Podporovať mladých vedcov je prioritou vedenia Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Jednou z ciest je vytvárať postdoktoranské pracovné miesta. Slovenská legislatíva zatiaľ pojem podstdoktorand nepozná. V zahraničí sú takéto pozície bežné. Ako podporiť mladých vedcov a zastaviť odchod mladých odborníkov z Európy je aj téma slovenského predsedníctva EÚ.
Skúmajú nové materiály, tvoria aplikácie a algoritmy, vyvíjajú elektroniku pre modernú diagnostiku či navrhujú „solárne“ mestá budúcnosti – postdoktorandi na STU.
„Vytvorili sme viacero postdoktorandských pracovných miest, pretože chceme udržať na škole mladých nadaných vedcov a omladiť vedecké kolektívy. Európa sa dostáva do celosvetovej konkurencie. Mladí sa nedajú držať v klietke, idú tam, kde sú lepšie podmienky na prácu, kde môžu dosiahnuť dobrý výkon a neraz i viacej zarobiť. Krajina sa musia sústrediť radšej na menší počet pracovísk a tie podstatne lepšie financovať, aby mohli preraziť vo svete. Na univerzite sme postdoktorandské miesta vypísali práve v oblastiach, kde máme špičkových odborníkov a kvalitné vybavenie, ktoré sme získali aj vďaka projektom univerzitných vedeckých parkov. Témy ich prác sú SMART spoločnosť a SMART technológie, ktoré uľahčujú život,“ hovorí rektor STU Robert Redhammer.
Na Slovensku legislatíva postdoktorandov nepozná, hoci Asociácia doktorandov Slovenska dlhodobo bojuje za to, aby ich rezort školstva zaradil do zákona a ich miesta finančne podporoval. „Na Slovensku postdoktorandské miesta otvára niekoľko osvietených univerzít. Používajú na to peniaze, ktoré by mohli smerovať do výskumu či vybavenia školy. Ide pritom o dôležité pozície, kedy sa zo študentov stávajú skutoční vedci. Čas doktorandského štúdia je krátky pre zásadný vedecký výstup, najmä ak majú doktorandi aj iné povinnosti, napríklad učia. Vďaka postdoktorandskému štúdiu získajú čas na skvalitnenie vedeckých výstupov, dôležité kontakty a skúsenosti,“ hovorí predsedníčka Asociácie doktorandov Slovenska Veronika Trstianska.
STU obsadila v medzinárodnej súťaži deväť postdoktorandských pracovných miest, každé je naviazané na riešenie konkrétneho výskumu. Na Stavebnej fakulte sú Beata Randusová a Róbert Špir. B. Randusová rieši tému Znižovanie extremity hydrologického režimu metódami manažmentu krajiny. Výskum je súčasťou európskeho 7. Rámcového programu – projektu Recare. Spája 17 krajín, ktoré skúmajú rôzne formy degradácie pôd, testujú opatrenia na ochranu pôd pred degradáciou a hľadajú spôsoby, ako ich zefektívniť. Slovenskí tím skúma degradáciu pôd spôsobenú záplavami a bahennými povodňami.
R. Špir pracuje na Vývoji nových metód spracovania 4D obrazu v biomedicínskych aplikáciách. Tím STU spolupracuje s francúzskym Národným centrom pre vedecký výskum CNRS. Vytvára preň algoritmy, ktoré umožňujú plne automatizovať proces sledovania pohybu buniek pri vývoji organizmu. Francúzsky tím v niekoľkosekundových intervaloch pomocou mikroskopu sníma vývoj buniek organizmov od oplodnenia, slovenský tím robí zo snímok 4D vizualizácie, teda obrazy vývoja organizmu v čase. Pomocou matematických rovníc vytvára programy, ktoré obrazy filtrujú, detekujú bunkové jadrá, umožňujú sledovať vývoj buniek a vytvárajú „bunkový generačný strom“. Vedci tak môžu sledovať ako sa mení správanie a vývoj buniek pri podaní liekov napr. proti rakovine, ktoré znižujú schopnosť buniek deliť sa.
Na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU sú Stanislav Sojak a Anton Kuzma. S. Sojak analyzuje nové typy ocelí, ktoré musia mať väčšiu tepelnú či radiačnú odolnosť ako dnešné materiály, aby vydržali záťaž v jadrových reaktorov budúcnosti, najmä fúznych reaktoroch. Tieto reaktory jadrá neštiepia, ale spájajú, čo sú reakcie podobné tým na Slnku. A. Kuzma sa venuje výskumu nových organických a anorganických štruktúr v elektronike pre zdravotnícku diagnostiku.
Zuzana Barbieriková je na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Skúma Fotoindukované procesy na oxide titaničitom. Tento fotokatalyzátor môže po osvietení slúžiť ako základ nových technológií na čistenie odpadových vôd. Vedci skúmajú jeho zmeny počas ožarovania.
Ján Legény je na Fakulte architektúry STU s projektom Zintenzívnenie využívania solárnej energie v urbárnom priestore. Smernica Európskej únie vyžaduje, aby mali všetky budovy v členských krajinách nulovú spotrebu energie (Smernica 2010/31/EÚ). Nové či rekonštruované budovy verejných inštitúcii, musia požiadavku spĺňať po 31. decembri 2018. Ostatné nové či obnovované budovy po 31. decembra 2020. Ako to majú mestá dosiahnuť a ako sa zmení ich dnešná podoba skúma tím na fakulte, pričom sa zameriava na využite solárnej energie.
Martin Gulan je postdoktorandom na Strojníckej fakulte STU, vyvíja optimalizačné algoritmy, ktoré dokážu rýchlo a na mikropočítačových platformách s obmedzeným výkonom a pamäťou riadiť zložité procesy či systémy. Ide napr. o riadenie spaľovacích motorov, ktoré zaistí nižšiu spotrebu a dlhšiu životnosť, tlmenie nežiaduceho kmitania konštrukcií, či, naopak, o využitie týchto vibrácii, avšak riadených, na zber energie.
Dve postdoktorandské miesta boli obsadené zahraničnými výskumníkmi. Podieľali sa na vývoji nových potenciálnych liečiv proti rakovine a charakterizovaní tzv. komplexných kovových zliatin s neobvyklým chemickým zložením a neštandardnými vlastnosťami – vysokou odolnosťou voči korózii, dobrou odrazivosťou svetla či vysokou absorpčnou schopnosťou vodíka. Títo však pôsobenie ukončili predčasne pre nízke finančné ohodnotenie vedcov na Slovensku a prílišnú byrokraciu spojenú s ich pôsobením u nás.
Aj samotné fakulty STU sa snažia udržať mladých – vytvárajú pozície pre vedcov do 35 rokov, niektoré tiež postdoktorandské. Vedenie STU zaviedlo tiež univerzitné granty pre mladých na podporu výskumu. Na mladých do 35 rokov pamätá aj sociálny program školy (finančná pomoc pri uzavretí manželstva, pri kúpe, rekonštrukcií či stavbe bytu či domu, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na tábor, viac dovolenky…).
