Výstava CES ako ju možno nepoznáte

0

Keď oslavujeme v rodine príchod nového roka, viem, že je čas baliť si kufor. Je to 13. rok, čo som nepretržite na výstave CES v Las Vegas. Tento rok sme boli na výstave z redakcie traja a bolo to efektívne. (pozn. redakcie – výstava sa kontala ešte v začiatkom januára, kedy nebolo obmedzené cestovanie kvôli koronavírusu). Takto totiž vzniká možnosť urobiť naozaj dobré fotky, videá a aj vydať články v akceptovateľnom čase.

Rád by som vám trochu priblížil, ako to tu chodí. CES začína pre novinárov dva dni pred začiatkom výstavy. Treba vedieť, na ktoré akcie ísť, na ktoré nie a kde sa vlastne konajú. Tradične sa vám napr. páčia informácie o čínskom elektromobile Byton, preto sme tu boli v plnej poľnej, aj keď to znamenalo neobedovať. Neskôr je potom akcia s názvom CES Unveiled, čo je unikátna výstava startupov určená iba pre novinárov. Vidíte tu produkty ako z iného sveta. Dá sa tu aj zadarmo najesť a napiť, čo je pri súčasných cenách v Las Vegas dosť dôležité. Celkom večer je potom ešte niekoľko akcií len na špeciálnu pozvánku. Tento deň je však len taká rozcvička.

Na návšteve vo Washingtone

Na návšteve vo Washingtone, Zdroj: TOUCHIT

Skutočný deň, ktorý je aj pre amerických novinárov ten fakt najdôležitejší z celej výstavy, je novinársky deň tesne pred začiatkom CES-u. Začína sa o 8. ráno a končí o 22. večer a je to bez prestávky. Tlačovka (tlačová konferencia) za tlačovkou. Na každej sú obyčajne prezidenti svetových firiem a tí najlepší IT novinári či youtuberi. Na každú tlačovku je vyhradených 45 minút a aby ste sa na tie najdôležitejšie reálne dostali, musíte z tej predchádzajúcej odísť „vo vhodnom čase“. Aby ste to mohli urobiť, je dobré sedieť na kraji radu. V našom prípade odchod znamená aj balenie kamery, statívu, objektívu, všetkých batohov a pod. Rad pred tlačovkami je niečo ako obnova Československa – slovenskí a českí novinári si tu vzájomne pomáhajú. Bez výnimky, tu sa nehráme na konkurenciu, je to príliš ďaleko od domova.

Práve druhý deň v Amerike nastane u mňa kríza z časového posunu. Môžete sa snažiť ako chcete, 9 hodín je jednoducho deň naopak. Ráno sa zobudím tak o 4. hodine a potom sa treba buď nútiť spať ďalej alebo niečo robiť. Ale vydržať treba až do polnoci, a to je fakt dosť ďaleko.

Našťastie, niektoré firmy vedia, čo sa patrí, a tak je počas tlačovky aj niečo na vypitie a aj na zjedenie. Veľká vďaka TCL. A takto to ide až do večera s tým, že posledná tlačovka a tiež otváracia prednáška (Keynote) výstavy je úplne inde ako ostatné tlačovky. Treba poznať Las Vegas veľmi dobre a rovnako aj možnosti dopravy. Američania milujú označovať miesta skratkami, a tak musíte napr. vedieť, čo to vlastne je to LVCC alebo Sands. Inak ste stratení, výstava pri vás prefrčí a vy nič nemáte.

Keď potom večer dokrivkáte na hotel, písať nejaké články je dosť náročné až nemožné. Ste radi, že sa natiahnete na pár hodín v posteli a liečite sa z rekordného počtu nachodených krokov.

Dobre, novinársky deň je za nami a začína skutočná výstava CES. To už sú, mimochodom, americkí novinári doma, na skutočnú výstavu nechodia. Ale ceny za rovnakú izbu v hoteli sa zmenia zo 45 na 250 až 500 dolárov za noc. Zatiaľ čo novinársky deň sa odohráva v hoteli Mandalay Bay úplne pri letisku, výstava je predovšetkým v konferenčnom stredisku (to je to LVCC), ktoré je v strede mesta. K tomu sú ešte ďalšie tri strediská s výstavnými stánkami na iných miestach.

