To si povieme v dnešnej časti RETRO blogu, ktorý je už pomaly sviatočný, a preto si zaslúži trošku zmeny a pohodového čítania pri šálke čaju. V tejto časti sa dozviete o zaujímavej príhode alebo skôr „geniálnom“ nápade vynálezcu QWERTY rozloženia.    

Nachvíľu dáme telefónom „pokoj“, aj keď je im táto téma blízka.

Prvotným hardvérom, ktorého sa táto téma „osobne týka“, sú všetky klávesnice (písacie stroje) na akýchkoľvek zariadeniach. A tak ešte na začiatok dodajme, že týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova.

Dnes sa pozrieme na zaujímavú históriu rozloženia písmen na klávesniciach, ktoré dnes poznáme ako QWERTY, QWERTZ a iné. Samozrejme, všetko to začalo prvými písacími strojmi, ku ktorým bolo potrebné vymyslieť „rozumné“ rozloženie kláves tak, aby bolo pohodlné a dalo sa s takýmto rozložením rýchlo písať (či sme zostali pri tom najlepšom rozložení je polemizujúce, ale je to tak a sme naňho zvyknutý).

Moderná klávesnica s rozložením QWERTY

Písanie na rôznych klávesniciach (zariadeniach, ktoré klávesnice využívajú) nás sprevádza každodenným životom. Je jedno či je to dotyková, mechanická alebo virtuálna klávesnica, rozloženie je rovnaké – až na pár detailov. Je to súčasť našich životov. Nezáleží na tom či píšete dlhé texty, články, blogy alebo 50 znakový status na sociálnu sieť, proste píšete :).

A ako to vlastne vzniklo? No predsa nápadom, ako všetky nové veci :). Ale prečo QWERTY? Alebo TYPE-WRITER? Obe “slová“ napíšeme vrchným radom kláves, jednoduchý „trik“ vynálezcu. 

Poďme však hlbšie do histórie, až do roku 1714. Úplne prvý patent písacieho stroja (podľa písomných zmienok) patril Henrymu Millovi. Bol to Angličan, ktorý pracoval ako vodný inžinier a patentoval si stroj, resp. vynález, ktorý mal byť písacím strojom. Bolo to v roku 1714 a patent bol vedený pod názvom „Machine for Transcribing Letters“. Presná podoba však zachovaná nie je, ale dokument hovorí o tom, že stroj bol určený najmä pre slepcov a ukladal písmená na papier vedľa seba.

Starý písací stroj

„Rozloženie znakov na prvých prototypoch písacích strojov má dlhú históriu. Usporiadanie kláves totiž nebolo vôbec jednotné a podstatne sa od seba odlišovalo. Nie len poradie písmen bolo iné, ale aj usporiadanie do radov. „História hovorí“ o strojoch s dvomi, tromi, štyrmi alebo aj siedmimi radmi kláves (písmen + číslic). Taktiež sa objavili aj zaujímavé stroje s klávesnicou v tvare pologule.“

Za druhým pokusom v tejto oblasti stojí Talian Pellegrino Turri. Ten v roku 1808 skonštruoval „písací stroj“ pre slepú grófku Carolinu Fantoni da Fivizzano. Na škodu je to, že aj o tomto stroji sú len písomné zmienky. Tretí pokus o zhotovenie písacieho stroja má na svedomí Dánsky pastor Rasmus Malling-Hansen (o niekoľko rokov neskôr). Jeho vynález sa zachoval, pričom ako sami môžete vidieť, bol to veľmi zaujímavý kúsok, ktorý vyzeral ako ježko. Stláčaním kláves tohto stroja sa pretláčajú jednotlivé písmenká kolmo dole na papier (hmm, to by sa dnes zaujímavo písalo).

V tomto bode sa dostávame do histórie, ktorá nás ovplyvňuje dodnes. Píše sa rok 1867 a traja zamestnanci (Christopher Lathan Sholes, Carlos Glidden a Samuel W. Soule ) tlačiarne v americkom Milwaukee prichádzajú s nápadom Type-Writeru. To je patent písacieho stroja, ktorý funguje na princípe úderu kladivka s písmenom, ktoré sa otlačí na papier. V Roku 1872 predávajú svoj patent krachujúcej zbrojovke E. Remington & Sons za 12 000 dolárov, pod názvom Sholes and Glidden Type-Writer. Tento stroj mal svoje nedostatky a vedel písať iba kapitálky, čiže veľké písmená. Celé to skončilo neúspechom, za päť rokov sa ho predalo iba 5000 kusov. Avšak, spoločnosť Remington a vynálezcovia na „vývoj“ stroja nezanevreli a onedlho prišla na trh druhá verzia tohto písacieho stroja. Novinka obsahovala preraďovač (dnes – Shift) a umožňovala písať veľké i malé písmená za pomoci rovnakých kláves. V oboch strojoch bolo usporiadanie kláves – QWERTY.

