Predaje smartfónov a tabletov, ktoré posledných päť rokov ostro stúpajú, vytvorili na trhu horúce bojisko. Každý výrobca si chce z koláča niečo odhryznúť a konkurencii rozhodne nič nedaruje. Donedávna neohrození velikáni tohto segmentu pritom začínajú čoraz viac strácať pôdu pod nohami.
Štart modernej éry smartfónov, za ktorý sa v mnohých ohľadoch dá považovať rok 2007, je veľmi dobrou ukážkou tzv. disruptívnej technológie. Kým mobilné telefóny mnoho rokov koexistovali s desktopmi aj notebookmi prakticky nekonfliktne, smartfóny situáciu celkom zmenili. Tento typ „vreckového počítača“ poskytol v mnohých ohľadoch dostatočne vyspelý operačný systém a zariadenie bolo možné zrazu používať na väčšinu úloh, pre ktoré bol predtým potrebný celkom iný nástroj. Ide predovšetkým o plnohodnotné používanie internetu, avšak nemenej dôležité je napríklad aj používanie jednotlivých aplikácií pre prehrávanie a prácu s multimédiami. Trh počítačového hardvéru a softvéru bol už v mnohých ohľadoch vykryštalizovaný len na niekoľkých silných hráčov. Z hľadiska operačných systémov má neohrozenú pozíciu Microsoft so svojím Windows, pri procesoroch si vyčistili trh zas Intel a AMD. Prakticky žiadny nový hráč nemá šancu sa v takejto situácii presadiť, pretože trh je už kontrolovaný technologickými gigantmi a lídrami vo vývoji v daných oboroch. Disruptívna technológia sa ale prejavuje tak, že v počiatku sa prakticky odohráva na celkom inom piesočku (tu u mobilných telefónov) a nepredstavuje priamu konkurenciu. Pri poskočení vývoja správnym smerom však so zabehnutým svetom koliduje a už viac nič nie je tak, ako bolo predtým. V tomto momente sú technologickým gigantom zabezpečené pozície na stávajúcich trhoch takmer zbytočné, pretože ohrozenie neprichádza z ich vlastného trhu, ale cudzieho. Podobne ako významný náskok vo vývoji technológie pevných diskov, ktoré majú spoločnosti Western Digital a Seagate, je nanič v momente, ako si z trhu s dátovými úložiskami začne odkrajovať iná technológia v podobe SSD, v ktorej dominujú celkom iní lídri vývoja. Následne je už jedno, že Western Digital má 43 % podiel a Seagate 41 %, pretože trh s úložiskami nie je už viac tvorený na 100 % len pevnými diskami.
V prípade počítačového trhu (v pravom zmysle slova), už dávno nemá zmysel hovoriť o mobilnej a nemobilnej časti celkom samostatne. Ide totiž už o celkom plynulý prechod od statických a konfigurovateľných desktopov, cez najčastejšie 15″ prenosné notebooky, až k mobilným 10″ a 7″ tabletom, 4″ až 6″ smartfónom a miniatúrnym smarthodinkám. Najväčšiu časť tohto nového megatrhu si dnes ukrajujú práve smartfóny. Za všetko hovorí situácia v priebehu roka 2014, v ktorom sa predalo 315 miliónov počítačov klasickej koncepcie (notebooky a desktopy), 1,28 miliardy smartfónov, 216 miliónov tabletov a 5 miliónov smarthodiniek. Vo všetkých týchto segmentoch trhu je pritom situácia veľmi zaujímavá a nezriedka plná prekvapení, čomu sa budeme v článku venovať. Nesmierna sila smartfónovej časti trhu, ktorá zaberá dve tretiny z celkového koláča, pochopiteľne láka obrovské množstvo výrobcov. Kým na notebookoch a desktopoch sú mnohé hardvérové časti zabarikádované dlhoročnými stálicami, trh smartfónov je stále pomerne mladý a vzhľadom na jeho neustály enormný rast je miesto pre všelikoho. Svoju „mašinériu“ smartfónovým smerom začali významne otáčať aj „PC“ kolosy v podobe Microsoftu a Intelu, ktoré sa do tohto segmentu budú snažiť výrazne preniknúť.
Kontakt smartfónov s klasickým trhom počítačov
Trh smartfónov začal naberať na význame v polovici minulého desaťročia, pričom v roku 2005 sa predalo celkom 13 miliónov týchto zariadení. Poriadny skok sa ukázal v nasledujúcom roku, kedy predaje poskočili na 64 miliónov a v roku 2007 na 122 miliónov. Práve tento rok sa dá považovať za otvorenie novej éry, pretože Apple predstavil svoj prvý iPhone, ktorý sa so svojím multidotykovým rozhraním veľkej obrazovky stal vzorom pre to, ako bude smartfón v najbližších rokoch vyzerať. V určitých ohľadoch sa dá povedať, že Apple svojím podareným zariadením novú éru smartfónov otvoril, avšak pravdou je, že zariadenia tohto typu začali ostro naberať na predajoch už pred ním. Navyše, v roku 2008, nárast predaja smartfónov už taký veľký nebol (139,4 milióna kusov). Isté je, že iPhone precízne vystihol najlepší čas na svoj štart, pričom jeho koncept sa stal pre mnohých vzorom. V nasledujúcich rokoch predaje smartfónov utešene rástli, pričom v roku 2009 poskočili na 172 miliónov, v roku 2010 razantne na 296 miliónov a v roku 2011 nemenej impozantne na 491 miliónov predaných kusov. Tieto enormné nárasty si v tomto období vybrali nevyhnutnú daň na trhu bežných počítačov, ktorý prvý raz po mnohých rokoch zastavil svoj rast. Roky 2011 až 2012 sa tak pre notebooky a desktopy stali vrcholmi predajov, ktoré už následne neboli prekonané.
Vysoká akcelerácia predaja smartfónov sa dotkla hlavne trhu s mobilnými telefónmi. Predaje klasických počítačov zareagovali najmä na vzostup tabletov, avšak tým už, zdá sa, došiel dych
Klasický trh s počítačmi zažíval dlhodobý a zdravý rast dlhé roky. V roku 2005 išlo o 211 miliónov predaných kusov, v roku 2006 o 239 miliónov a v roku 2007 o 271 miliónov. Štart smartfónov sa tak na predajoch vôbec neprejavil, pretože išlo o celkom iný trh mobilných telefónov, ktorý s klasickým PC trhom prakticky nekolidoval. Došlo však k inému prerodu, pri ktorom prenosné počítače v podobe notebookov začali prekonávať predaje desktopov. V roku 2008 sa predalo celkom 291 miliónov počítačov, pričom notebooky tvorili 49,6 %. V roku 2009, kedy predaje dosiahli 306 miliónov kusov, sa váhy prvý raz naklonili smerom k nim (55,3 %). Rast predajov počítačov naďalej pokračoval až do spomenutej trojročnice 2010 ÷ 2012. V roku 2010 pritom prišlo ešte k výraznému nárastu predajov na 351 miliónov (notebooky 58 %), ktoré v nasledujúcom roku len mierne poskočili na 353 miliónov (notebooky 59,2 %), aby v roku 2012 po prvýkrát mierne poklesli späť na 351 miliónov (notebooky 57,5%). Následne nastal v roku 2013 šokujúci pokles na 316 miliónov kusov, ktorý vystrašil mnohých výrobcov. Zdalo sa totiž, že prerod trhu je rýchly a smrtiaci. Katastrofické scenáre sa však nenaplnili a predaje počítačov v roku 2014 dosiahli 315,87 milióna. To je síce oproti roku 2013 mierny pokles, ani zďaleka však nie taký, k akému došlo o rok predtým a dá sa označiť za stagnáciu. Analytické spoločnosti pripisujú zastavenie tohto poklesu na vrub cyklu náhrady strojov s Windows XP, ktorým skončila podpora. V roku 2015, kedy tento efekt vyprchal, sa teda očakáva opäť o trochu väčší pokles, ktorý však ale už nebude extrémny. Prvý kvartál napovedá pokles o 5 %, avšak do celoročných čísiel môže prehovoriť nový Windows 10, ktorý zrejme podporí predaje v druhej polovici tohto roka.
Zaujímavé je, že od roku 2012 sa trend nárastu percenta predaja notebookov zastavuje a vydáva sa opačným smerom. Kým desktopy v roku 2008 až 2011 tvorili postupne 50,4 %, 44,7 % a napokon 40,8 % predaja počítačov, v nasledujúcej trojročnici 2012 až 2014 to bolo 42,5 %, 42,7 % a 43,5 %. Ťažko to však označovať za nejaký druh „combacku“. Výkonné stroje, ktoré si skladajú hráči a nároční používatelia sú síce stále tu a len ťažko ich nahradiť notebookmi či dokonca tabletmi, ale veľké čísla ťahá najmä firemná sféra. Výmena strojov s Windows XP vo firmách, teda do štatistiky určite prehovorila viac. Na druhú stranu je pravdou, že segment výkonných počítačov je ohrozený nástupom smartfónov a tabletov omnoho menej, než napríklad lacný segment notebookov. To, že pokles predajov zasiahol viac notebookovú časť sektora, sa dá teda chápať aj z tohto hľadiska.
Mohli by vás zaujímať aj tieto články:
Oplatí sa inteligentný náramok?
Bio hacking a implantáty – rozhodne nie
Ako urobiť z PowerPointovej prezentácie video? Poradíme vám.
Mobilné telefóny zažili zlatú éru prerodu z relatívne hlúpych zariadení, na skutočné vreckové počítače v podobe smartfónov. Tie mnohým ľudom počítač klasického typu nepochybne nahradia. Ich predaje pritom neustále rastú do obrovských čísel. Posledných päť rokov zároveň hovorí jasnou rečou. Predaje v roku 2010 dosiahli 296 miliónov kusov, v roku 2011 už 491 miliónov a v roku 2012 to bolo 725 miliónov. Keď potom v roku 2013 prišiel razantný pokles predaja bežných počítačov, zatiaľ čo predaje smartfónov vystúpili na 969 miliónov, je pochopiteľné, že niektoré spoločnosti sa preľakli a už sa skoro chystali vyskočiť z potápajúcej sa lode. Pokles však v roku 2014 pokračoval len skutočne mierne, zatiaľ čo smartfóny ďalej masívne narástli na 1,28 miliardy predaných kusov ročne. Je teda jasné, že raketové stúpania predajov sa odohrávajú na úkor hlavne niečoho iného. To, čo v skutočnosti smartfóny brutálne kanibalizujú, sú predaje klasických „hlúpych“ telefónov (označované aj ako feature phone). Práve tento trh podporuje ich veľký rast. Na číslach predajov smartfónov vidíme, že predaje v roku 2013 boli o 38 % väčšie než v roku 2012 a v roku 2014 zas takmer o 28 % väčšie než v roku 2013. Trh mobilných telefónov, do ktorého smartfóny nepochybne patria, však takto rýchlo nerástol. V roku 2012 sa predalo 1,73 miliardy mobilných telefónov (smartfóny tvorili 40,4 %), pričom predaje v roku 2013 narástli len o necelých 5 % na 1,81 miliardy predaných kusov (z toho smartfóny 53,6 %). V roku 2014 nárast pokračoval už len o necelé 4 % na 1,88 miliardy a smartfóny už tvorili 66,2 %. Smartfóny teda odkrajujú z podielu hlavne na tomto trhu, ktorý ako taký už sám príliš nerastie (z roku 2011 na 2012 dokonca stagnoval). Je nepochybné, že z tohto hľadiska bude onedlho úplne dobojované a smartfóny ho počas troch rokov prakticky celý prehltnú. I keď tie najjednoduchšie mobilné telefóny celkom nevymiznú, budú tvoriť len mizivý zlomok trhu. Raketové rasty sa však spolu s tuto udalosťou pravdepodobne skončia. Trh mobilných telefónov ako takých dnes už rastie pomaly a nemôže tak robiť donekonečna. Z celkovej 7,3 miliardovej ľudskej populácie si nemalá časť mobilný telefón nemôže ani dovoliť a už vôbec nie každý rok. Rast smartfónov síce bude pokračovať zrejme aj naďalej, tempo sa však značne skrotí na úroveň mobilného trhu (ktorý budú tvoriť takmer na 100 % smartfóny).
Predaje smartfónov raketovo stúpajú. Dochádza k tomu však v rámci trhu mobilných telefónov, ktorý ako taký už príliš nerastie. Po jeho celom prehltnutí sa tak rasty zrejme značne spomalia
Trh smartfónov na ostré lakte
Pri úvodnom boome smartfónov v rokoch 2007 až 2010, sa na trhu začalo kryštalizovať niekoľko veľkých hráčov, ktorí ako prví prišli s veľmi úspešnými zariadeniami. V roku 2007 držala 122 miliónový trh so smartfónmi hlavne Nokia (49,4 %), za ktorou nasledoval RIM/BlackBerry (9,6 %), Sharp (5,6), HTC (3,0 %) a napokon Apple (2,7 %). Po tejto silnej päťke (či skôr silnej jednotke a štyroch ostatných) nasledovali ďalší menší hráči, ktorí spolu zaberali 29,6 % trhu. V nasledujúcom roku sa situácia výrazne zmenila. Narastený 139 miliónový trh totiž Nokii patril už len z 43,7 %. Polepšil si RIM (16,6 %) a takisto vďaka svojmu prvému iPhonu aj Apple (8,2 %). Silnú päťku uzavrelo HTC (3,8 %) a Sharp (3,8 %). Zostávajúci trh malých výrobcov sa zmenšil na 23,5 %. Išlo o veľmi zaujímavý trend, pretože Nokia začala silne strácať svoj dobrý podiel, ktorý jej patril na trhu mobilných telefónov. V rámci narastajúcich predajov smartfónov, ktoré trh telefónov začali zaberať, však na dravú konkurenciu nestačila včas správne zareagovať.
Rok 2009 celú situáciu ešte viac prehĺbil. Zo 172 miliónov predaných smartfónov už Nokii patrilo len 38,9 %. Opäť si polepšil RIM/BlackBerry (19,8 %), Apple (14,4 %) a mierne aj HTC (4,6 %). Na piatom mieste sa objavil namiesto Sharpu prvýkrát Samsung (3,3 %). Zostatok trhu sa tak opäť scvrkol, tentoraz na 19 %. Situácia vyvrcholila v roku 2010 na trhu s 296 miliónmi predaných zariadení. Pád Nokie pokračoval na 33,1 %, pričom poklesol už aj RIM/BlackBerry (16,1 %). Pokračoval zároveň vzostup Apple (15,7 %), Samsungu (7,6 %) a HTC (7,1 %). Zostávajúci výrobcovia okupovali stále len pätinu trhu (20 %). Definitívny prelom a zosadenie Nokie sa napokon udial v roku 2011, v ktorom sa predalo 491 miliónov smartfónov. Od Samsungu totiž pochádzalo 19 % a od Apple 18,8 %. Nová silná dvojka tak zaberala 40 % trhu, zatiaľ čo donedávna kraľujúca Nokia sa ďalej ponorila na 15,6 % tržného podielu. Nasledovali spoločnosti RIM/BlackBerry (10,3 %) a HTC (8,8 %), pričom zostávajúci menší výrobcovia spolu zásobovali 27,5 % trhu.
V roku 2012 sa tak vykryštalizovala nová situácia, pričom sa zdalo, že karty sú už viac menej rozdané. Novým kráľom na masívnom trhu 700 miliónov predaných zariadení sa stal Samsung, ktorému patril 30,3 % podiel, nasledovaný spoločnosťou Apple s 19,1 %. Spoločne tak pokryli polovicu trhu a zdalo sa, že menší výrobcovia to majú spočítané a podelia sa len o omrvinky. Nokii patril už len 4,9 % podiel, za ktorým nasledovalo HTC (4,6 %) a RIM/BlackBerry (4,6 %). Zostávajúci výrobcovia sa delili o 36,5 % trhu.
Zmenšovanie podielu silnej dvojky predajcov (Samsung a Apple) v rámci celosvetového trhu. V roku 2012 a 2013 im ešte patrilo 50 % trhu. V roku 2014 už len 44 %
Na obrovskom trhu smartfónov však začínala byť omnoho väčšia tlačenica a veľkí výrobcovia počítačov či inej elektroniky rozhodne nemali v pláne nechať plávať v daných vodách len dvoch veľkých žralokov. Roky 2013 a 2014 sa tak stali rokmi útokov „malých“ dravých piraní. V roku 2013 sa predaje smartfónov zastavili tesne pod hranicou jednej miliardy kusov a Samsung, s 32,5 % podielom, predajom vládol. Tržný podiel sa skresal na strane Applu, ktorý spadol na 16,6 %, pričom do ďalších troch najvyšších pozícií sa predralo Lenovo (4,9 %), Huawei (4,4 %) a LG (4,3 %). Útok je však najviac vidieť v minulom roku, v ktorom sa predalo opäť rekordných 1,2 miliardy smartfónov. Tentoraz totiž klesol nielen podiel Applu, ale aj Samsungu. Samsung, s 28 % podielom, síce trhu stále vládne, nasledovaný Applom s 16,4 %, avšak ostatní výrobcovia stále naberajú na význame. Svetovou trojkou je Lenovo (7,9 %), ktoré si polepšilo razantne aj vďaka odkúpeniu mobilnej divízie Motoroly. Nasleduje LG (6,0 %), Huawei (5,9 %) a čerstvý čínsky dravec Xiaomi (5,2 %). Prvú desiatku najväčších výrobcov uzatvárajú Coolpad (4,2 %), Sony (3,9 %), ZTE (3,1 %) a TCL (2,7 %). O zostávajúcich 16,7 % trhu sa zlomkami delia ďalší výrobcovia.
Čínsky trh vytvára nových hráčov svetového významu
Miera rastu predaja smartfónov je obrovská, postupne však trh napĺňajú. V rokoch 2010 až 2014 sa predaje zvyšovali o 72 %, 65 %, 42 %, 38 % a napokon o 28 %. Blížia sa pritom k pohlteniu celého trhu mobilných telefónov, ktorý sám o sebe stúpa už len minimálne. V rokoch 2010 až 2014 išlo o 31%, 11%, 0 %, 5 % a 4 %. Vyspelé trhy v podobe Severnej Ameriky a západnej Európy začínajú byť smartfónmi nasýtené a nové nákupy pozostávajú hlavne z výmeny starších smartfónov za nové. Získavanie úplne nových zákazníkov sa darí najmä na veľkých trhoch v Ázii, pričom ide hlavne o Čínu a Indiu. V roku 2013 sa v Číne predalo 385 miliónov mobilných telefónov, čo je 21 % z celosvetových predajov. Z toho však 296 miliónov tvorili smartfóny, takže 30 % všetkých smartfónov predaných v roku 2013 putovalo do rúk čínskym zákazníkom. Rok 2014 priniesol v Číne ešte výraznejšie výsledky v podobe 452 miliónov mobilných telefónov (24 % z celosvetových predajov), z čoho bolo už 421 miliónov smartfónov (33,8 % celosvetových predajov). Z týchto čísel je zároveň dobre vidieť veľmi zaujímavú vec v podobe toho, že 275 miliónový svetový rast, ktorý zaznamenali smartfóny v roku 2014 (z 969 miliónov na 1,244 miliardy), takmer spolovice ťahal len čínsky trh ako taký. Naproti tomu v Indii sa boom smartfónov ešte len začína. Kým v roku 2013 sa v Indii predalo celkom 65 miliónov smartfónov, v roku 2014 to bolo už 77 miliónov. Vzhľadom na to, že tento trh je prakticky rovnako veľký ako čínsky, v nasledujúcich rokoch sa očakáva veľký nárast.
Obrovský objem čínskeho trhu sa nevyhnutne podieľa na jeho vysokom význame, pričom sa v posledných troch rokoch v žiadnej inej krajine nepredáva ani zďaleka toľko smartfónov ako tu (rovná sa prakticky celému severoamerickému a západoeurópskemu trhu dohromady). Vzhľadom na to, že výroba aj tých najväčších výrobcov smartfónov prebieha v tejto krajine, čínski výrobcovia im začali v posledných troch rokoch výrazne šliapať na päty a konkurovať im na domácom trhu im. Nevsádzajú pritom len na národnú nôtu, ale aj na nízku cenu pri zachovaní výkonného hardvéru. Neraz pritom skresávajú svoje tržby na minimum, v snahe odtrhnúť si čo najväčší trhový podiel, z ktorého môžu čerpať v budúcnosti. Ešte v roku 2013 bol najväčším predajcom smartfónov na čínskom trhu svetový líder Samsung s 18,7 % podielom. Na päty mu však šliapala hlavne štvorica čínskych výrobcov v podobe Lenova (11,9 %), Coolpadu (10,7 %), Huawei (9,3 %) a Xiaomi (5,3 %). Práve posledný menovaný vyrazil v roku 2014 tvrdo do útoku a stal sa, s 12,5 % podielom, čínskou jednotkou. Ukrojil pritom hlavne z podielu Samsungu, ktorému zostalo 12,1 % z čínskeho trhu, pričom zuby si naň brúsia Lenovo (11,2 %), Huawei (9,8 %) aj Coolpad (9,4 %). Táto pätica výrobcov obsadzuje 55,8 % čínskeho trhu. Zostávajúcich 44 % patrí množstvu ďalších výrobcov s menšími podielmi.
