď zároveň poukázala na zaujímavý fakt, že nová piata generácia mobilných sietí 5G používa menšie vysielače, ako siete predchádzajúcej generácie. Keďže z dôvodu použitia vyššej frekvencie sa ich dosah redukuje, ich hustejšie rozmiestnenie stupeň vyžarovania elektromagnetických polí v skutočnosti zredukuje (telefón priložený pri uchu sa spája s vysielačom, ktorý je omnoho bližšie a nepotrebuje teda taký výkon). Podobný efekt bol vidieť aj pri zavádzaní 3G sietí, ktoré v porovnaní s 2G sieťami znížili stupeň vyžarovania pre používateľov mobilných telefónov.

ČO SI TEDA Z TOHO ODNIESŤ A AKÁ JE VLASTNE PRAVDA?

Z pohľadu laika, ktorý nevie či sa príchodu 5G má alebo nemá obávať, môže byť situácia zamotaná a mätúca. Na jednej strane tu máme obrovské vysokokvalitné štúdie, ktoré sa zisteniu vplyvu mobilných sietí v súvislosti s výskytom nádorových ochorení u ľudí venovali, pričom ich spoločným znakom je, že žiadnu spojitosť nepreukázali. Takisto existuje v rámci vedeckej literatúry obrovské množstvo (tisícky) menších štúdií, zaoberajúcich sa vplyvmi neionizujúceho EM žiarenia na rôzne skupiny ľudí či pokusné zvieratá. Drvivá väčšina týchto štúdií nenašla ich karcinogénny efekt a túto súvislosť teda nepotvrdila.

Na druhú stranu tu máme zruba 250-členné hnutie EMFscientist, ktoré síce vyššie uvedené štúdie nepopiera, ale zároveň poukazuje na niekoľko stoviek štúdií za posledných 50 rokov, ktoré nejaký druh efektu našli. Na základe toho sa tieto osoby domnievajú, že súčasné limity na ochranu obyvateľstva sú nedostatočné. Podľa nich bolo totiž dokázané, že rádiofrekvenčné elektromagnetické polia sú pre človeka a prostredie škodlivé. To by malo viesť k obmedzeniu používania 3G/4G a Wi-Fi technológií, striktnejším pravidlám a limitom a minimálne dočasnému zákazu budovania 5G sietí, ktoré podľa nich riziká výrazne zvyšujú.

Je nesporné, že treba postupovať obozretne. Zdravie ľudí, v súvislosti s technológiami ktoré používa celý svet, musí byť najprednejšie. Je ale dôležité vidieť, že vedecký konsenzus je v tomto smere jasný a hŕstka relevantných vedcov z hnutia EMFscientist je na úplnom okraji názorového prúdu.

Národný americký inštitút pre výskum rakoviny

Národný americký inštitút pre výskum rakoviny

Obrovský rozdiel v kvalite a robustnosti jednotlivých štúdií, s výrazne odlišnými nárokmi na zabránenie nepresných výsledkov, je pre laika mimo odboru ťažké rozpoznať. Bežný človek nemá ako zhodnotiť, ktoré vedecké štúdie sú mimoriadne kvalitné a ktoré naopak nie. V tomto sú nám preto veľmi nápomocné dlhotrvajúce a opakované analýzy vedeckých dôkazov od významných zdravotníckych a regulačných inštitúcií, ktorých výsledných reportov a odporučení pre verejnosť sa môžeme dobre chytiť.

V roku 2011 Americká asociáciu pre boj s rakovinou vydala prehlásenie, že všetky dovtedajšie dôkazy o škodlivosti neionizujúceho elektromagnetického žiarenia sú nepresvedčivé a súvislosť so zvýšeným rizikom vzniku nádorových ochorení nebola preukázaná. Zároveň ale vyzvala, že je potrebný ďalší výskum a vyzvala k obozretnosti. Toto vyhlásenie bolo aktualizované v roku 2018 o nové výskumy, pričom opätovne potvrdila, že akákoľvek priama asociácia bola nepreukázaná.