Len pripomeniem, že pre väčšinu ľudí je Las Vegas o jedinej ulici s oficiálnym názvom Las Vegas Boulevard. Nikto jej však nehovorí inak ako Strip (slíž alebo prúžok). Toto mesto má však viac ako 2 milióny obyvateľov a väčšina z nich pracuje na tom, aby Strip vyzeral ako výkladná skriňa luxusu, gýču, snobizmu a možno aj umenia.

V konferenčnom stredisku sú nielen novinári, ale aj skutoční návštevníci a tento rok ich tam prišlo viac ako 100 000. Väčšina zo zahraničia. O tom sa výstavám typu IFA či MWC môže len snívať. Zároveň to ale znamená aj prepchaté uličky, plné výstavné stánky, nepekné záchody, dopravné zápchy a celkovo takú americkú masovku. Nevadí, prežili sme aj to, sme predsa Slováci. Vybavili sme všetko, čo sme chceli, pozreli si zaujímavosti a domov priniesli množstvo videí, fotiek a poznatkov. V našej reportáži v tomto vydaní zistíte, že to stálo za to. Ako som si všimol, jedno zo slovenských médií pri simulácii ich pohybu na výstave dokonca neoprávnene použilo našu fotografiu. Síce s logom, ale patrilo by spýtať sa …

Snažím sa, aby sme po skončení našej návštevy boli aj v niektorom inom meste v USA. Minule to bolo San Francisco a Silicon Valley, tento rok sme boli vo Washingtone. Konštatujem, že je tu úplne iná atmosféra, ako na západe USA. Jednak tu bolo oveľa chladnejšie, ale aj pokojnejšie. Január určite nie je vrchol sezóny, bolo tu skôr prázdno. Biely dom je podľa mňa taká skôr väčšia chalúpka ako sídlo amerického prezidenta. Vo filmoch to vyzerá honosne, veľkoryso, naživo také čosi učupené. A ak sme chceli navštíviť Biely dom, mali sme si podať žiadosť pre troma mesiacmi. Nuž, také americké 😊

Najviac sa mi vo Washingtone páčili múzeá, ktoré sú obrovské a prekvapivo zadarmo. Všetky, do ktorých sme vošli. To v Las Vegas chceli za niečo, čo z diaľky pripomínalo múzeum a bolo na desatine plochy rovných 50 dolárov.

Domov sme leteli s British Airways a v Londýne sme boli okolo 6 ráno s tým, že nasledujúci let do Viedne bol o 11 hodine. Nuž, po noci v ekonomickej triede, nič príjemného. Roman našťastie našiel akýsi bezplatný relax room, kde sa dalo zložiť a vystrieť sa a pri ruchu štartujúcich lietadiel sa snažiť o spánok.

Nakoniec sme v šťastí dorazili domov. Ja som si priniesol aj zapálené hrdlo s poriadnou nádchou, Roman herpes a Xénia totálne nevyspanie. Trvalo týždeň, kým sme sa dali dokopy. Ale urobíme to radi, investujeme do toho. Chceme, aby ste mali informácie z prvej ruky, žiadne opisovanie, žiadne cudzie fotky. Všetko naše vlastné.

PS: V januári sme na našej stránke www.touchit.sk dosiahli náš rekord. Počas tohto mesiaca k nám prišlo 400 574 návštevníkov a zobrazili sme 737 520 článkov. Ďakujeme vám sme radi takémuto výsledku v on-line svete.

Návštevnosť webu www.touchit.sk

Návštevnosť webu www.touchit.sk

Značky:

O autorovi

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie a tiež cestovanie.

Pridaj komentár

Objednajte si ročné predplatné časopisu TOUCHIT, teraz s užitočnou príručkou
Začíname so smartfónom.Iba za 22,99 €.
Kliknite a zistite viac>>