Remington TypeWriter

Ako k tomu došlo, a prečo z abecedného poradia vznikla takáto QWERTY kombinácia?

Vývoj samotného stroja bol sprevádzaný rôznymi komplikáciami. Najčastejšie však pána C.L. Sholes-a trápila „potyčka“ medzi kladivkami (úderné teleso prenášajúce odtlačok písmena na papier), ktoré sa pri rýchlom písaní do seba zasekávali (tento problém je známy aj z písacích strojov dvadsiateho storočia). Problém vznikal kvôli tomu, že niektoré kladivká (najčastejšie používané písmená) boli tesne vedľa seba a pri rýchlom „ťukaní“ sa nestihli vyhnúť zrážke. Toto zasekávanie sa stalo chronicky problematickým, a preto prišiel vynálezca so „skvelým“ nápadom.

ROZHÁDŽEM PÍSMENÁ TAK, ABY NEBOLI (najčastejšie používané) BLÍZKO SEBA A ABY SA PÍSALO O ČOSI POMALŠIE (tak, aby sa kladivká nestretli).

Presnejšie to bolo takto. C.L. Sholes prišiel so zaujímavou myšlienkou. Najčastejšie používané písmená anglickej abecedy umiestnil čo najďalej od seba, aby boli aj kladivká od seba čo najďalej a pri písaní sa „nestretávali“. Zároveň však skombinoval rozloženie kláves tak, aby pisateľ, čiže my, vy, aktuálne ja J – bol čo najviac brzdený týmto rozložením a nemohol (nerozumné rozloženie kláves pre prsty) stláčať klávesy veľmi rýchlo za sebou. Áno, teraz sa už nezasekávali (skôr nie tak často).

„Dôslednosť to však nebola 100%-ná, nakoľko často používané písmená v angličtine – T a H sú blízko veľa seba, a pritom tvoria veľmi veľa párov – the, there, this a pod.“

Takzvanou čerešničkou na torte je, že autor tohto rozloženia mal ešte jeden nápad. Kvôli marketingu potreboval na tomto stroji (TypeWriter) demonštrovať rýchlosť písania. Ako sme uviedli vyššie, prvotná myšlienka bola rozloženie, ktoré písanie spomaľuje. A to predsa spolu nekorešpondovalo. Ale riešenie sa predsa len našlo – aby bola ovca živá aj vlk sýty. Riešením bola ešte jedna úprava rozloženia kláves. Všetky písmená, ktoré tvoria slovo TypeWriter umiestnil do jedného riadku – vrchného.

A bolo „vymaľované“, takýmto výmyslom (alebo nezmyslom) sme prišli k rozloženiu kláves – QWERTY. V tých rokoch to bolo vnímané ako veľký pokrok (úspech) a patent prevzali ďalšie spoločnosti, ktoré ho rozšírili do celého sveta. A že sa to udržalo až dodnes hovoriť netreba, stačí skloniť hlavu a pozrieť sa na vašu klávesnicu.

Úpravy a zmeny rozloženia QWERTY

My, Slováci a Češi, používame veľmi často, ak nie najčastejšie rozloženie QWERTZ. To je jednoduché prehodenie dvoch písmen, ktoré je často na rôznych klávesniciach aj dvojmo uvádzané. Pod veľkým Y je malé Z naopak. Táto zmena siaha do 19. storočia, teda čias Rakúsko – Úhorska (do Rakúsko – Úhorska patrili aj naše krajiny), kedy bola úradným jazykom nemčina a v nej je často používané písmeno Z. Zmena sa samozrejme „ujala“ aj u nás a odvtedy poznáme rozloženie QWERTZ (neskorším dôvodom bol aj častý dovoz písacích strojov z nemecky hovoriacich krajín).

A rozloženie kláves AZERTY vám niečo hovorí? Ak nie, vyskúšajte navštíviť internetovú kaviareň vo Francúzsku. Francúzi išli vždy svojou cestou a zmenili si aj rozloženie kláves z QWERTY na AZERTY. V tomto prípade je to už viac prehodených písmen (Q – W nahradilo A – Z), ale nie je to z rozmachu alebo potreby odlišovať sa. Toto rozloženie vzniklo preto, lebo pri písaní francúzskych slov je vyhovujúcejšie. Nič viac, nič menej.

