Až 62 % Slovákov označuje kúpu nehnuteľnosti za tú najlepšiu formu dlhodobej investície. Popularita tejto formy investovania sa tak v porovnaní s rokom 2016 mierne zvýšila. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu ČSOB v spolupráci s agentúrou IPSOS. Kryptomeny by volilo 6 % opýtaných. Rovnaký podiel respondentov označilo za najlepšiu formu dlhodobej investície vkladnú knižku alebo investičné diamanty.
ČSOB sa v spolupráci s agentúrou IPSOS opäť pozrela na to, ako sa vyvíja záujem Slovákov o zhodnocovanie svojich úspor a ako sa mení ich finančné správanie. V priemere dvaja z troch opýtaných (62%) uviedli v prieskume ako najlepšiu formu dlhodobej investície práve nehnuteľnosť. Dôvera v tento spôsob zhodnocovania finančných prostriedkov sa tak za uplynulé dva roky o niečo zvýšila (57% v roku 2016). K tejto forme investovania sa pritom o niečo častejšie prikláňa staršia generácia.
„Nehnuteľnosti sa tradične a celosvetovo považujú za veľmi stabilnú formu uloženia a zhodnotenia peňazí. Predstavujú pre ľudí niečo „hmotné“, reálne, využiteľné, čo nie len na „papieri“, a preto k tomu ľudia často inklinujú,“ hovorí Jozef Futrikanič, riaditeľ Odboru financovania nehnuteľností ČSOB.
Ako pripomína, rozhodujúci je v tomto prípade typ nehnuteľnosti a potenciálu rastu jej ceny. „Ceny nehnuteľností narástli od roku 2003 o asi 90%, čo predstavuje približne priemerný ročný nárast o 6,5%. Zároveň rástli aj ostatné ceny, ako aj platy. To znamená, ak mal niekto peniaze uložené iba doma a nehľadal iné alternatívy zhodovania finančných prostriedkov, napríklad fondy, spomínané nehnuteľnosti, akcie, atraktívne dlhopisy a podobne, tak jeho úspory stratili za posledných 14 – 15 rokov asi 50% svojej pôvodnej hodnoty. Za nasporenú sumu si dnes človek dokáže kúpiť asi polovične veľkú nehnuteľnosť,“ dodáva Futrikanič.
Zaujímavosťou je, že medzi mladšou generáciou sa na prvom mieste umiestnil sporiaci účet. Za najlepšiu formu dlhodobej investície ho označilo 48% z nich, zatiaľ čo v celkovej populácii sa priemer pohyboval na úrovni 23%.
Na treťom mieste sa umiestnili investície do fondov. Skúsenosť s nimi deklarovalo 20 % mladšej generácie a 54 % starších respondentov. Pre investovanie do fondov motivuje väčšinu z nich možnosť získať finančné prostriedky navyše a zhodnotiť ich lepšie, ako v prípade iných sporiacich produktov. Nárast záujmu o investovanie do fondov zaznamenávame aj v ČSOB. „Pod tento nárast sa podľa nás podpísali tak nižšie úrokové sadzby na bežných sporiacich produktoch, ako aj lepšia informovanosť a znalosti klientov o investovaní do fondov. V neposlednom rade je to aj väčšia dostupnosť investovania, nakoľko klienti môžu pravidelne investovať už od niekoľko desiatok eur mesačne,” vysvetľuje manažérka Oddelenia prémiového segmentu ČSOB Mária Horváthová.
Z údajov ČSOB zároveň vyplýva, že klienti uprednostňujú pravidelné investovanie v menších čiastkach ako alternatívu voči pravidelnému sporeniu na sporiaci účet. V ČSOB motivujeme aktívnych investorov, tj. klientov, ktorí aktívne využívajú účet a zároveň majú 50% svojich úspor zainvestovaných do investičných produktov. Títo klienti získajú 1-% úrok na sporiacom účte. „Takto podporujeme zodpovedné finančné správanie našich klientov, to znamená rozloženie úspor do viacerých produktov s rôznom mierou zabezpečenia a rizikovosti,“ dodala Horváthová.
Na opačnom konci rebríčka dlhodobých investícii sa umiestnili hypotekárne záložné listy, vkladné knižky (po 3%) ako aj dlhopisy a kryptomeny, ktoré preferovalo 6% opýtaných. V prípade virtuálnych mien však nebolo badať významnejšie rozdiely medzi vekovou štruktúrou opýtaných. Pomerne výrazné rozdiely z pohľadu veku však nastali v prípade vkladnej knižky. Tú totiž za vhodnú formu dlhodobej investície označilo 17% mladých, v porovnaní so 4% spomedzi staršej generácie.