Čínski výrobcovia, vďaka rozsahu svojej výroby, expandujú aj na svetový trh. Nemáme pritom na mysli len Lenovo, ktoré je v rámci trhu s klasickými počítačmi veľmi známe (v súčasnosti je to najväčší výrobca notebookov). Ide hlavne o Huawei, ktoré bolo pre Európanov ešte donedávna tak trochu „exotickou“ značkou, pričom dnes je už všetko inak. Podobne to môže dopadnúť aj s aktuálnym dravcom v podobe Xiaomi, ktorý mimo čínsky trh ešte príliš neexpanduje. Táto spoločnosť, ktorá svoj prvý smartfón predstavila v lete roku 2011, je na trhu čoraz väčším hráčom, pričom v minulom roku predala viac ako 61 miliónov smartfónov (v roku 2013 to bolo 18,7 milióna a rok predtým 7,2 milióna). To všetko pritom hlavne na domácom trhu (53 miliónov), takže jej výprava na dobytie svetových trhov ešte len prichádza. Zdá sa teda, že doba, kedy polovicu trhu so smartfónmi kontrolovali dvaja výrobcovia (Samsung, Apple), sa pomaly končí a v nasledujúcich rokoch sa môže skončiť úplne. Je však nepravdepodobné, že by títo dvaja výrobcovia prakticky zmizli, tak ako Nokia. Skôr sa dá odhadnúť, že budú v omnoho hustejšej spoločnosti iných výrobcov, nad ktorými už nebudú mať výraznú prevahu, pričom tesne pod nimi bude poriadny zástup ďalších.
V žiadnom inom štáte sa nepredáva toľko smartfónov ako v Číne. V roku 2014 to bolo 421 miliónov kusov, čo je tretina celosvetových predajov. Vedenia sa na tomto trhu ujal Xiaomi
Do celej situácie môže v najbližších rokoch výrazne prehovoriť aj snaha dvoch počítačových gigantov. Microsoftu, z hľadiska operačných systémov a Intelu, z hľadiska procesorov. Kým v klasickom segmente počítačov drží Microsoft so svojím Windows všetky tromfy (90 % trhu), v smartfónoch sa dostáva do tejto pozície Google so svojím Androidom, ktorý tesne prekračuje 80 % trhový podiel. Apple so svojím iOS, ktorý používajú len jeho zariadenia, sa približuje 18 % a zostávajúce 2 percentá patria systému Windows Phone. Microsoft však chystá frontálny útok so svojím novým Windows 10, určeným pre všetky formáty počítačov, vrátane smartfónov, ktorým sa bude snažiť svoj podiel výrazne zvýšiť. Pokiaľ by sa situácia týkala len jeho telefónov Lumia, ktoré akvizíciou získal od Nokie, zrejme by bola situácia neslávna. Na poli smartfónov a tabletov však začal frontálny útok Intel, ktorý presadzuje svoje procesory na architektúre inštrukčnej sady x86 (v porovnaní s konkurenčnou architektúrou ARM, ktorá historicky tomuto segmentu vládne). Jeho ťah na bránku je pritom neúprosný a snaží sa aj prostredníctvom výrazných znížení cien získavať tržný podiel zatiaľ najmä v prostredí tabletov. Ako sa tieto procesory budú na tabletoch a smartfónoch mnohých výrobcov objavovať čoraz viac, systém Windows 10 sa stane omnoho lákavejšou voľbou ako Android.
Rast predaja tabletov sa zastavil, boj však neutícha
Tabletové počítače sú tu s nami už veľmi dlhú dobu, avšak trh ako taký ich akceptoval len málo. Všetko sa zmenilo krátko po boome moderných smartfónov, pričom za štart modernej podoby tabletov sa dá považovať vydanie tabletu Apple iPad v apríli 2010. To, že éru skutočne odštartoval, je pritom na rozdiel od smartfónov neoddiskutovateľné, pretože v priebehu roka 2010 sa predalo 14,7 milióna iPadov, čo bolo 83,5 % všetkých predajov tabletov vo svete. O rok neskôr došlo k razantnému skoku na 60 miliónov predaných tabletov, pričom spoločnosti Apple patril stále dominantný podiel s 66 % trhu. Svoju pozíciu si udržala aj pri následnom zdvojnásobení predajov v roku 2012, kedy sa predalo 116 miliónov týchto zariadení. Apple si z tohto koláča odhryzol 52,8 %. V pozadí však už začal výraznejšie vystrkovať rožky Samsung (7,4 %). Do silnej päťky sa dostali aj Amazon (6,6 %), ASUS (5,4 %) a Lenovo.
