Pri príležitosti Svetového dňa recyklácie, ktorý si od roku 2018 pripomíname vždy 18. marca, upozornila počtom členov najväčšia organizácia zodpovednosti výrobcov elektrozariadení na Slovensku – spoločnosť SEWA, a.s. – na problematiku zberu a recyklácie fotovoltických panelov. Prvé panely, ktoré boli na Slovensku nainštalované počas tzv. solárneho boomu v rokoch 2008 – 2010, totiž dosluhujú a dochádza k ich recyklácii. Spoločnosť SEWA zabezpečila minulý rok zber a recykláciu viac ako tretiny všetkého elektroodpadu vyprodukovaného na Slovensku v roku 2024 – teda rekordných temer 25-tisíc ton. Jeho súčasťou bolo aj 4,4 tony fotovoltických panelov. Očakávané zvýšenie dopytu po fotovoltike však bude znamenať väčšiu potrebu fotovoltické panely recyklovať. SEWA preto očakáva nárast prevádzok, ktoré sa budú na recykláciu fotovoltických panelov špecializovať.
Na Slovensku je aktuálne nainštalovaných približne 100 000 ton fotovoltických panelov. Hoci je priemerná životnosť fotovoltických panelov 25 rokov, niektoré panely už doslúžili a boli odovzdané na recykláciu. „Recyklácia fotovoltických panelov ešte nie je v plnej miere rozvinutá. Jednak je pomer zrecyklovaných panelov voči predaným veľmi nízky, a zároveň zatiaľ nevieme všetky panely na Slovensku recyklovať. Dá sa však predpokladať, ak vezmeme do úvahy životnosť panelov na úrovni 15 – 25 rokov, že so zvyšujúcim sa množstvom panelov určených na recykláciu budú vznikať aj nové prevádzky na ich recykláciu,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, a.s. Jozef Kozák.
Podľa slov výkonného riaditeľa OZV SEWA Jozefa Kozáka by mohol štát využiť ustanovenia európskej smernice a adekvátne upraviť ciele zberu. „V zákone o odpadoch a smernici EÚ je určený cieľ zberu elektroodpadu, vrátane fotovoltických panelov, na úrovni 65 % priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh na Slovensku v troch predchádzajúcich rokoch. Fotovoltické panely uvádzané na trh majú však oveľa dlhšiu životnosť, než je možnosť ich aktuálneho zberu. To má, samozrejme, pozitívny vplyv v rámci menšej ekologickej záťaže pri ich využívaní. Taktiež panely historicky uvádzané na trh pred rokom 2012 nespadajú pod Európsku smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení a je otázne, kto bude v skutočnosti ich likvidáciu zabezpečovať a financovať,“ myslí si J. Kozák.
Cieľom smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) z roku 2012 bola prevencia vzniku odpadu z elektrických a elektronických zariadení a jeho opätovné použitie, resp. recyklácia. Táto smernica definuje fotovoltické panely ako elektronické zariadenia a vyžaduje pre ne 85 % účinnosť pri získavaní druhotných surovín. Z nich musí byť aspoň 80 % využitých pri recyklácii alebo ďalšej výrobe.
Štandardné fotovoltické panely z kryštalického kremíka obsahujú približne 76 % skla (povrch panelov), 10 % polyméru, 8 % hliníku (rám), 5 % kremíku (slnečné články), 1 % medi a menej než 0,1 % ďalších kovov (striebro, cín a olovo). Súčasná technológia umožňuje získať späť asi 90 % týchto surovín. „Materiály získané pri recyklácii nefunkčných fotovoltických panelov sú používané napr. pri výrobe penového skla, ktoré slúži ako izolant v stavebníctve. Vďaka recyklácii však získame aj časť vzácnych kovov, napr. meď, striebro a hliník, ktoré môžu byť použité pri výrobe nových fotovoltických panelov a nemusia byť vyťažené,“ vysvetľuje J. Kozák.
