Test finančnej gramotnosti odhalil, že Slováci majú problém orientovať sa v úverových témach, najmä čo sa týka hypoték či povoleného prečerpania, ale aj v zhodnocovaní peňazí prostredníctvom 2. piliera, kde vo vedomostiach zaostávajú najmä mladí.
Našincom tiež chýba vnímanie finančných produktov v súvislostiach. Naopak, lepšie výsledky dosiahli v oblasti sporení či prepočtoch hrubej a čistej mzdy. Ak by sme ich chceli ohodnotiť školským bodovacím systémom, obstáli by na trojku. V oblasti finančnej gramotnosti tak majú našinci stále čo doháňať. Dáta vychádzajú z reprezentatívneho prieskumu 365.bank[1], ktorý zverejňuje pri príležitosti iniciatívy OECD – Global Money Week, ktorá prebieha tento týždeň. Jej cieľom je zvyšovať finančnú gramotnosť na Slovensku.
Pravidlá úverov sú stále problém
Hypotéka je bankovým produktom, ktorý si berieme spravidla na celý život. Za uplynulý rok bola pritom táto problematika, vzhľadom na rastúce úrokové sadzby, a tým aj väčšie mesačné splátky, predmetom verejnej diskusie. No aj napriek tomu sa v nej Slováci len málo orientujú. Na otázku o koľko narastie mesačná splátka v prípade zmeny úrokovej sadzby z 1% na 4 % totiž odpovedala správne približne iba tretina ľudí. Priemerná splátka v tomto prípade narastie približne o 100 eur. Ďalšia tretina bola nesprávne presvedčená, že v modelovom príklade narastie až štvornásobne. Zvyšná viac ako tretina označila ďalšie nesprávne možnosti alebo odpovedať nevedela vôbec.
Okrem zmeny mesačných splátok necelá polovica ľudí tiež nepozná základný princíp splácania hypotéky a síce, že najskôr dochádza z väčšej časti k splácaniu úroku a z menšej časti istiny, pričom sa tento pomer v čase otáča. Skutočnosť, že v polovici obdobia splácania hypotéky má klient splatenú reálne menej ako polovicu istiny pritom vedela približne polovica populácie.
Okrem úverov na bývanie 45 % populácie stále nerozumie, ako funguje povolené prečerpanie na bankovom účte. Nevedia, že aj v tomto prípade ide o úver. Takmer tretina ľudí by si myslí, že v prípade zostatku na ich účte vo výške 600 eur a s povoleným prečerpaním 1 000 eur by si mohlo kúpiť produkt za 1 200 eur a nevznikol by im žiadny dlh.
Mladí sa najmenej rozumejú sporeniu na dôchodok
Častým problémom našincov je, že stále dostatočne nepoznajú výhody zhodnocovania úspor prostredníctvom druhého piliera. Pri modelovom príklade zvolila správnu možnosť investovať do akciových titulov polovica populácie. Najhoršie v tomto smere z pohľadu správnosti odpovedí dopadli mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov. Najvýhodnejšiu formu sporenia v druhom pilieri správne označilo len 36 % z nich.
„Ide o vekovú skupinu, kedy je najideálnejšie založiť si druhý pilier a začať v ňom sporiť, v prípade že už pracujeme. Riziko krátkodobých poklesov na trhoch sa totiž v 30 ročnom horizonte rozloží, pričom výkonnosť akciových fondov z dlhodobej perspektívy rastie, a preto je vhodnejšou voľbou než konzervatívnejšie nástroje,“ vysvetľuje Barbarič.
Štvrtina celkovej populácie pritom považuje za optimálnejší variant práve konzervatívne fondy s nižšími výnosmi. Zvyšok nevidí žiadne výhody alebo nemá prehľad o benefitoch zhodnocovania peňazí v druhom pilieri. Barbarič pritom pripomína, že tieto sumy peňazí odvádza náš zamestnávateľ a nepredstavujú zníženie nášho príjmu, pretože ide o časť zložky platu, ktorú by sme inak odviedli do Sociálnej poisťovne.
Okrem zhodnocovania úspor prostredníctvom 2. piliera až 62 % populácie nerozoznalo ani výhody pravidelného investovania v menších sumách. V modelovom príklade ľudia nevedeli správne odhadnúť výnosovosť a rizikovosť dvoch odlišných investičných stratégií, v rámci ktorých bola jedna zameraná práve na pravidelné investovanie v malom a druhá na jednorazovú väčšiu investíciu.