Keď v roku 2013 dosiahli predaje tabletov takmer ďalšieho zdvojnásobenia, v podobe 195,4 miliónov kusov, zdalo sa, že ich čaká spanilá jazda k miliardám ako v prípade smartfónov. Apple zároveň stále viac strácal dominantnú pozíciu (36 %) na úkor Samsungu (19,1 %), pričom k tomu mali čo povedať aj ASUS (5,6 %), Amazon (4,8 %) a Lenovo (3,3 %). Podobne ako v prípade smartfónov v roku 2012, aj pri tabletoch v roku 2013 si Samsung a Apple zabrali polovicu trhu (pri tabletoch však v prospech Apple). Tablety skrátka v roku 2013 žiarili a s obrovským poklesom predaja notebookov aj desktopov, ku ktorému došlo v tom istom roku (na 316 miliónov, oproti 351 miliónom v roku 2012), sa zdalo prakticky všetko jasné. To, čo nečakala prakticky žiadna analytická spoločnosť, však bolo, že výlet ku hviezdam sa v nasledujúcom roku konať nebude. V roku 2014 síce predaje poskočili znova, tentoraz však už nie o takmer dvojnásobok, ale len o relatívne konzervatívnych 10,5 % na 216 miliónov predaných kusov. Podľa výsledkov z prvého kvartálu 2015, ktorý je o 5,9 % nižší než prvý kvartál roku 2014, to dokonca vyzerá, že predaje tabletov v tomto roku naopak klesnú. Apple si v priebehu minulého roka udržal vedúcu pozíciu s 27,6 % trhu, nasledovaný Samsungom s 17,5 %. Prvú päťku uzavreli ASUS (5,0 %), Lenovo (4,9 %) a Amazon (1,4 %). Ostatné spoločnosti dosiahli menší podiel, avšak spoločne tvoria výraznú 43,6 % časť trhu, čo ukazuje, ako veľmi je tento segment roztrieštený a aké obrovské množstvo hráčov v ňom operuje. Výsledky prvého kvartálu tohto roka ukazujú, že na piatu priečku s 3,1 % podielom sa vyhuplo LG, ale s výsledkami je vhodné počkať na koniec roka, pretože kvartálne výsledky sú ovplyvnené tým, ako jednotliví výrobcovia vypúšťajú nové generácie svojich produktov, čo môže byť záležitosť, ktorá sa v rámci celoročných predajov prejaví menej.
To, prečo sa raketový rast tabletov zastavil a možno dokonca poklesne, môže mať množstvo dôvodov. Jedným z nich je veľké rozširovanie smartfónov s obrazovkou väčšou ako päť palcov. Tablet s uhlopriečkou 7″ tak už nie je príliš veľkým rozdielom, zatiaľ čo väčšie modely s 10″ obrazovkou už sú prenositeľné značne menej. Tablet sa, na rozdiel od smartfónu, nedá dať do vrecka, takže je potrebné prenášať ho v nejakej taške či ruksaku, ako notebook. Moderné ultrabooky pritom nie sú oveľa ťažšie a väčšie, než veľké tablety, takže ani z hľadiska prenositeľnosti neprinášajú až takú veľkú výhodu. Na druhú stranu, tablet je stále veľmi dobre použiteľný postojačky, čo sa ani o tých najtenších notebookoch povedať nedá. Je takisto omnoho spratnejším zariadením v dopravných prostriedkoch.
Vojna tabletových architektúr. Kto ovládne tento trh?
