Z pohľadu používateľa sú obchody Google Play alebo Apple AppStore rajskou záhradou, kde si každý odtrhne presne to, čo potrebuje. Z pohľadu aplikácií a ich tvorcov však ide o krutú džungľu s tvrdými zákonmi prírody, kde prežije len ten najsilnejší.
Či už ide o smartfón alebo tablet, len ťažko by sme si tieto zariadenia mohli predstaviť bez zástupu aplikácií, ktoré z nich robia akýsi „švajčiarsky nožík“ pre každého používateľa. Aj keď smartfóny sú vo svojej podstate stále mobilnými telefónmi, hovory a obdobné činnosti okupujú len malé percento času z celkového používania týchto zariadení. Používatelia strávia 80 až 90 % času v jednotlivých aplikáciách.
V tomto článku sa budeme venovať niekoľkým zaujímavým faktom, ktoré bežní používatelia obvykle na vlastnej koži nepociťujú, pretože tento svet je pre nich skrytý za akousi neviditeľnou ružovou oponou. Počet aplikácií v obchodoch Google Play a Apple App Store rastie enormným tempom. Kým v roku 2010 sme v týchto miestach mali na výber z niekoľko tisíc programov, v roku 2012 to bolo z už niekoľko stoviek tisíc a v súčasnosti sa počet aplikácií na oboch týchto zdrojoch pohybuje medzi 1,5 až 2 miliónmi aplikácií. Nárast pritom neutícha. Krutá pravda je, že pri takomto počte aplikácií je už pre drvivú väčšinu z nich nemožné, dostať sa v obchode pred oči potenciálnych používateľov, čo má za následok to, že si ich prakticky nikto nikdy nestiahne. Takýchto tzv. zombie aplikácií, ku ktorým sa nedostanete inak, než zadaním ich presného názvu do vyhľadávania, je dnes viac ako 80 %. Tvorcovia aplikácií však neriešia len nedosiahnuteľnosť a neviditeľnosť. Nemenej veľkým problémom je to, že bežní používatelia pravidelne používajú len hŕstku aplikácií. Aj keď v priebehu mesiaca vyskúšajú aj iné, obvykle len raz a následne ich nemilosrdne odinštalujú zo svojho zariadenia alebo ich nechajú celé mesiace bez povšimnutia.
Ktoré aplikácie sú najpopulárnejšie?
V lete tohto roku analytická spoločnosť ComScore publikovala výsledky prieskumu najpoužívanejších aplikácii u amerických používateľov v rámci Androidu a iOS. Najlepšie dopadla aplikácia Facebooku, ktorú pravidelne používa 73,3 % používateľov v USA. Vzhľadom na to, že smartfón dnes vlastní 191 miliónov Američanov (z celkovej 320 miliónovej populácie), tak v reálnych číslach má facebooková mobilná aplikácia 140 miliónov amerických používateľov. V tabuľke môžete vidieť, že percentá ďalších aplikácií v poradí relatívne strmo klesajú a 15. najpoužívanejšiu aplikáciu v podobe Snapchatu používa pravidelne už len 21,9 % používateľov, teda necelých 42 miliónov Američanov. Už to naznačuje, že klesanie používania z hľadiska celej populácie nie je práve mierne a namiesto plynulosti sa dajú očakávať najmä výrazné skoky, ktoré jednotlivých kráľov aplikácií oddeľujú od zostávajúcich 99 %. Veľmi zaujímavé je, že desať pozícií najpoužívanejších aplikácií na mobilných platformách okupujú prakticky len dve spoločnosti. Facebooku patrí prvá a druhá priečka s jeho základnou sociálnou aplikáciou a klientom na posielanie okamžitých správ (Facebook Messenger) a takisto deviata priečka v podobe Instagramu, ktorý patrí pod jeho krídla. Googlu patrí z prvej desiatky až päť pozícií, pričom ide o aplikácie pre YouTube, vyhľadávanie, mapy a takisto Gmail. Okrem týchto dvoch spoločností sa do prvej desiatky pretlačila už len hudobná aplikácia Pandora Radio a aplikácia Yahoo Stocks z oblasti financií. Tie sú však orientované hlavne na americký trh.
