Zaspomínajte si s TOUCHIT: Nokia 6230i

Malý, ale hrubý, to je (bol) pravý manažérsky telefón, ktorý ak ste nemali, neviete o čo ste prišli (minimálne ste ušetrili niekoľko tisíc korún)

Skutočný klenot, aj tak by som nazval tento telefón. Veľmi jemný displej, dobrý fotoaparát, slušná konektivita a mnoho iného. To je len úryvok z toho, čím tento telefón exceloval. Áno, exceloval aj v cenovej kategórii, ale to už tak je, za dobré sa platí (cena bola približne 15 000 slovenských korún). A vy už tušíte, že týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova.

Aká by to bola streda bez RETRO blogu a „povinných plodných“ informácií. Tak vecte, že rok 2005 bol okrem predstavenia Nokie 6230i zaujímavý aj tým, že časť americkej sondy Deep Impact plánovane narazila do kométy 9P/Tempel1.

„Zaujímavá“ informácia je za nami, poďme sa pozrieť nato, čo 6230i dokázala a prečo bola lepšia, ako klasická (prvá) 6230 z roku 2003. Z pohľadu dizajnu tu veľa rozdielov nie je, čím na seba Nokia spustila miernu vlnu kritiky (ale mohla si to dovoliť, tak ako dnes Apple – otázka, kde je dnes Nokia?). Podstatné zmeny sa udiali pod „kapotou“. Najviditeľnejším (vonkajším) rozdielom je veľké kockaté tlačidlo, ktoré nemá potvrdzovanie integrované, ale odlíšené vsadeným chrómovým – mini tlačidlom. Zostatok je nezmenený.

Dizajn

Dizajn sa nám (subjektívne) veľmi páči, je jednoduchý a elegantný, v čom spočíva jeho čaro. Kompaktné rozmery (103 x 44 x 20 mm) a nízka váha (97 gramov) sú nezameniteľné. Farebné prevedenia boli rôznorodé, najmä vďaka možnosti jednoduchej výmeny krytov. Pravdou je, že originálne farebné prevedenia boli najelegantnejšie – čierna, modrá, strieborná, zlatá a biela (ak sa nemýlim). Keď vytiahnem Nokiu 623Oi z vitríny, stále sa mi páči jej dizajn a štýl, ktorý vyžaruje. Nehovoriac o kvalitnom spracovaní a použitých materiáloch. Telefón vyzerá, ako by sa ho čas, ktorý prežil, netýkal. Všetko sedí, nič nehrká, nevŕzga a jeho stav je hodný takmer nového zariadenia.

Nokia 6230

Nokia 623Oi

Prehliadka telefónu

Prednú časť tvorí (z vrchu) slúchadlo s logom NOKIA, displej a pod ním ovládacie tlačidlá. Prvými sú kontextové tlačidlá, s tlačidlami uskutočňovania/prijímania a ukončovania hovorov. Medzi nimi je veľké štvorsmerové tlačidlo, s mini chrómovým tlačidlom potvrdzovania v strede. Smerové tlačidlo bolo plne konfigurovateľné, čo bolo veľkou výhodou rýchleho prístupu ku všetkým obľúbeným položkám. Pod kontextovou ponukou je alfanumerická klávesnica. Všetky tlačidlá sa nesú v znamení nepravidelnej (malej) kocky. Materiál je tvrdý plast, čoho „príčinou“ je výborná odozva tlačidiel, ktorá nemala takmer žiadnu konkurenciu. Podsvietenie tlačidiel je slabomodré a priemerne viditeľné.

Vrch telefónu hostí výrazné a veľké tlačidlo napájania, s možnosťou zmeny profilu a blokovania tlačidiel. V ľavej strane nájdeme dvoj-tlačidlo ovládania hlasitosti a infračervený port. V pravej strane je hlasný reproduktor a vo vrchnom rohu otvor pre pútko. Spodok je v réžii starého konektoru Pop-Port (prenos dát/príslušenstvo/Nokia PC Suite) a konektoru nabíjania (hrubý) – nachádza sa tu aj malý otvor mikrofónu. Zadná strana je „čistá“ a okrem fotoaparátu s vystupujúcim plastovým prvkom tu nie je nič. Teda je, nápis NOKIA 1.3 megapixel.