Podobných zmien sa vo svete nájde viacero, ale podstatná časť kláves je zachovaná z rozloženia QWERTY. Postupom času naberalo rozloženie kláves rôzne podoby a vytvorili sa aj také metódy rozloženia, ktorými sa dá písať rýchlejšie, ale neuchytili sa. Zvyk je zvyk a ten nepustí. Písanie na QWERTY klávesnici všetkými desiatimi prstami je pekné, ale kto tak píše, môže potvrdiť, že najpoužívanejšie písmeno A, ktoré sa píše ľavým malíčkom, dáva v jeho polohe zabrať.

Alternatíva, ktorá je používaná, ale obmedzene

Počas pokroku doby a noviniek v podobe klávesníc, takých ako ich poznáme dnes, sa aj rozloženiu kláves venovalo množstvo „vynálezcov“, ktorí chceli vytvoriť také rozloženie, na ktorom bude písanie jednoduchšie a efektívnejšie. Popravde, rozloženie QWERTY je síce dlhodobo zaužívané, ale bolo vymyslené hlavne pre kladivkové písacie stroje. V dnešnej dobe by mohlo byť (v podstate) rozloženie klávesnice akékoľvek. Klávesnice (hardvér) nás v tomto smere neobmedzujú, ale stále tu zostáva problém s názvom – zaužívaný ZVYK.

Kladivká písacieho stroja

„V súčasnej dobe platí medzinárodná norma – Medzinárodnej elektrotechnickej komisie a Medzinárodnej organizácie pre normy – ISO/IEC 9995-2:2003, ktorá uvádza, že rozmiestnenie kláves sa vytvára podľa národných noriem alebo zvyklostí. Jeden z príkladov je možnosť na klávese B01 použiť znaky Z, Y alebo W.“

Za zmienku stojí rozloženie kláves DVORAK – (Dvorak Simplified Keyboad). Zjednodušené rozloženie pochádza z roku 1936, presnejšie jeho návrh. Ten je omnoho ergonomickejší a ponúka rýchlejší prístup k najpoužívanejším klávesám. Tie sú umiestnené v priestore základného rozostavenia prstov na klávesnici a ľahšie sa na nich dočiahne. Samohlásky sú umiestnené na jednej strane, a tak sa môžu obe ruky pravidelne striedať.  Zohľadňuje sa teda striedanie rúk, „sila“ prstov vyvíjaná pri stláčaní a iné štatistické a ergonomické pravidlá. Cieľom tohto usporiadania má byť rýchlejšie, bezchybnejšie a ľahšie písanie.

Niektoré štatistiky hovoria, že výsledkom takéhoto usporiadania je vyššia efektivita oproti rozloženiu QWERTZ/QWERTY. To vraj až na úrovni 190%. Iné štatistiky však hovoria, že to nie je celkom pravda a zvýšenie efektivity sa počíta na niekoľko málo percent. Jeden z výskumov zameraných na usporiadanie kláves hovorí, že s rozložením DVORAK napíše pracovník za osemhodinovú smenu o päť riadkov naviac – oproti QWERTZ rozloženiu. To však nie je až tak efektívne, pričom je nutné sa na nové rozloženie kláves adaptovať, vydať viac úsilia a prostriedkov, ako keď by sa zostalo pri QWERTZ rozložení.

Subjektívne si myslím, že záleží od jednotlivca, ktorému čo vyhovuje. V dnešnej modernej dobe nie sme viazaný na jednu metódu rozloženia kláves a môžeme vyskúšať akúkoľvek. Závisí to len od nás – používateľov.

Napokon, či vám viac vyhovuje rozloženie QWERTZ alebo QWERTY je na vás a zmena je jednoduchá. Stačí (softvérovo) prepínať medzi anglickou a (českou) slovenskou klávesnicou. Keď sa nedá, zoberte skrutkovač a písmenká si prehoďte podľa vlastných preferencií :).

Atypická klávesnica s rozložením môže mať aj takúto podobu

Hotovo, sme na konci zaujímavej histórie rozloženia kláves, ktorá síce zabrala „zopár“ riadkov, ale veríme, že to bolo o to zaujímavejšie. Možno ste sa doteraz nad tým ani nezamysleli, ale je dobré vedieť, ako sa veci historicky vyvíjali (a my sme si nato zvykali J). Aj keď je viacero možností, stále sme „verný“ tej jednej. A to nás neobmedzuje ani hardvér. Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa. Ďakujeme za vašu pozornosť, prajeme vám príjemné a kľudné predvianočné dni a tešíme sa na vás opäť o týždeň.

Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.