Rebríček je pritom veľmi stabilný. Medzi 25 najpoužívanejšími aplikáciami sú oproti minulému roku len štyria nováčikovia a aplikácie si tak dlhodobo zachovávajú svoju silnú pozíciu. V prvej desiatke došlo k dvom zmenám, pričom ide najmä o Facebook Messenger, ktorý sa oproti minulému roku vyšvihol z dvanásteho miesta na druhé. O druhú menej výraznú zmenu sa postarali aplikácie Yahoo Stocks a Apple Map, ktoré si vymenili pozície. Do prvej dvadsiatky sa zmestil aj Netflix (19), ktorý je v súčasnosti najpopulárnejšou aplikáciou, ktorá pre svoje používanie vyžaduje pravidelné platby. Na svojom smartfóne alebo tablete ho v používa 33 miliónov unikátnych používateľov mesačne, čo je až 80 % amerických divákov využívajúcich video streamovacie služby tohto druhu. Netflix má v tejto oblasti skutočne dominantné postavenie na trhu a sme svedkami vzniku ďalšieho kráľa špecifickej oblasti internetového obsahu. Tabuľka dobre ukazuje aj to, že Microsoft v mobilnej sfére jasne zaostáva za ostatnými velikánmi ako je Facebook, Google a Apple a má čo doháňať (a pod vedením Satya Nadellu však aj reálne začal). Najpopulárnejšou mobilnou aplikáciou od Microsoftu je v súčasnosti Skype, ktorý sa však v rámci amerického trhu v tomto roku nezmestil ani do prvej dvadsaťpäťky (minulý rok mu patrila 22 priečka). Na popredných priečkach sa dlhodobo nevyskytujú hry, a to aj napriek tomu, že si kradnú v priemere až 11 % celkového času stráveného používaním mobilných zariadení. Je to najmä z dôvodu, že populárnych hier je veľké množstvo a trh je na nich viac fragmentovaný. Najpopulárnejšími hrami na Androide aj iOS sú už dlhodobo hry Candy Crush, Clash of Clans, Words With Friends, 2048, Flappy Bird, Hill Climb Racing, Subway Surfers a Solitaire. Je pomerne zaujímavé, že veľká časť najpopulárnejších mobilných hier na svete pochádza od vývojárov zo Škandinávie. Spoločnosť King stojaca za Candy Crush je zo Švédska, Kiloo, tvorca Subway Surfers, z Dánska a spoločnosti Supercell (Clash of Clans), Fingersoft (Hill Climb Racing) a Rovio (Angry Birds) z Fínska.
Zombie aplikácie a ich hlad po používateľoch
Skladisko a výkladná skriňa aplikácií v podobe Google Play či Apple AppStore pôsobí na prvý pohľad pre tvorcov softvéru ako sen. Stačí softvér umiestniť do správnej kategórie a stovky miliónov či miliardy používateľov ho uvidia bez toho, aby sa o ňom dozvedeli z webových stránok či od niekoho iného. Nadšený programátor píšuci aplikáciu doma za stolom samozrejme vie, že nemá marketingové možnosti ako internetový giganti typu Facebook či Google, pri pohľade na mega úspechy aplikácií ako je napríklad Angry Birds si však ľahko môže povedať, že také niečo by zvládol aj on. Koniec koncov, často je takáto myšlienka opodstatnená, pretože hry na úrovni populárnej „posunovačky“ 2048 zvládne vytvoriť aj jeden človek. Stačí mať len nápad, uskutočniť ho a milióny dolárov sa už sypú na účet. Situácia je však omnoho zložitejšia a všetko závisí nielen od silného a prezieravého marketingu, ale aj od šťastia. Naivná poučka, že dobrý produkt sa predá sám, tu jednoducho neplatí. Čím je v daných obchodoch viac aplikácií, tým neviditeľnejšie sú. Nelichotivé stavy si začali jednotlivé analytické spoločnosti (napríklad Adeven) všímať už v roku 2012, kedy sa odhady prakticky nikdy nestiahnutých aplikácií (zvyčajne spočítateľných na prstoch rúk) vyšplhali až na neuveriteľných 60 %. Poukázali pri tom na to, že napríklad aplikácií ktoré emulujú baterku jasom displeja je viac ako 2000. Ak používateľ zadá vyhľadávanie „baterka“ alebo „svetlo“ a tá vaša aplikácia sa neobjaví na prvých troch či aspoň desiatich pozíciách, je to to isté akoby ani neexistovala. Z pohľadu používateľa ide o mŕtvolu zakopanú dva metre pod zemou. Možno si poviete, že stačí získať dobré hodnotenia a aplikácia sa posunie dopredu. To sa žiaľ nestane ak je na 92 či 724 pozícii a nikto si ju nikdy nestiahne. Apple ani Google oficiálne štatistiky z tohto hľadiska neuvádzajú, ale odhaduje sa, že z takmer dvoch miliónov aplikácií sa aktívne používa len niekoľko tisíc.
