Plasty sú síce lacné, ale zamorujú životné prostredie. Riešením by boli prirodzene rozložiteľné materiály.
Najstarším a najdlhším obdobím ľudských dejín je oficiálne doba kamenná. Viacerí vedci však odporúčali vyčleniť na časovej osi ešte pred ňou takzvanú dobu drevenú, keďže práve drevo bolo prvým materiálom, z ktorého si praľudia zhotovovali nástroje.
Ak na túto myšlienku nadviažeme s trochou irónie, posledné desaťročia by sme mohli označiť za dobu plastovú. Tento materiál vďaka svojej nízkej cene a mnohorakým možnostiam využitia takmer úplne nahradil kovy a drevo pri výrobe nespočetným vecí krátkodobej i dlhodobej spotreby.
Jednou z ďalších výhod plastu je jeho odolnosť voči nepriaznivým vplyvom počasia. Plast nezhnije ako drevo a nezhrdzavie ako železo. V prírode sa rozkladá desiatky až stovky rokov, čo z hľadiska životného prostredia obrovský problém. Obzvlášť na Slovensku, kde veľká časť národa nemá vôbec žiadny problém zahodiť plastovú fľašu či obal len tak voľne do trávy. Výsledkom je doslova zamorenie prírody plastovým odpadom.
Pochopiteľne, vlády jednotlivých štátov i Európska únia sa tento problém snažia aspoň čiastočne zmierniť. Jedným z výsledkov ich snahy je zákaz jednorazových plastov, ktorý bol na Slovensku zavedený od júla 2021. Šlo konkrétne o jednorazové plastové taniere, príbory, poháre, ale aj miešadlá na nápoje, slamky či vatové tyčinky na čistenie uší.
Ďalším krokom bolo zavedenie zálohového systému na obaly od nápojov. Ako v nedávnej diskusii na Dobrom trhu v Bratislave uviedla Lucia Morvai, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu spoločnosti Správca zálohového systému, v rámci predchádzajúceho triedeného zberu sa darilo vyzbierať okolo 60 až 62 percent plastových fliaš. Cieľom je podľa Správcu zálohového systému dostať sa až na 90 percent v roku 2025.
Zachráni rozkladateľný plast planétu?
Tento cieľ je reálny, avšak stále zostáva ohromné množstvo plastového odpadu, napríklad z obalov od jedál, ktoré bývajú ich zvyškami znečistené a preto sa ťažšie recyklujú. Ideálnym riešením sú v takomto prípade biologicky rozložiteľné plasty a alternatívne materiály, ktoré sa v prírode prirodzene rozpadnú aj so zvyškami potravy.
Jedným z najnovších snáh v tomto smere je projekt britského startupu Shellworks, o ktorom informuje magazín Wired. Jeho zakladateľka a generálna riaditeľka Insiya Jafferjeeová tvrdí, že sa im podarilo vyvinúť úplne kompostovateľný materiál, ktorý sa dá využiť na balenie tovaru.
Nazývajú ho Vivomer a podľa startupu je vytvorený z mikróbov, ktoré sa bežne nachádzajú v pôde či mori. Takýto materiál možno podľa Jafferjeeovej a jej spoločníka Amira Afshara tvarovať nielen do tvaru nádob či kontajnerov, ale vyrábať z neho napríklad aj kvapkadlá.
Obal z Vivomeru podľa tvrdení členov startupu nepotrebuje na rozklad žiadne špeciálne prostredie. Ak sa vyhodí spolu s bežným odpadom, hovorí Jafferjeeová, aj tak sa rozloží a neprodukuje pri tom žiadne mikroplasty. V závislosti od veľkosti obalu môže jeho rozklad trvať od jedného do piatich rokov.
Jafferjeeová uvádza, že doteraz najvýznamnejšou zákazkou spoločnosti bolo vytvorenie obalov pre kozmetické výrobky značky Haeckels. Vyrobili ich celkovo viac ako 300 000 kusov.
Aj na Slovensku existujú snahy o vytvorenie alternatív k bežným plastom, ktoré by sa rozkladali vo voľnej prírode. O jednom informuje na svojej stránke Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) Slovenskej technickej univerzity (SAV) v Bratislave.
Ide o technológiu na výrobu biodegradovateľných plastov, ktorá bola vyvinutá na pôde Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV) a FCHPT STU.
Táto technológia podľa kompetentných predstavuje nový spôsob výroby a využívania plastov s vlastnosťami rešpektujúcimi ekologické princípy. Podstatou je materiál vyrobený z obnoviteľných zdrojov, ktorý je stopercentne rozložiteľný v komposte.
Bohužiaľ, v realite stále zostávame pri masívnom využívaní bežných plastov. Stačí sa prejsť hociktorým obchodom či supermarketom a uvidíte záplavu bežných plastových obalov, z ktorých nemalé percento určite skončí v prírode či na bežných skládkach.
Jedným z dôvodov zatiaľ slabého presadenia bioplastov je ich vysoká cena. Ako v rozhovore na stránke Odpady-portal.sk upozornil Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV, biodegradovateľné plasty sú v porovnaní s „obyčajnými“ drahé. Zatiaľ čo kilogram granulátu bežného plastu stál pred desiatimi rokmi okolo 1,20 až 1,40 eura, biodegradovateľný plast sa predával za šesť až 12 eur.
Situácia okolo plastového odpadu sa síce odvtedy do určitej miery zlepšila, avšak stále sme veľmi ďaleko od ideálu. Zostáva len dúfať, že vedecko-technický pokrok v tejto oblasti napokon dokáže ukončiť neželanú dobu plastovú.
Zdroje: vlastné, SlovenskoZalohuje.sk, YouTube.com, Wired.com, Fchpt.stuba.sk, Odpady-portal.sk
Prečítajte si tiež:
