Vzdialená komunikácia za pomoci telefónneho prístroja nás sprevádza už od 19. Storočia.

Presnejšie, vtedy to všetko začalo – vynálezom Amerického fyzika Alexandra Grahama Bella. Avšak, bol to on, kto mal právo povedať, že telefón som vymyslel ja?

To sa dozviete už v nasledujúcich riadkoch. V minulej časti RETRO blogu sme spomínali na počiatky a históriu mobilných telefónov, dnes sa pozrieme na históriu telefonovania ako takého. A ako už isto viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Aby sme však nezabudli, plodná informácia pre dnešnú časť znie – Viete, že pred dvomi dňami bol svetový deň bez mobilu? Je to presne 6. február a za týmto nápadom stojí Francúzsky spisovateľ Phil Marso. Dá sa to v dnešnom svete vôbec realizovať, odložiť , resp. vypnúť počas pracovného dňa telefón? Dajte nám vedieť, či si to viete predstaviť, či je to možné a či to občas realizujete.

K veci, kto bol teda tým slávnym vynálezcom prvého telefónu a začiatkom fenoménu telefonovania so zvukom? Bol to Graham Bell? História v tom má jasno, ale všetci historici stým nesúhlasia.

Rok 1876

Dnes to berieme ako samozrejmosť, zdvihnem mobil alebo pevnú linku a niekomu zavolám, to však nebolo vždy možné. Za počiatkom tejto bežnej činnosti stoja dve významné osobnosti, ktoré viedli dlhoročný spor. Ja to Americký profesor Alexander Graham Bell (1847 – 1922) a vynálezca Elishy Graye (1835 – 1901). Obaja, nezávisle od seba, prihlásili dňa 14. Februára 1876 svoje patenty na nový telefón. Alexander Graham Bell získal U.S Patent 174.465. Aj keď je táto skutočnosť známa, viacerými historikmi je za skutočného vynálezcu telefónu považovaný Elishy Graye. Tomuto vynálezcovi bol už v roku 1875 udelený podobný patent (U.S 166.095) – elektrický telegraf na prenos hudobných tónov.

Mikrofón tohoto prístroja bol podobný tomu, ktorý zostrojil nemecký vedec a vynálezca Johann Philippe Reis (1834 – 1874). Tento vedec (v roku 1861) vytvoril prvý nedokonalý telefónny mikrofón s membránou, elektrickým kontaktom a slúchadlom v tvare pletacej ihlice, s navinutým množstvom tenkého drôtu bez membrány – tzv. Reisov telefón. Graye použil aj v slúchadle membránu, ktorá menila elektromagnetické kmity na akustické.

Ako to bolo s registráciou patentu v ten istý deň?

Registráciu „telefónu“ potvrdil patentovému úradu advokát Elishy Graya v pondelok ráno – 14. Februára 1876. To znamená, že to bol presne ten deň, kedy v dopoludňajších hodinách, bez ohľadu na podanú žiadosť Graya, bol prijatý aj patent „telefónu“ od právnika zastupujúceho Alexandra Grahama Bella. Poradie podaných žiadostí je doteraz neutíchajúcim predmetom rôznych diskusií, ale i tak je možné pripísať prvý patent Grayovi.

Súčasný objaviteľ

V súčasnej dobe je za vynálezcu (objaviteľa) telefónu považovaný Antonio Meucci (1808 – 1889). Jeho telefón bol po prvýkrát predstavený v New Yorku, v roku 1860 a správa o ňom bola publikovaná v miestnej taliansky písanej tlači. V princípe ide o elektromagnetické slúchadlo a mikrofón. Zvuk rozkmital membránu s permanentným magnetom v cievke, ktorá previedla pohyb na elektrický prúd. Ten bol následne cez drôty prenesený do totožného zariadenia, ktoré ho opäť premenilo na zvuk. 11. júna 2002 ho za vynálezcu telefónu prehlásila rezolúcia amerického kongresu číslo 269.