S nárastom počtu aplikácií v kategórii stúpa aj počet zombie. Niektoré kategórie, ako napríklad Biznis a Sociálne siete sa však od normy mierne odchyľujú
Počet aplikácií v rámci najpoužívanejších mobilných platforiem pri tom raketovým tempom neustále narastá. Len v priebehu roku 2014 stúpol počet na Apple App Store o 60 %, pričom z hľadiska reálnych čísel išlo o nárast z 890 000 aplikácií na 1 420 000. Nárast pokračuje aj na jednotlivých trhoch v odlišných jazykoch, pričom v roku 2014 mali najväčšiu akceleráciu aplikácie v nemeckom jazyku, ktorých počet stúpol o 81 %. V čínštine išlo o 77 % a v japončine o 54,4 %. Podrobnú analýzu vydala analytická spoločnosť Adjust, pričom kľúčovým zistením bolo, že dosah jednotlivých aplikácií sa neustále zužuje. Aplikáciu, ktorá sa ani v jednej kategórii (či už v anglickej alebo v inej jazykovej mutácii) nedostane do Top listu, označila analytická spoločnosť za zombie. Znamená to, že je jedno akú kategóriu a akú podkategóriu používatelia vyberú, aplikácia sa im nikdy neukáže a nemôžu sa k nej dopracovať prirodzenou cestou. Nájsť ju môžu len priamym hľadaním, čo je problém, ak ide o novinku, ktorú nikto nepozná. Spoločnosť pri tom poukázala na to, že zatiaľ čo ešte v prvý deň roku 2014 tvorili zombie aplikácie 74 % obsahu, v posledný deň roku 2014 to bolo už 82,8 %.
Veľmi zaujímavé je rozdelenie pomeru zombie na jednotlivé kategórie a podkategórie. Apple dovoľuje tvorcom aplikácií zaradiť svoj produkt maximálne do troch kategórií súčasne. Pokiaľ chce autor zvýšiť svoju šancu na úspech, ideálne by aplikáciu mal zaradiť do takých, do ktorých naozaj patrí a v ktorých ešte nie je priveľká konkurencia. S neustálym nárastom počtu aplikácií je to však čoraz problematickejšie. Analytická spoločnosť Adjust pri prieskume Apple App Storu poukázala na to, čo sa dalo očakávať. Čím menej využívaná kategória je, tým menej zombie má a tým ľahšie je pre nováčika do nej vstúpiť a byť videný. Ak niekto chce napríklad vstúpiť na trh s aplikáciou v kategórii Biznis, je takmer isté, že si príslovečne ani „neškrtne“, pretože tejto sekcii dominujú už úspešné a zabehnuté aplikácie. Veľká zombie záplava sa dá očakávať v najpopulárnejších kategóriách, ako sú hry, zábava či životný štýl. Relatívne najmenšia konkurencia je v sekcii Počasie, kde je v Top liste takmer polovica aplikácií danej kategórie. Na grafe si však môžete všimnúť, že krivka je pomerne špecifická a počet zombie narastá extrémne najmä v rozmedzí 10 000 až 25 000 aplikácií na kategóriu. Existujú aj zaujímavé odchýlky. Napríklad kategória Sociálnych sietí má vo svojich 53 000 aplikáciách až 84 % zombie, čo je viac ako majú kategórie Hry (79 %) a Zábava (82 %), a to aj napriek tomu, že obe majú viac ako 320 000 aplikácií. Najväčší podiel má už spomenutá sekcia Biznis so 192 000 aplikáciami, v ktorej bolo zistených až 91 % zombie. Sekcia Hry má značne menší podiel zombie ako by sa podľa množstva aplikácií dalo očakávať, avšak dôvod je pomerne jasný. Na rozdiel od kategórií ako je Biznis či Produktivita si používatelia inštalujú nové hry neustále, zatiaľ čo u osvedčených aplikácií z iných kategórií obvykle zostanú dlhodobejšie.
