Informačné technológie otvárajú nemocniciam nové obzory.
Tie slovenské sa budú najbližší rok až dva zaoberať implementáciou elektronického zdravotníctva. No pokrokové nemocnice by sa mali pozerať ďalej a vziať digitalizáciu ako príležitosť na ďalší rozvoj. Vzniká tu tak aj nový priestor na trhu pre inovatívne IT firmy.
Výzvou pre špecializované zdravotnícke ústavy a veľké nemocnice je dnes napríklad dokázať svojim lekárom sprístupniť výsledky najnovšieho vedeckého výskumu v praxi. Týka sa to najmä náročných odborov, kde určenie správnej diagnózy a rozhodnutie o vhodnej liečbe rozhoduje medzi životom a smrťou pacienta. Cení sa tu každá nová relevantná informácia, ktorá sa dá uplatniť v liečbe. Ďalej by mali zdravotnícke ústavy poskytnúť technológie, ktoré dokážu rozhodovanie špecialistov zásadne urýchliť a spresniť. Jednou z takých je napríklad umelá inteligencia.
Z nárokmi nemocníc rastú aj požiadavky na IT spoločnosti. Znamená pre ne to nutnosť pochopiť ako funguje manažment zdravotníckeho zariadenia, aké nároky na neho majú jednotlivé pracoviská. Nemocnica, ktorá chce udržať krok s dobou musí neustále inovovať a IT firma, ktorá má ambíciu byť pritom, musí byť na dostatočnej odbornej a profesijnej úrovni.
Pomôcť pri vzdelávaní pacientov
Informačné technológie vo svete dokázali v uplynulých rokoch tak urýchliť výskum a vývoj, že klinických štúdií, odborných článkov a vedeckých prác je dnes často k dispozícii až nadmerné množstvo. V každom medicínskom odbore sú dostupné tisíce dokumentov a vedeckých prác. Okrem toho, vďaka klesajúcim nákladom na získanie DNA sekvencie pacientov dochádza k boomu poznatkov, ktoré dávajú do súvisu doteraz neskúmané fakty. Ide napríklad o genetickú dispozíciu pacienta a jeho zdravotný stav. Pomáha to odhaliť, kto je náchylnejší na rôzne ochorenia podľa jeho genetickej výbavy, alebo kto ako reaguje na danú liečbu.
Lekár jednotlivec nemá šancu držať krok s týmto obrovských množstvom nových informácií a rýchlosťou ich pribúdania. Nemocnice a zdravotnícke ústavy by preto mali začať investovať do systémov, ktoré umožnia ich špecialistom informácie selektovať, triediť a absorbovať.
Základným problémom je napríklad identifikácia publikácií súvisiacich s danou témou. Klasické vyhľadávanie cez Google je totiž v týchto prípadoch nedostatočné a nepresné. Sú preto potrebné oveľa sofistikovanejšie metódy, ktoré vyhľadávanie vizualizujú inak ako zoznam top výsledkov. Dôležité je nájsť spoločný kontext, výrazy a frázy. Používateľ v nich môže zadávať nové kritériá a obmedzenia, hľadať vzťahy a postupne sa cielene dopracovať len k tým relevantným dokumentom.
Neurónové siete sa dokážu učiť od lekárov
To je však len prvým krokom. Informácie ešte treba aplikovať do praxe. V niektorých prípadoch je to jednoduché, napríklad keď lekár využije iné, doteraz ním nepoužívane liečivo alebo liečebný postup. Nové výskumy a technológie však so sebou prinášajú aj od základu nové možnosti diagnostiky a terapie. Príkladom je už spomínané genómové sekvenovanie DNA, ale aj nové spôsoby spracovania výstupov zo zobrazovacích medicínskych zariadení.
Nové zariadenia zvyčajne produkujú veľké množstvo komplexných údajov, pri ktorých môže mať lekár problém správne ich vyhodnotiť. Práve tu dokáže významne pomôcť technológia. Vo vede a výskume sa na to v posledných troch rokoch začínajú používať umelé neurónové siete – takzvaná umelá inteligencia, ktorá vie štruktúrované a komplexné dáta sama vyhodnotiť a odbremeniť tým lekársky personál.
Ide napríklad o automatizovanú analýzu mikroskopických vzoriek tkaniva pri diagnostike rakoviny. Technológia sa dokáže na základe predchádzajúcich prípadov naučiť, ktoré tkanivo vyhodnotiť ako malígne a ktoré nie. Znamená to jednak oveľa rýchlejšiu, ale aj presnejšiu diagnostiku vzoriek. Lekársky personál potom vyhodnocuje len sporné prípady, ktoré mu softvér označí.
Takto je možné IT technológie využiť aj pri analýze snímok RTG, CT alebo MRI. Umelá inteligencie pri hľadaní chorého tkaniva vykazuje prekvapivo pozitívne výsledky.
V oblasti genomiky sa okrem toho neurónové siete používajú na hľadanie vzťahov medzi genómom (genetickou výbavou človeka) a jeho chorobami. Zároveň vedia vyhodnotiť aj, aká liečba u ktorých typov pacientov podľa genómu zaberá. Túto oblasť intenzívne sledujeme aj v našej spoločnosti. Chceme byť pripravení na nové požiadavky zdravotníckych zariadení, ktoré po modernizácii určite prídu.
Prechod vedy do praxe bude veľmi rýchly. Špičkové svetové nemocnice už participujú na zavádzaní nových technológií, a tie najlepšie už neurónové siete uplatňujú v praktickej diagnostike. Ako príklad môžeme uviesť Moorfields Eye Hospital v Londýne.
Na druhej strane asi nikto neočakáva, že sa slovenské nemocnice masovo vrhnú do aplikácie umelej inteligencie a sofistikovaných vyhľadávačov publikácií. Trendy sú však jasné a budú im, skôr či neskôr, musieť čeliť aj domáci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Aj slovenskí zdravotníci pritom participujú na podobných výskumných projektoch. Nastal teda čas plánovať, ako výstupy týchto aktivít pretaviť do konkrétnych nástrojov a informačných systémov.
Autor: Jozef Chamraz, CEO spoločnosti ANEXT a.s.
