Telgártská strela od Mariana Kurica zožala na sociálnych sieťach veľký úspech.
Hodiny cestovania, čakania v mraze vonku a hodiny doma za počítačom. Pri tomto žánri nesmie fotografovi chýbať vytrvalosť a trpezlivosť. Momentálne už Marián pracuje na ďalšej sérii, ktorej hlavným „modelom“ je Kriváň, asi najcharakteristickejší vrch Slovenska. Marián ja „Nikoňák“ a už nejaký čas fotí mirrorlessom Nikon Z 6. Čo všetko sa skrýva za jeho fotografiami a čo všetko musí absolvovať, aby dosiahol želaný výsledok?
Okno do galaxie zo série Telgártska strela | Nikon Z 6 | Foto: Marián Kuric
Po Telgártskej strele si začal robiť na sérii Kriváň. Ako vznikla táto myšlienka a prečo práve Kriváň?
Keď som začal fotiť Telgártsku strelu, ani som si neuvedomoval, že môže vzniknúť séria. Až keď som odfotil druhú fotografiu, hovorím si, veď tam je veľa kompozícii. Zjavovali sa mi pred očami, chcelo to len správne rozprávkové podmienky. Bez snehu na stromoch a svetiel vlaku to nie je ono. Tak som sa rozhodol pre sériu fotografií s originálnejšou kompozíciou a hlavne v iných podmienkach. Nechcel som len nečakane prísť, cvaknúť a ísť preč. Takmer od každej mojej fotky chcem, aby bola odlišná od ostatných. A to aj napriek tomu, že vznikla na známom a mnohokrát fotografovanom mieste. Podľa veľkého ohlasu sa nádejam, že sa mi to podarilo. 🙂
Zo série Telgártska strela | Nikon Z 6 | Foto: Marián Kuric
Keď som išiel fotiť Kriváň na miesta, kde boli predo mnou stovky fotografov, dal som si výzvu. Skúsim to isté, čo sa mi podarilo v Telgárte. Napriek veľkej popularite miesta, skúsim ho nafotiť inak. A prečo? Telgárt som nazval symbolom a v tom som chcel aj pokračovať. Existuje populárnejší symbol Slovenska ako Kriváň? Asi nie. Skutočná ikona. Každý ho pozná, každý rád porozpráva o náročnom výstupe naň. Bolo rozhodnuté.
Kriváň je veľmi fotogenický či vo dne či v noci. Budeš sériu fotografovať iba v noci, alebo aj počas dňa?
Prvá fotografia je vlastne denná fotená pri západe slnka a ďalšie dve sú nočné. Nebránim sa ani fotografiám bez hviezdičiek. Veď aj druhá fotografia mala byť pôvodne „západovka“, ale bola hustá oblačnosť. Stále som veril a čakal, že sa oblačnosť potrhá. Stalo sa, ale až hodinku po západe. Tak vznikla nočná fotka. Je dôležité vedieť sa prispôsobiť podmienkam, otvára to ďalšie možnosti. Keď nevyjde plán A a mám čas, tak príde na rad plán B.
Séria Kriváň I | Nikon Z 6 | Foto: Marián Kuric
Takže „na pľaci“ si buď skoro ráno, alebo neskoro večer, keď väčšina z nás doma v teple oddychuje. Čo to pre teba a tvoje plánovanie znamená? O koľkej musíš ráno vstať, alebo naopak, dokedy si hore?
No chcelo by to hlavne nejaký sponzoring na PHM. 😊 Keďže nie som Tatranec, ani len Podtatranec, tak zakaždým musím asi 2,5 hodiny cestovať autom. Mám takú rovnicu, možno niekomu pomôže. Ak idem na východ tak si sadnem a napíšem si na papier.
Čas východu slnka:
- mínus 1,5 hod (toľko chcem byť na mieste pred východom slnka, niekedy aj 2 h),
- mínus cesta autom,
- mínus 0,5 hod (motanie sa okolo auta, nečakané veci ako benzínka a podobne),
- mínus cesta pešo na miesto fotenia,
- mínus 0,5 hod na prezliekanie, či prezúvanie, keď už som na mieste.