Presadenie aplikácií sa bez masívneho marketingu stáva nemožné. Tvorcovia Game of War naň utratili 40 miliónov dolárov
Pri hrách tvorcovia často používajú špecifické podkategórie jednotlivých žánrov, pričom nezriedkavo svoje aplikácie do Top listu ani nezaraďujú. Kým v prvom menovanom sa môžu dočkať úspechu a zaradenia na vysoké pozície, v Top liste samotnej hernej kategórie je to mimoriadne nepravdepodobné. Opäť je tu pomerne jasne vidieť súvislosť medzi veľkosťou podkategórie a podielom zombie. Päť najväčších podkategórií sú puzzle hry, arkády, akčné hry, rodinné hry a vzdelávacie hry. Štyri z nich patria do prvej päťky pomeru zombie, pričom najväčšie percento (89,1%) dosahujú arkády, nasledované akčnými hrami (87 %) a trochu prekvapivo adventúrami (83,2 %), pretože tie sú z hľadiska počtu aplikácií až na šiestom mieste. Mierne menší počet zombie (75,1%) ako by sa dalo podľa počtu aplikácií očakávať, má kategória vzdelávacích hier.
Jednou z vlastností, ktoré aplikáciám môžu pomôcť vo viditeľnosti je viacjazyčné rozhranie. Najväčšiu šancu na úspech majú obvykle tie, ktoré sú špecifické na konkrétnu lokalitu. Dokážu sa totiž objaviť vysoko a byť pre dané oblasti rovnako relevantné ako najpopulárnejšie aplikácie z hľadiska celosvetového použitia. Ako ale počet aplikácií rastie, zombie hodnoty začnú byť veľmi podobné. V rámci App Store je po anglickom rozhraní najrozšírenejším jazykom nemčina. Počet aplikácií v tomto jazyku stúpol v priebehu roku 2014 o 81,3 % na celkový počet 265 000 aplikácií, pričom analytická spoločnosť Adjust zaznamenala výskyt zombie na úrovni 80,6 %. Na druhom mieste je čínština s 218 000 aplikáciami, ktorá za rok narástla o 62,3 % a počet zombie aplikácií je dokonca ešte mierne väčší ako v Nemecku, konkrétne 81,3 %. Ďalšími v poradí sú japončina a ruština so 170 000 a 121 000 aplikáciami, kde percento zombie dosahuje na 77,6 respektíve 73,2 %. Je však pravdou, že drvivá väčšina aplikácií v týchto jazykoch je dostupná aj v angličtine (91 až 98 %).
Mnoho ľudí si povie, že používatelia majú čoraz lepší výber a ako stúpa počet používateľov smartfónov, stúpa aj počet dostupných aplikácií. Z hľadiska vývojárov sa však situácia stáva veľmi depresívnou. Apple a Google sa snažia situáciu riešiť a ponúkajú rôzne mechanizmy na odhalenie a odporúčanie inak málo známych aplikácií. Pre tvorcov sa preto stáva veľmi dôležitým prvkom optimalizácia popisu a prezentácie aplikácie, ktorá zvýši pravdepodobnosť výberu z tejto strany. Ide o tzv. ASO, teda App Store Optimization, čo je ekvivalentom dobre známeho SEO z oblasti webových stránok (Search Engine Optimization), pri ktorých ide o snahu o zlepšenie pozície v internetových vyhľadávačoch. Schopnosti tohto prístupu sú však veľmi obmedzené a analytické spoločnosti ako Adjust a ďalšie sa uchyľujú k názoru, že aplikačné obchody sú už z hľadiska organického získavania používateľov mŕtvou záležitosťou. Dávno je preč doba, kedy stačil dobrý nápad a aplikácia urobila dieru do sveta. Dnes je takmer isté, že práca vyjde vnivoč a nikto si ju nevšimne. Situácia sa nedá odbiť vetou, že sa presadia len tí najlepší, a tak to má byť. V skutočnosti sa totiž víťazom vôbec nemusí stať aplikácia, ktorá má najlepšie schopnosti a vlastnosti, ale tá, ktorá dokáže byť videná. Počuli ste o mobilnej hre Game of War: Fire Age vydanej na konci minulého roku? Jej tvorcovia dúfajú že áno, pretože na marketing minuli 40 miliónov dolárov. Sen nadšeného programátora z garáže, snívajúceho o aplikácii, ktorá z neho urobí boháča sa rozplynul. Bez značného napumpovania peňazí do marketingu (čo si začínajúci vývojár len ťažko dovolí) sa totiž aplikácia dnes už nemá takmer žiadnu šancu presadiť. Nádejou zostáva len ekvivalent výhry v lotérii, pri ktorej sa aplikácia stane populárnou vďaka neúmyselnej virálnej udalosti.