„Výhodou dlhodobého a pravidelného investovania v menších sumách je zložené úročenie tzv. „úrok z úroku“. Vďaka tomu vieme zarobiť viac a pri nižšom riziku. Z pohľadu samotnej rizikovosti, potrebu diverzifikovať investície vníma až 70 % ľudí, no problém nastáva, ak ju majú aplikovať do konkrétnych prípadov,“ dodáva.
Pri voľbe produktov nezohľadňujeme naše plány
Až 7 z 10 respondentov sa mýlilo v správnom riešení pri krátkodobom uložení financií. Pri otázke, kam by vložili obnos peňazí, ktorý budú za 5 mesiacov potrebovať na rekonštrukciu tak, aby to bolo čo najoptimálnejšie, správne zvolilo možnosť neviazaného sporenia len necelých 30 % ľudí. Najväčší počet ľudí (36 %) sa pritom priklonil nesprávne v prospech investovania do akciových fondov.
„Ak vieme, že nás čaká v krátkej dobe väčší výdavok, neodporúčame smerovať peniaze do investovania. Tie totiž môžu mať v čase, keď ich budeme potrebovať práve prepad hodnoty. Investovať je vhodné len tie financie, ktorých sa vieme zrieknuť na dlhšie obdobie. V modelovom príklade bolo preto lepšie uložiť ich na neviazané sporenie, síce s nižším úrokom ako na termínovanom vklade, ale v tomto prípade je rozhodujúca ich okamžitá dostupnosť. Na bankové produkty sa tak treba pozerať v širšom kontexte a v súvislosti našich plánov a potrieb,“ objasňuje Tomáš Barbarič z 365.bank.
Makroekonomické témy dopadli nejednoznačne
Pri makroekonomických témach sa Slováci celkom dobre vysporiadali s otázkou, aké dôsledky môže mať vysoký deficit štátneho rozpočtu. Až 67 % populácie správne označilo, že dôjde k zvýšeniu verejného dlhu, úrokových sadzieb aj inflácie.
„Je dôležité chápať tento kontext, nakoľko zlé hospodárenie štátu sa nepriaznivo prejavuje na raste rizikových prirážok, ktoré sú u nás aktuálne jedny z najvyšších v eurozóne a tým pádom si štát požičiava za drahšie. Priamo sa to dotkne aj občanov, ktorí si tiež budú musieť za úvery priplatiť. Zlé hospodárenie štátu sa teda premietne do vyšších úrokových sadzieb aj pre konečného spotrebiteľa,“ hovorí analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Na druhej strane iba necelá štvrtina respondentov dokáže správne interpretovať priamy vzťah medzi zmenou úrokovej sadzby a jej vplyvom na deficit štátu. Zmena úrokovej sadzby síce ovplyvní daňové príjmy, ale pri vhodnej konsolidácii verejných financií sa nemusí nutne prejaviť rastom deficitu. Naopak zvýšené úrokové sadzby zvýšia výdavky na splátky dlhov.
Z oblasti makroekonomických vplyvov v uplynulom období pritom asi najviac rezonuje pojem inflácia. Až 70 % Slovákov si uvedomuje, že znižuje atraktivitu vkladových produktov, najmä pokiaľ ide o termínované vklady. Ľudia pritom infláciu podľa Barbariča vnímajú najmä cez rastúce cenovky, no už menej z nich si správne interpretuje jej pokles. Takmer 40 % populácie si myslí, že pri poklese inflácie automaticky klesajú aj ceny tovarov a služieb v obchodoch. Správnou interpretáciou tejto situácie je pritom skutočnosť, že ceny stále rastú, avšak menším tempom.
Najistejší sme pri otázke platov
Prieskum 365.bank ukázal, že Slováci a Slovenky sa pomerne dobre vyznajú vo faktoch, ktoré súvisia s ich príjmom. Konkrétne pokiaľ ide o prepočet ich hrubej a čistej mzdy. Pri otázke, koľko si majú vypýtať na pohovore tak, aby dostali vyšší plat ako na ich predchádzajúcom pracovisku odpovedali takmer tri štvrtiny správne. Menej by si vypýtalo len necelých 20 % našincov.
[1] Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos v období od 8. do 13. 12. 2023. na reprezentatívnej vzorke 1042 respondentov.