1881 – počiatky telefonovania: Česko / Slovensko (mix)

Prvé telefónne spojenia

  • Majiteľ Ladvickej bane, nemecký podnikateľ zo saskej kamenice – Richard Hartmann, si nechal dňa 10. apríla 1881 spojiť hlavnú budovu svojej firmy v Ladviciach, so stanicou Ústecko-Teplickej dráhy v Duchcove.
  • Majiteľ vysočanského cukrovaru – Friedrich Frey von Freyenfels (1835 – 1901) si nechal v máji 1881 zriadiť linku medzi svojim bytom a kilometer vzdialeným cukrovarom.
  • V októbri 1881 vznikla spoločnosť – Pražské podnikateľstvá pre telefóny, ktorej zakladateľom bol profesor Jan Krtitel Kašpar Palacký (1830 – 1908), syn Františka Palackého. Spoločnosť vybudovala v roku 1882 prvú ústredňu s jedenástimi účastníkmi v Prahe.
  • Bratislavský podnikateľ K. Kragl. Pod vedením tohoto človeka bola v Bratislave (rok 1884) vybudovaná prvá telefónna sieť s 12 účastníkmi. (V 90. rokoch 19. storočia boli postupne zriadené telefónne siete v mestách Košice, Komárno a Nitra). Súkromnú telefónnu sieť K. Kragla napokon odkúpil uhorský štát

V zime roku 1882 bolo telefónnych liniek toľko, že vydali na prvý telefónny zoznam. Ten mal 98 účastníkov. V roku 1883 ich bolo (v Prahe) vyše 187 a v roku 1900 sa počet rozrástol na 2890 účastníkov, ktorí používali telefónne prístroje spoločnosti Bell. Na prelome rokov 1890 – 1891 vznikla (bola zhotovená) medzimestská ústredňa a telefón prepojil Prahu s cisárskou Viedňou. V roku 1896 bola Praha napojená na medzištátnu telefónnu sieť.

Telefonovanie v tejto dobe predstavovalo drahú činnosť. V roku 1896 stál trojminútový hovor toľko, čo liter vína, dva metráky uhlia alebo meter látky. Zlomovým bol až rok 1911, kedy bol zriadený prvý verejný telefónny automat a volanie sa stalo dostupnejším a o niečo lacnejším. V roku 1916 sprostredkovalo telefónne spojenia (na území Slovenska) celkovo 7854 telefónnych staníc v 450 obciach.

1918 až 1938

Po vzniku samostatného Československého štátu (rok 1918) sa neustále zvyšovali požiadavky na telefónne spojenia. V Prahe, v roku 1921, bolo po prvýkrát použité takzvané automatické triedenie zariadení spoločnosti Ericsson, ktoré umožnilo po zdvihnutí slúchadla pripojiť účastníkov pomocou automatického voliča na voľné pracovisko manipulantky. Vďaka tomu bolo možné v roku 1923 rozšíriť počet účastníkov na 12 000. V roku 1925 odštartovala stavba diaľkového telefónneho káblu z Prahy do Bratislavy, cez Kolín a Brno. Tento „kábel“ skrátil čakaciu dobu na spojenie Prahy a Bratislavy z 1 až 3 hodín, na 4 až 12 minút. To je podstatný rozdiel. Telefónne spojenie so zámorím bolo naviazané o tri roky neskôr – v roku 1928.

1939 – 1989

Behom druhej svetovej vojny došlo k rozšíreniu a prečíslovaniu viacerých telefónnych ústrední (5-miestny číslovací plán sa zmenil na 6-miestny). K tejto zásadnej zmene došlo po roku 1952, kedy začala Tesla Karlín vyrábať automatické telefónne ústredne typu P51, určené pre verejnú telefónnu sieť. Bola tak zahájená ďalšia etapa rozširovania telefónnej siete v Československu. Úplná „telefonizácia“ Československa bola dokončená v roku 1953, kedy sa posledná ústredňa objavila v Slovenskej dedinke – Krajná Bystrá. Táto obec bola do telefónnej siete napojená ako posledná.

V rokoch 1953 až 1980 vzrástol počet telefónnych staníc z 85-tisíc na 864-tisíc. Medzimestské spojenia boli do roku 1969 len prostredníctvom spojovateľky na medzimestskej ústredni. V šesťdesiatych rokoch nastalo čiastočné zautomatizovanie medzimestského telefónneho styku v rámci Československa i smerom do zahraničia.

Z celkového počtu 1507 verejných telefónnych ústrední v roku 1980, bolo 90% automatizovaných. V medzinárodnom styku fungovala poloautomatická prevádzka, s väčšinou európskych štátov, Amerikou, Japonskom a čiastočne aj s ďalšími svetadielmi. Prvé automatické medzinárodné spojenie sa uskutočnilo 1. novembra 1969 – s Varšavou.