Displej

Veľmi jemný a aj keď sa to nezdá, väčší ako v Nokii 6230. TFT LCD displej v Nokii 6230i má 1.7-palca (30 x 30 mm) s rozlíšením 208 x 208 Px (196 ppi). Nokia 6230 mala veľkosť displeja 1.5-palca (27 x 27 mm – 128 x 128 Px). Páči sa mi jemnosť displeja a zobrazenie aj najmenších detailov. I dnes, keď máme displeje s extra vysokým rozlíšením (mnohokrát zbytočne, na úkor výkonu a batérie), mi tento neprekáža (jeden deň som sním strávil J). Samozrejmosťou je množstvo nastavení a prispôsobenia zobrazovacej jednotky – farebné škály, témy, logo operátora, tapety, šetrič a pod. V základnom pohotovostnom režime bolo zobrazené – Sila signálu, stav batérie (vysoké články po bokoch, ach jaj, paráda), logo operátora, čas a dátum. Nad pravým výberovým tlačidlom sa nachádza konfigurovateľná možnosť (vlastné nastavenie) a nad ľavým bola nezmeniteľná (vo vnútri konfigurovateľná) možnosť – ísť na.

Menu

Menu je pekne spracované s plne grafickými ikonami. Ako inak, pozrieť si ho môžete v nasledujúcom videu (ukážeme si aj „rýchlosť“ pripojenia na internet). 6230i je dodnes použiteľný stroj! Aj keď, naša stránka je trošku náročnejšia a zariadenie ju nedokáže otvoriť.

https://www.youtube.com/watch?v=9_G9hDdPIjg

Fotoaparát

1.3 megapixel – s max. veľkosťou fotografií 1280 x 1024 Px. Zhotovené fotky neboli v porovnaní s konkurenciou najlepšie, ale neboli ani zlé. S fotoaparátom sa dajú zachytiť aj detaily, ale chce to trochu času. V ponuke bolo viacero režimov – štandardná fotka, portrét, nočný režim a QCIF video. Dĺžka videoklipu je 25 sekúnd alebo neobmedzene – podľa kapacity pamäte/pamäťovej karty. Všetky nastavenia boli v ponuke fotoaparátu a nebolo treba riešiť nastavenie v menu, ako v predošlej verzii. (To by si aj Apple mohol zobrať príklad J – kto používa, vie o čom hovorím).

„Symbian to nie je, ale Nokia Series 40 sa použiť dá.“

Pamäť zariadenia

Bola aj interná a dosahovala „krásnych“ 32 MB (alebo 24 MB?), pričom nechýbala možnosť rozšírenia o pamäťovú kartu – MMC do max. kapacity 512 MB. Áno priatelia, celých „päťsto štyridsať štyri megabajtov“ – vskutku úžasné J. Okrem toho sa tu našlo miesto aj pre kontakty – 1000 kusov a pre SMS – 150 kusov + miesto na SIM karte. Pamäťová karta mala nešťastne riešené miesto uloženia – pod batériou. Každé vytiahnutie MMC karty znamenalo vypínanie telefónu a čiastočné rozoberanie.

Správy, kontakty a volania

V tomto prípade nie je veľa zmien. Nokie patrili k najjednoduchšie ovládateľným zariadeniam, to sa týka každého smeru. V ponuke správ nájdeme – textové správy s odpočítavaním znakov a funkciou rýchleho zadávania textu T9. Ďalšou možnosťou boli multimediálne MMS správy – s max. veľkosťou 301 kB. Niektorým používateľom prekážala neschopnosť odoslať megapixlovú, nekomprimovanú fotografiu, na to sa však dalo zvyknúť. Nechýbajú položky ako chat, odkazy, info správy, príkazy na služby a samozrejme – mail. Ten v top manažérskom telefóne nesmie chýbať. E-mailový klient bol pokročilý, s rozšírenými možnosťami a prácou s prílohami – Ale, boli aj pokrokovejší mailový klienti v telefónoch (hádam sa nemýlim).