- mínus minimálne 0,5 hod EXTRA (žiaľ niekedy aj viac), lebo som úplný profík v posúvaní budíkov, na ktoré si vôbec nepamätám. 😊
Tak mi vyjde čas, kedy mám odchádzať z domu.
Tak napríklad fotka Kriváň 3 podľa mojej rovnice:
7:00 – 1,5 hod – 2,5 hod – 0,5 hod – 0,5 hod = odchod z domu 2:30
A to je ešte ten lepší prípad, nečakal ma výstup ani nič podobné. Keby som mal šliapať 3 hodiny po tme na hrebeň, tak asi vieš, ako by rovnica vyzerala. Ani by som nespal, avšak to nie je problém. Oveľa väčší problém mi robí cesta domov. Bývam unavený a už som dostal aj nejaký ten mikrospánok.
Musí to byť fyzicky veľmi náročné a vyčerpávajúce. Odmenou sú krásne zábery. Tie z Kriváňa vyzerajú byť nafotené priamo z potoka.
Áno fotil som z vody, priamo z Belej. Teraz je to už lepšie. Kúpil som si zateplené gumáky. Paráda! Stáť v -20°C vo vode dve, tri hodiny je celkom zaujímavé. Prvé dve fotky som fotil v tenkých 1mm gumákoch, to bolo zlé. Nohy zmrznuté na kosť. Ale čo sa tu sťažujem, veď nefúkalo. Keď nefúka, tak zima sa vydržať dá. Zvyknem hovoriť že -8°C na Ďumbieri, je oveľa horších ako -20°C kdesi v doline.
Mať po celý čas vak s veci na chrbte sa nedá. Už na brehu sa musíš rozhodnúť, čo si do vreciek a do rúk zoberieš a čo nie. Potom sa pomaly prebrodiť potokom, aby si neskončil vo vode. Pád do vody s foťákom skúsiť nechcem. Párkrát som mal na mále, ale našťastie sa mi to vždy nejako podarilo ustáť.
Na čo pri takomto fotení nesmieš zabudnúť?
Teplo je veľmi dôležité. Čiže ak chcem fotiť z vody, bez teplých gumákov to nepôjde. Tak isto aj dobrá zimná bunda. Niekedy aj tri hodiny stojím na jednom mieste. A teplé rukavice. Všetko sa to krúti okolo komfortu pri fotení. Keď premrzneš, je dofotené!
Ešte jedna malá rada, keď lezieš do vody so statívom, dobre si rozmysli, či chceš fotiť na „krátke alebo dlhé nohy“ – z nižšej alebo z vyššej pozície. Keď raz dáš statív do vody, za pár minúť ho už nezložíš – zamrzne. 🙂
Séria Kriváň II | Nikon Z 6 | Foto: Marián Kuric
Už nejaký čas používaš mirrorless fotoaparát Nikon Z 6. Ako sa ti s ním fotí?
Mal som šťastie a vyhral som celoročnú fotosúťaž Nikonblogu o poukaz na Nikon fototechniku v hodnote 1000 € a tak nákup Nikonu Z 6 bol pre mňa príjemný. Okrem menšieho a ľahšieho tela však nový systém prináša výhody hlavne v kvalite obrazu. Mojim najobľúbenejším objektívom je ultra širokouhlý NIKKOR Z 14-30 mm v optickej kvalite, ktorá je porovnateľná s najlepšími pevnými objektívmi bez zoomu. To je pre krajinára super správa. Celkovo sú objektívy na nový systém aspoň o triedu lepšie, ako na zrkadlovky. Ďalšie benefity v podobe absencie zrkadla asi spomínať nemusím – fotoaparát je tichší, na statíve nevibruje, dá sa ovládať smartfónom… Navyše môžem aktivovať neustály prenos fotografií do telefónu a zdieľať fotky priamo z miesta fotenia – napríklad do príbehov na sociálne siete.
Koľko záberov počas takého fotenia vyfotíš?