Masové rozširovanie telefonovania

V roku 1991 bola spustená prvá mobilná rádiotelefónna sieť NMT (Nordic Mobile Telephone) od fínskej spoločnosti Nokia. Táto sieť pracovala v pásme 450 MHz. Vzhľadom na vysoké ceny mobilných telefónov (s veľkosťou kufríku) a vysokým poplatkom za hovor, nebol tento systém masovo rozšírený. K najvýznamnejšiemu bodu prišlo vtedy, keď začali prichádzať do ponuky operátorov lacné „korunové“ telefóny, a taktiež s príchodom GSM technológie, ktorá pracovala v pásme 900 MHz.

Extra téma – Výroba telefónov do roku 1945 a po roku 1945

Pred rokom 1945 sa na našom území vyrábali telefónne prístroje prevažne v licencii firiem Siemens a Ericsson. Produkovalo ich niekoľko veľkých tovární.

Deckert a Homolka – pobočka Viedenskej spoločnosti, ktorú v roku 1912 prevzala spoločnosť L.M Ericsson. V roku 1929 prišlo k vytvoreniu konzorcia – Prchal-Ericsson, pričom firma bratrancov Prchalových mala továreň v Kolíne (neskôr Tesla Kolín). Elektrotechna Praha-Karlín vznikla v roku 1930 s akciovou účasťou spoločnosti Siemens Halske (neskôr Tesla Karlín).

Microphona Praha, továreň bratov Knotkov, bola založená v roku 1920. Po roku 1935 sa používal názov Mikrofona. Telegrafia Praha bola pološtátna spoločnosť, založená v roku 1919. V roku 1922 sa spoločnosť presťahovala do Pardubíc. Po roku 1946 vyrábala hlavne rozhlasové prijímače a vysielačky. Standard Electric – Doms a spol., najskôr Hekaphon, sídlila taktiež v Prahe. Telektra s továrňou v Olomouci, s pôvodným názvom Berliner Telefonfabrik A.G.

Po roku 1945

Dňa 10. augusta 1946 vznikol národný podnik Tesla, pod ktorým bola začlenená výroba elektrotechnických, elektronických prístrojov a súčiastok. Do koncernu patrilo celkom šestnásť podnikov. V roku 1951 bol vybudovaný v Liptovskom Hrádku nový závod Tesla, ktorý prevzal výrobu telefónnych prístrojov a príslušenstva. V roku 1960 vznikla v Stropkove ďalšia továreň, ktorá spadala pod podnik v Liptovskom Hrádku a do nej bola presunutá výroba telefónnych prístrojov a sekretárskych súprav.

Výrobou telefónnych prístrojov sa pred rokom 1989 zaoberalo ešte niekoľko spoločností: Tesla Kolín – tu sa vyrábali špeciálne MB prepojovače, Technická ústredňa spojov (TUS) – vyrábala verejné telefónne automaty (VTA) / špeciálne prístroje pre telefónne hovory na poštách / niekoľko typov špeciálnych sekretárskych súprav pre vysokých vládnych funkcionárov a pre ministerstvo vnútra. Komex – vyrábal dispečingové zariadenia pre energetiku a bezpečnostné zložky. VOZ (vojenský opravárenský závod Hôrka nad Moravou) – vyrábal špeciálne telefónne prístroje, napr. na telefóny s utajeným číslom. Po roku 1989 sa podniky koncernu Tesla osamostatnili a väčšina z nich zanikla. Pod pôvodným názvom stále existuje Tesla Stropkov, ktorá doteraz vyrába telefóny.

Vážna téma, množstvo informácií a epizóda „ako to s telefónmi a telefonovaním bolo“ je úspešne za nami. Veríme, že sme vás nenudili a že informácie, ktoré ste načerpali, vám pripomenuli to, že nie vždy bolo telefonovanie bežnou a jednoduchou súčasťou života. Niekedy to bola výsada len niekoľkých ľudí. Ďakujeme Vám za vašu pozornosť a sledovanie nášho RETRO blogu. Už o týždeň sme tu pre Vás opäť.

Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.

Zdroj informácií – výstava človek a telefón