Aj keď podkategória adventúr má polovičný zástup aplikácií ako kategória puzzle, percento zombie aplikácií je totožné
Vyskúšaj a zahoď
Obrovský nárast počtu aplikácií nie je jediná vec, ktorá vývojárom robí vrásky na čele. Používatelia si nainštalujú na svoje smartfóny a tablety obvykle len hŕstku aplikácií a šanca na úspech je čoraz mizivejšia. Ani stiahnutie ešte nie je zaručená výhra. Viaceré štúdie naznačujú, že 80 až 90 % stiahnutých aplikácií používateľ spustí len raz a následne ich odinštaluje. Ak teda tvorca aplikáciu nepredal a ide o softvér zdarma, ktorý je následne živený zobrazovanou reklamou, stiahnutie mu teda vo výsledku nič neprinieslo, pretože aplikácia sa nepoužíva. Na druhú stranu, aj keď tlak na vývojárov je obrovský, nie je možné ich vnímať len ako obete extrémne veľkej konkurencie. Neraz je totiž neúspech aplikácie zapríčinený tým, že skrátka za nič nestojí. Ak používateľ aplikáciu nainštaluje a je pri prvom spustení sklamaný z mizernej funkčnosti, niet divu, že ju odinštaluje. Zaujímavé je, že prieskumy ukazujú, že až 79 % používateľov dá aplikácii druhú šancu a spustí ju znova aj neskôr. Po opätovnom sklamaní je však šanca na tretie spustenie už len 16 %.
Mnoho stiahnutých aplikácií sa na zariadení príliš dlho neohreje
Ešte v priebehu roku 2013 spoločnosť Compuware vykonala prieskum na 3534 respondentoch z USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Indie a Japonska, pričom sa ich pýtala na to, či narazili na problémové mobilné aplikácie a aké dôvody ich donútili aplikáciu odinštalovať alebo prestať používať. Dala im pri tom na výber z piatich možností, pričom používatelia mohli vybrať viacero z nich. Až 62 % používateľov uviedlo, že to bolo z dôvodu, že aplikácia padala, zamŕzala alebo inak odmietala fungovať. Až 47 % používateľov odpovedalo, že dané aplikácie boli príliš pomalé a trvalo im dlhú dobu než naštartovali. V 40 % uviedlo, že aplikácia sa vôbec nespustila a 37 %, že nesplnila to, čo od nej používateľ očakával. Poslednú piatu možnosť s odpoveďou „ani jedno z toho“ si vybralo len 1 % ľudí. Dalo by sa teda povedať, že zlá funkčnosť aplikácie je častejší dôvod odinštalácie, než nesplnenie očakávaní zo schopností. Prieskumy tohto typu však nemusia byť celkom presné, pretože sa spoliehajú na ľudskú pamäť a sebahodnotenie, čo môže byť problém. Analytické spoločnosti Nielsen a Forrester Research uverejnili v lete štúdie, pri ktorých sa ukázalo, že používatelia smartfónu (na americkom trhu) spustia v priemere len 27 mobilných aplikácií mesačne. Intenzívne pritom obvykle používajú len 5 z nich. Dáta samy o sebe nie sú až tak prekvapivé a podobné štatistiky bude preukazovať aj iný formát počítača v podobe tabletu, notebooku či desktopu. Pre vývojárov môže byť alarmujúce to, že 70 % času stráveného v smartfónových aplikáciách si ukrojí silná dvojstovka aplikácií. Ostatné sa delia o 30 % zvyšok.
Silná a čoraz zväčšujúca sa konkurencia vývojárov mobilných aplikácií je v súčasnosti tvrdou realitou. Len na Google Play súperí viac ako 388 000 tímov a osamotených programátorov. Ako sme ukázali, nejde pritom o to, že sa prirodzene vyselektujú len tí najlepší, ktorí následne slávia úspech. Aktuálny systém aplikačných obchodov má strop, pri ktorom takáto prirodzená selekcia ešte uspokojivo funguje a tento strop bol v súčasnosti už prekročený.