V roku 2019 Americký národný inštitút environmentálnych zdravotných vied vydal vyhlásenie, že v súčasnosti dostupné vedecké dôkazy nedokázali nájsť presvedčivú naviazanosť medzi používaním mobilných sietí a zdravotnými ťažkosťami. Rovnaké vyhlásenie je možné nájsť v podaní Amerického centra na kontrolu a prevenciu chorôb.

Americký úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA), ktorý je zodpovedný za kontrolu a reguláciu amerických lekárskych a farmaceutických prístrojov a spolu s FCC takisto za regulácie vyžarovania amerických mobilných sietí, v súčasnosti poznamenáva, že štúdie, ktoré zaznamenali výrazné biologické zmeny v súvislosti s neionizujúcim elektromagnetickým žiarením, sa nepodarilo iným nezávislým tímom replikovať. Zároveň podotýka, že keďže najvýznamnejšie epidemiologické štúdie vykonané na ľuďoch nenašli priamu spojitosť medzi telekomunikačnými frekvenciami a zdravotnými problémami, aktuálne regulácie v rámci mobilných sietí považuje za dostatočné.

V roku 2015 podrobný prieskum dostupných vedeckých poznatkov vykonala aj Európska komisia prostredníctvom Vedeckého výboru pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (SCENIHR). Výsledkom analýz všetkých dostupných epidemiologických štúdií bolo vyhlásenie, že akákoľvek súvislosť medzi elektromagnetickými frekvenciami používanými v rámci mobilných sietí a výskytom mozgových nádorov a iných typov rakoviny nebola preukázaná a dostupné poznatky neukazujú na akékoľvek zvýšené riziko v tejto súvislosti.

Varovná kresba „Nespútaný démon“ z roku 1889, upozorňujúca na nebezpečenstvo elektrifikácie miest

V súčasnosti je stav skrátka taký, že žiadna významná vedecká organizácia, zdravotná organizácia či relevantná medzinárodná inštitúcia neupozorňuje na preukázané riziká v tejto oblasti a všetky naopak poukazujú na to, že súčasné vedecké dôkazy nedokázali nájsť priamu spojitosť medzi pôsobením tohto žiarenia a zdravotnými ťažkosťami.

Je pritom dobré si uvedomiť, o aké organizácie ide. U priaznivcov hlúpych konšpiračných teórií sa často možno stretnúť s argumentom, že daný výskum v tejto oblasti je blokovaný napríklad výrobcami telekomunikačného vybavenia, alebo že výsledky vedeckých meta-analýz sú zmanipulované z dôvodu politických či iných cieľov. Realita je ale taká, že hromadnou analýzou všetkých typov vedeckých štúdií v tejto súvislosti sa zaoberajú organizácie, ktorých hlavným cieľom je riziká odhaľovať a ľudom pomáhať.

Či už ide o Svetovú zdravotnícku organizáciu, o regulačné orgány rôznych štátov, veľké vedecké komisie a takisto najvýznamnejšie ústavy na výskum a boj s rakovinovými ochoreniami. Idea, že by práve tieto inštitúcie problémy zakrývali, či podceňovali či nejako zľahčovali, je úplne šialená. Práve naopak, akonáhle by začali byť výsledky aspoň mierne naklonené k štatisticky významných hodnotám, tieto organizácie by okamžite ako prvé bili na poplach, čo by viedlo k masívnym reguláciám v tejto oblasti.

Výskum pritom neprestajne pokračuje. V súčasnosti prebiehajú dve ďalšie veľké významné epidemiologické štúdie, pričom tou prvou je medzinárodná kohortová štúdia používateľov mobilných telefónov – COSMAS, ktorá prebieha vo Veľkej Británii a študuje dlhodobé efekty používania na 300 000 dospelých v období posledných 20 rokov. Jej výsledky očakávame v roku 2021. Druhou je prípadová štúdia MOBI-KIDS, ktorá sa zaoberá spojitosťou mozgových nádorov u mladých pacientov (vo veku 10 až 24 rokov), ktorá prebieha od roku 2009.

Ide o odpoveď na nejasnosti z minulých severských štúdií a takisto o prirodzené doplnenie nášho poznania vo vekovej skupine, o ktorej sme mali zatiaľ najmenší prehľad. Štúdie sa účastní niekoľko tisíc detí zo 16 európskych krajín (900 detí s mozgovými nádormi a niekoľko tisíc ich priamych vekových zdravých náprotivkov). Výsledky očakávame behom roku 2020/21. Nepochybne pritiahnu veľkú pozornosť.

Škodlivosť elektromagnetického žiarenia na rôznych frekvenciách sa študuje v obrovskej miere už dlhé desaťročia a táto oblasť rozhodne nie je zanedbaná. Všetky významné vedecké organizácie a inštitúcie však svorne vyzývajú k neprestajnému pokračovaniu (čo nie je lacné, súčasná štúdia MOBI-KIDS stojí 6 miliónov eur).

Presvedčivé dôkazy o tom, že frekvencie, ktoré bežne používame sú škodlivé, však nemáme. Prítomnosť niekoľkých štúdií, ktoré naznačujú koreláciu v tomto smere nič neznamená, ak je spojenie veľmi malé, nejednoznačné, či nereplikovateľné. Obzvlášť ak na každú pripadá výrazne väčší počet štúdií, ktoré nič podobné nezaznamenali, pričom mali širší rozsah a precíznejšiu metodiku. Podozrivé a nejasné výsledky však musia byť katalyzátorom, ktorý nás núti vo výskume dlhodobo pokračovať.

V súčasnosti každopádne existuje jedno veľké a reálne nebezpečenstvo, ktoré sa týka nielen budúcich 5G sietí, ale aj tých súčasných 3G/4G technológií. A tým je ich vplyv na počet dopravných nehôd. Tie sú vo veľkej miere spôsobené vodičmi, ktorí mobilné zariadenia používajú počas riadenia a stratia tak sústredenie na premávku. Toto je merateľný efekt mobilných sietí, ktorý naozaj spôsobuje vážne zranenia, trvalé postihnutia a smrť. A tento fakt je vedecky potvrdený a dokladá ho nespočet štúdií a štatistík. Na rozdiel od obáv v súvislosti so škodlivým elektromagnetickým žiarením, ktoré sa opakujú s každou novou generáciou mobilných sietí a nikdy sa dostatočne nepreukázali.

Prečítajte si aj:

Pomätenci všetkých zemí, spojte sa!

Značky:

O autorovi

Profesionálnej žurnalistike sa venujem od roku 2006. Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z prostredia hardvéru, výrobných procesov polovodičov, umelej inteligencie a ďalších technológií. Mojou doménou je takisto servis hardvéru aj softvéru.

5 komentárov

  1. Tu by ma zaujímalo, lacnejší operátori, ktorí nemajú vlastnú sieť dostatočne vybudovanú a navyše aj používajú spomínané 2G, či nie je práve škodlivé to, že telefón neustále hľadá a prepína sieť, medzi rôznymi operátormi, ale aj medzi 2G – 3G – 4G a pod. Predsa pri tom hľadaní signálu a prepínané siete je vyžarovanie najväčšie.

  2. Zdravím, dobrý článok, zaujíma ma, prečo teda Švajčiarsko pozastavilo budovanie 5G sietí, ak nie je vedecky preukázaný škodlivý vplyv na ľudské zdravie?

  3. janostungli: Ak chceš pomôcť, daj návod ako si môžu ľudia niečo overiť sami. Ako ten pokus s pestovaním pri WiFi routeri. Ľudia si nevedia overiť mnoho vecí.

Pridaj komentár

Objednajte si ročné predplatné časopisu TOUCHIT, teraz s užitočnou príručkou
Začíname so smartfónom.Iba za 22,99 €.
Kliknite a zistite viac>>