5. februára 2026 • 3m čítanie

Titulky: Z doplnku pre znevýhodnených divákov sa dnes stáva televízny štandard

Titulky a audiodeskripcia už dávno nie sú určené výlučne pre nepočujúcich či nevidiacich divákov. Vplyvom technologického vývoja, meniacich sa diváckych návykov a legislatívnych požiadaviek sa postupne stávajú bežnou súčasťou televízneho vysielania. Ľudia totiž začali sledovať televíziu tak ako videá na sociálnych sieťach – bez hlasu a s titulkami.

Prístupnosť obsahu tak prestáva byť okrajovou témou a čoraz viac ovplyvňuje spôsob, akým ľudia televíziu sledujú.

Tento trend potvrdzujú aj slovenské súkromné televízie Markíza, JOJ a TA3, združené v Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska. Podľa nich dnes prístupnosť nepredstavuje len splnenie zákonných povinností, ale aj reakciu na správanie divákov a rastúce nároky na komfort sledovania.

Titulky ako bežná súčasť sledovania

To, čo pôvodne vzniklo ako kompenzačná pomôcka pre zdravotne znevýhodnených, dnes využívajú aj diváci bez akýchkoľvek obmedzení. Titulky sa uplatňujú najmä pri sledovaní bez zvuku: napríklad v práci, v hlučnom prostredí alebo večer v domácnosti. Význam majú aj pre starších divákov, ktorým pomáhajú lepšie porozumieť obsahu. Audiodeskripcia sa okrem nevidiacich a slabozrakých čoraz častejšie využíva aj pri sledovaní náročnejších formátov či u divákov s poruchami pozornosti.

Kvóty, regulácia a dlhodobé plánovanie

Rozsah sprístupneného obsahu upravuje zákon o mediálnych službách a vykonávacia vyhláška Ministerstva kultúry SR. Tie definujú minimálne podiely programov so skrytými titulkami, posunkovým jazykom a audiodeskripciou, ako aj technické a kvalitatívne požiadavky na ich spracovanie. Komerčné televízie zároveň každé tri roky predkladajú regulátorovi vlastné plány, v ktorých sa zaväzujú tieto podiely postupne zvyšovať.

Kým v roku 2023 museli súkromní vysielatelia zabezpečiť minimálne 13 % programov so skrytými titulkami alebo posunkovým jazykom a 5 % s audiodeskripciou, v roku 2025 sa tieto podiely zvýšili na 19 %, respektíve 7 %. Do roku 2027 sa počíta s tým, že titulky budú sprevádzať najmenej štvrtinu vysielania a audiodeskripcia desatinu programov. Takto sprístupnený obsah je pre divákov zreteľne označený piktogramami „ST“ a „AD“.

Ktoré programy sú sprístupňované najčastejšie

V praxi sa titulky a audiodeskripcia uplatňujú najmä v spravodajstve, seriáloch, filmoch a detských programoch. Markíza sa pôvodne sústredila najmä na zahraničné seriály, no postupne rozširuje prístupnosť aj na pôvodnú slovenskú tvorbu. JOJ má kompletne titulkované spravodajstvo stanice JOJ 24, pričom hlavná spravodajská relácia je tlmočená do posunkového jazyka. Audiodeskripcia sa uplatňuje aj pri viacerých seriáloch a v detskom vysielaní.

Technológie, umelá inteligencia a limity trhu

Rozširovanie prístupnosti úzko súvisí s technologickým pokrokom. Televízie investujú do automatizácie, strojového prepisu a testujú aj nástroje umelej inteligencie, najmä pri titulkovaní živého vysielania. Zatiaľ však tieto riešenia nedokážu plnohodnotne nahradiť ľudskú prácu a zostávajú skôr doplnkom, ktorý zvyšuje efektivitu. Kľúčová je naďalej kontrola kvality, presnosť a čitateľnosť titulkov.

Limity predstavuje aj financovanie. Výrobu titulkov a audiodeskripcie hradia súkromné televízie z vlastných zdrojov, bez systémovej podpory či dotácií.

Napriek tomu platí, že to, čo bolo ešte donedávna vnímané ako doplnok, sa postupne mení na štandard. Prístupnosť televízneho obsahu sa stáva odpoveďou na reálne potreby divákov a mení zaužívaný spôsob sledovania vysielania. Televízia pre všetkých tak prestáva byť víziou a čoraz viac sa približuje realite.

Zdroje: vlastné, Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska