V rámci nášho putovania po zaujímavých firmách na Slovensku sme sa dostali aj do Farmy Babindol. Je to prevádzka, kde sa 10 mesiacov z roka priemyselne pestujú paradajky a tie chutia naozaj tak, ako keby tu bolo práve leto. Tie dava mesiace, ktoré ostávajú z roku a Farma Babindol neprodukuje paradajky, ale venuje sa príprave na novú sezónu,  sú práve tie letné mesiace, kedy je chutných paradajok na slovenskom trhu dosť. Zabudnite teda na paradajky z Maroka a vyskúšajte chuť pravých slovenských paradajok pestovaných aj vo februári. 

Sprievodcom po tejto farme nám bol Ing. Jozef Porubský, ktorý je prevádzkovým riaditeľom a o modernom pestovaní paradajok vie úplne všetko. Vyhradil si na nás dve hodiny a my sme prešli celú farmu od vstupu až po výstup.

Ing. Jozef Porubský, prevádzkový riaditeľ Farma Babindol

Našu návštevu sme začali v pestovateľskej ploche, kde sa pestujú paradajky typu McDreamy a Trammezzino.

Obe odrody sa pestujú na kokosovom základe, čo je ideálny substrát na vytvorenie kvalitného koreňového systému paradajok. Sem sa potom ku každému koreňu privádza optimálne množstvo tzv. denného menu pre paradajky.

Súčasťou skleníku sú aj čmeliaci, ktorí sa nakupujú z Holandska a títo opeľujú paradajky. Vzhľadom na pestovateľskú rozlohu 2,2 hektára a produkciu 15 ton paradajok za týždeň majú počas roka celkom, čo robiť. Počítač riadi aj proces otvárania strešných okien nad celým skleníkom.

Pri pestovaní paradajok používajú predovšetkým biologickú ochranu, ktorá proti škodcom či chorobám využíva to, čo ponúka príroda: pomarančový olej a rôzne druhy chrobáčikov. Pri prirodzenom opeľovaní pomáhajú tisícky čmeliakov, ktoré žijú v desiatkach úľov rozmiestnených v skleníku.

Denné menu pre paradajky sa pripravuje v špeciálnych nádobách a dopravuje ku koreňovému systému paradajok systémom dvoch redundantných čerpadiel. Firma Babindol pritom vlastní aj certifikát GlobalGAP . Ide o medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý dáva istotu, že vypestované paradajky dosahujú vysokú úroveň bezpečnosti a kvality. Navyše pri pestovaní sa bral ohľad na zdravie, bezpečnosť zamestnancov a rešpektovala sa aj ochrana životného prostredia.

 

Vo vonkajšej časti farmy sme našli obrovský zásobník vody na celkový ohrev skleníka. Voda tu cirkuluje a systém čerpadiel teplú vodu vháňa do trubiek, ktoré v jednotlivých radoch slúžia nielen na ohrev, ale aj na pohyb špeciálneho obslužného vozíka.

Centrálnou energetickou časťou je motor generátor CAT – kogeneračná stanica, ktorá vyrába energiu potrebnú na ohrev vody, elektrickú spotrebu celej farmy a tiež na výrobu svetla. Paradajky sú tak v teple a slnko na nich svieti ako v lete. Generované svetlo lámp má pritom podobné farebné spektrum ako má skutočné slnečné svetlo.

O IT časť sa stará hlavný agronóm, ktorý má výstupy z informačného systému na stolnom počítači, ale aj na mobilnej aplikácii. Na diaľku tak môže sledovať stav skleníku a po tom, ako dostane výstrahu, môže rozhodnúť o zásahu. Obsluha skleníka je pritom k dispozícii 24 hodín denne.

Prevádzkový riaditeľ pritom pravidelne kontroluje kvalitu paradajok, jednak chuťovo, ale aj posúdením ich vlastností pomocou špecializovaných prístrojov. Potvrdzujeme, že mu paradajky chutia a čo si dopestujú, to aj ochutnajú.

Pripomeňme, že Farma Babindol sa nachádza na ceste medzi Nitrou a Vráblami a z cesty skleník dobre vidieť.

Aktuálne sa budujú nové priestory v Leviciach v priemyselnom parku Géňa. Tie budú ešte väčšie a budú postačovať na požadovanú spotrebu. Pribudne aj nová odroda paradajok. Farma Babindol pritom svoje paradajky predáva len na území Slovenska a Česka. Súčasťou skleníka je aj maloobchodná predajňa paradajok.

Pozrieť sme boli aj pripravované priestory v Leviciach, plocha skleníku tu bude dvojnásobná.

Viac o tomto pestovaní paradajok prinesieme aj v marcovom vydaní magazínu TOUCHIT.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.