Na celú situáciu sa však dá pozrieť nielen z hľadiska použiteľnosti, ale aj miesta na trhu. Smartfón je logickým nástupcom „hlúpych“ telefónov a vo všetkých ohľadoch je takmer o svetelné roky ďaleko pred nimi (teda až na výdrž na batériu, čo je nevyhnutný dôsledok vyššieho výkonu). Smartfóny preto môžu raketovo rásť v segmente mobilných telefónov bez toho, aby narazili na akúkoľvek vyrovnanú konkurenciu. Naproti tomu, tablet priamo nazerá do sveta klasických počítačov a v mnohých ohľadoch sa ich snaží nahradiť, pri zachovaní ultra mobility. Na rozdiel od smartfónu a jeho priameho „hlúpeho“ konkurenta však súper tabletu nie je z hľadiska výkonu ani funkcií horší. Práve naopak, tablet ťahá za kratší koniec prakticky po všetkých stránkach okrem mobility. Windows je nepochybne omnoho vyspelejším systémom na náročnejšiu prácu a pokiaľ používateľ nie je výhradne konzumentom obsahu, hardvérová klávesnica je takmer nevyhnutným doplnkom. K tabletu sa síce dá pripojiť tiež, ale v tom momente sa prakticky stáva notebookom a oproti ultrabookom či dokonca hybridným zariadeniam s odpojiteľným displejom neprináša už prakticky žiadnu výhodu. Z hľadiska podpory špecializovaných aplikácií a prepojiteľnosti doplnkových zariadení je situácia takisto jasná.
Microsoft bude, s novým Windows 10, útočiť na všetky formáty počítačov. Využije pritom veľkú ofenzívu Intelu na tabletoch040
Tablety boli bezpochyby jedným z hlavných faktorov razantného poklesu predaja počítačov klasickej koncepcie, ku ktorému došlo v roku 2013. Mnohým ľudom totiž tieto lacné zariadenia, ktoré sa dajú kúpiť v rozumnej kvalite aj v rozsahu 100 až 200 eur, skrátka stačia. V roku 2014 sa však váhy naklonili už len minimálne a predaje tabletov stúpli len o kúsok, zatiaľ čo predaje klasických počítačov klesli len o zlomok. Na tomto pomedzí formátu počítačov sa pritom nedávno rozbehol bezpochyby najtvrdší súboj. Moderný tablet síce vyšiel z podhubia smartfónov ako ich priama zväčšenina, ale vzhľadom k priamemu zásahu do klasického segmentu počítačov sa môže stať, že tento trh skrátka, s napnutím svojich svalov, uzurpujú výrobcovia okolo x86 architektúry. V roku 2014 vzal tento trh doslova vikingským útokom Intel, ktorý sa snaží preraziť svojou x86 architektúrou procesorov za každú cenu. Na chyby nie je čas a trh skrátka nepočká, takže do tejto oblasti v súčasnosti pumpuje obrovské sumy peňazí. V roku 2013 sa mu podarilo dostať do viac ako 30 modelov tabletov rôznych výrobcov, pričom nešlo len o klasické počítačové firmy ako ASUS, ale aj o Samsung. Masívnosť celej operácie však vynikla v roku 2014, kedy Intel ohlásil svoj smelý plán osadiť svoje procesory do 40 miliónov kusov tabletov. Nakoniec sa ukázalo, že rozhodne nešlo o plané reči, pretože tento objem prekročil a objavil sa v 46 miliónoch zariadení. Keďže v roku 2014 sa predalo 216 miliónov tabletov, znamená to, že ovládol pätinu trhu (21 %). Predbehol tak na tabletoch aj Qualcomm a stal sa najväčším dodávateľom procesorov pre tablety s Androidom. Z hľadiska celého tabletového trhu však prvú pozíciu stále drží Apple s vlastným SOC, založenom na architektúre inštrukčnej súpravy ARM. Jeho iPady totiž sami o sebe tvoria 27,6 % predaja tabletov.
Stále stúpajúca penetrácia Intelu a x86 architektúry do tabletového trhu, je zároveň extrémne dobrou živnou pôdou pre nový systém Microsoftu v podobe Windows 10, ktorý sa dostane na trh v lete. Ten je totiž pripravovaný s veľkým dôrazom na zdieľanie Windows prostredia v rámci všetkých formátov zariadení a nová rozvinutá základňa x86 tabletov je pre neho jasným cieľom. V priebehu niekoľkých rokov sa môže stať, že x86 architektúra a systém Windows tento segment ovládne, čo sa ešte pred dvoma rokmi mohlo javiť ako číra fantázia. Rozhodne teda dobojované nie je a nasledujúce roky budú z tohto hľadiska zaujímavejšie, než kedykoľvek predtým. S časopisom touchIT vám však tento súboj rozhodne neunikne.