Rád fotím na výšku a zospodu, čiže popredie mám doslova nalepené na širokouhlom objektíve. Špeciálne v noci sa nedá fotiť na vyššie clonové čísla, rovina ostrosti zďaleka nemôže byť pokrytá na jeden záber. Musím si scénu rozdeliť a zvyčajne fotím na 5 rovín zaostrenia (čiže 5 fotografií). Snahou je mať ostrý záber o nekonečna až po detaily v popredí. Tie sú najdôležitejšie. Až doma zistím, či mi stačí spojiť napríklad 3, alebo potrebujem viac fotografií. Zvyčajne 3 stačia, ale vždy je lepšie mať ich viac.
Skladáš výsledný záber nočných fotografií z viacerých pre potlačenie šumu?
Ak vyslovene fotím noc, tak používam rôzne metódy na potlačenie šumu. Jedna z nich je aj priemerovanie. Záleží od danej scény a podmienok. Až na mieste sa rozhodnem, ako idem fotiť. Nejestvuje na to poučka. Nie je podstatná cesta, ale výsledok. Ten by mal zaujať. Nezáleží na tom, či výsledok vznikol z 2 či 5 fotografií.
Bude to možno znieť veľmi bezcitne až neúctivo voči fotografii. Na svojich workshopoch hovorievam: Vždy rozmýšľaj, či si pokryl daný moment, danú scénu tými správnymi dátami. Sú tie dáta ostré? Popredie? Hviezdy? Budeš tam mať šum? Ktorou metódou či technikou to odšumíš? Alebo to spraví foťák cez Long Exposure Noise Reduction? Asi si veľa fanúšikov neurobím, ale nerád zavádzam. Nedá sa prísť potme na miesto a odfotiť pútavú fotografiu na „jednocvak“. Žiaľ ani pokročilá technika nám to stále neumožňuje. Je to môj názor.
Koľko času potom stráviš s postprocesom?
Nočná fotografia môže byť divácky veľmi pútavá a zaujímavá, ale aj pomerne náročná na odfotenie a následné spracovanie. Postprocess je u mňa rovnako dôležitý ako samotné fotenie na mieste. Zaberie mi pomerne veľa času, kým som s fotografiou spokojný. Kým fotku spojím do jedného celku, vyladím farby, aby boli v akej takej harmónii, pohrám sa s každým svetielkom či tieňom.
Samozrejme tým nevylučujem, že sa dobrá fotografia pri veľmi špecifických podmienkach nedá urobiť aj na jeden cvak. Keď zaujme atmosférou už sama príroda, tam sa odpustí aj neostrosť, či iný neduh. Ale auroru borealis som na Slovensku ešte neodfotil, tak na to si ešte počkám.
Séria Kriváň III (pp úprave) | Nikon Z 6 | Foto: Marián Kuric
Chodíš sám alebo s partiou? Viacerí tvrdia, že medvede tento rok spia len málo. Nebojíš sa, že ti nejaký poklepe po pleci?
Medveď medveďa nechá na pokoji, nie? 😀 Samozrejme, strach mám a veľký. Pri tejto sérii, som sa však nebál. Ale napríklad vo Veľkej Fatre sa bojím. Mám svoje popevky, ktorými im dávam vedieť, že teraz idem ja. 😀 Najčastejšie, keď som sám, pískam si znelku kreslenej rozprávky “A je to”. Neviem prečo. Nejak to mám spojené so strachom a už to príde samé.
Fotím rád v partii, ale aj sám. V poslednej dobe som si obľúbil fotiť sám, asi starnem. Pomohla k tomu asi aj súčasná situácia. Ale viac si oddýchnem, nemusím sa nikomu prispôsobovať, idem si tak rýchlo (v mojom prípade pomaly), ako mi vyhovuje. Fotím si, čo a kedy chcem… Asi som už starý dudroš. Doma mám dvoch psov a 6-ročného chlapca, trochu ticha prírody mi vždy urobí dobre. Asi to bude tým. Záleží to však celé od nálady a okolností. Často, resp. takmer vždy, ešte ráno neviem, že na západ budem pod Tatrami. To sa potom ťažko niekomu volá a plánuje.
Séria Kriváň IV | Nikon Z 6 | Foto: Marián Kuric
Máš v pláne aj ďalšie série?
Samozrejme, ešte nejaké nápady v hlave nosím, ale nechajme sa prekvapiť. Ešte by som rád dokončil Kriváň, mám tam ešte jeden dva nápady, avšak podmienky musia priať.