Kontakty – viacpoložkové (doslova multi-položkové, tu sa dalo pridať neskutočne veľa detailov, vrátene fotografie), možnosti skupín, hlasové vyhľadávanie (funkčné!) a rýchla voľba – číslice klávesnice od 2 do 9. Zobrazenie kontaktov bolo hybridné, teda pamäť telefónu v kombinácii so SIM kartou. Páčila sa mi možnosť nastavenia zobrazenia kontaktov podľa vlastných preferencií. Volania – klasika, jednoduchá „obrazovka vytáčania“ s možnosťou, akú nemajú ani dnešné „chytré telefóny“ – viac pod odsekom. Samozrejmosťou bola databáza volaných, neprijatých a prijatých hovorov. Nechýbalo ani počítadlo času hovorov – rozšírené pre každú položku zvlášť. V tejto zložke bolo aj rozšírené počítadlo správ a počítadlo času GPRS spojenia.

„Základná obrazovka vytáčania mala „inteligentnú“ funkciu. Ak ste zadali akékoľvek číslo, napr. 20 a stačili ste položku voľby, vyskočili možnosti – uložiť kontakt, poslať SMS ALEBO položky – v domácej / v cudzej / časovač odpočítavania. Prvé dve položky sú prevod meny/kurzu (podľa nastaveného) a posledná je jasná. Čiže, aktuálne číslo na obrazovke mohlo byť okamžite použité – rýchly prevod (v dobe slovenskej koruny ideálne – teraz nebezpečné, radšej to neskúšajte 🙂 ) alebo rýchlo natavený čas na odpočítavania – napr. časomiera varenia vajíčok na mäkko.“

Konektivita

Internety fungujú, to vieme. Takže nechýbalo GPRS 4+2 a EDGE 4+2. Bezproblémovo sa dalo „wapovať“ – ide to ja dnes a poslúži nato jednoduchý prehliadač (HTML). Dôležitou súčasťou na prenos multimédií je Bluetooth, a tiež pomalší infračervený port. Poslednou možnosťou prenosu dát alebo aj zdieľania internetu – je káblové pripojenie, cez Pop-Port. Spomenúť treba aj Javu MIDP 2.0 (nie motorku) – hry, aplikácie a zábava musí byť.

Práca, zábava a médiá

To treba vždy kombinovať 🙂 . Položka médiá ponúkne fotoaparát, prehrávač médií (rozumej videí), prehrávač hudby („empé-trojek“ + AAC), FM rádio (Visual Radio), diktafón a ekvalizér. Rádio, ako aj hudobný prehrávač mohli „bežať“ na pozadí. Z organizačných aplikácií nám pomáhal – nezaspať budík (opakovaný s odkladom), nezabudnúť – zoznam úloh a poznámky, pamätať si heslá/údaje – peňaženka a výročie svadby veľmi dobrý kalendár – s prehľadom dňa, týždňa a mesiaca. Aplikácie a hry sa dali sťahovať podľa vlastných potrieb a preferencií. Predinštalované hry sú – Street Race, Backgammon II a Golf Tour (aj tu platí pravidlo stŕpnutých nôh na záchode 🙂 ). Nemôžeme zabudnúť ani na galériu, rozdelenú do prehľadných priečinkov, ktoré neboli chaotické. Prijaté súbory boli automaticky zaradené do vlastného priečinku, a tiež bolo možné priečinky vytvárať a rozdeľovať súbory/médiá podľa potreby.

Batéria

BL-5C (Li-Ion) s kapacitou 850 mAh. Výdrž, ako inak, impozantná! A to nie len v dobe minulej, ale i prítomnej. Telefón som nabil a v pohotovostnom režime vydržal takmer týždeň! Reálna výdrž aktívneho používania dosahovala 3 (možno 4) dni. Opakujem sa, ale toto chceme aj v dnešných telefónoch – pri plnom vyťažení (a tak, aby pritom nebúchali 🙂 )

Záver

Očakávané sa stalo skutočnosťou, sme v závere dnešného RETRO blogu. Veríme, že i dnes to bolo zaujímavé, a že sme vo vás oživili niekoľko pekných spomienok na toto skvelé zariadenie. Minulosť treba zanechať, ale pekné znej ponechať! Ďakujeme za vašu pozornosť a opäť o týždeň sme tu s ďalším RETRO blogom – dovidenia, priatelia a nadšenci IT.