Už prvý ročník Alpskej jazdy v roku 1910 dokázal kvality automobilov z Mladej Boleslavi. Vozidlá Laurin & Klement sa presadili v silnej medzinárodnej konkurencii päťkrát v rade, čo žiadna iná automobilka nedokázala. Mladoboleslavská automobilka sa na poli motoristického športu úspešne angažuje už od roku 1901
ŠKODA AUTO si tento rok pripomína nielen 125 rokov od začiatku svojej existencie v roku 1895, ale aj množstvo ďalších jubileí. K nim patrí 110 rokov od štartu prvého ročníka mimoriadne náročných automobilových pretekov Alpská jazda. Hviezdou všetkých piatich ročníkov po vypuknutí prvej svetovej vojny bola mladoboleslavská značka Laurin & Klement. V cieli trate predlžovanej z pôvodných 867 km až na 2932 km mala vždy posádku bez trestných bodov.
K najnáročnejším športovým podujatiam začiatku 20. storočia patrili tie v alpskom teréne. Z dlhého zástupu úspechov pripomeňme preteky na vrch Semmering, kedy 20. septembra 1908 zvíťazili vozidlá Laurin & Klement vo všetkých troch kategóriách, v ktorých štartovali, nehovoriac o dvoch druhých a troch tretích miestach. Okrem pretekárskych špeciálov sa ale darilo aj cestovným automobilom z Mladej Boleslavi. K predchodkyniam dnešnej rely patrila od roku 1910 Rakúska alpská jazda, skrátene nazývaná Alpská jazda. Po prvýkrát odštartovala 26. júna 1910 vo Viedni, kde o tri dni neskôr prešlo cieľom 14 z 23 štartujúcich automobilov. Počas 867 kilometrov sa pod ich kolesami vystriedali cesty Dolného Rakúska, Štajerska, Korutánska a Soľnohradska. Usporiadajúci rakúsky autoklub viedol trať náročným vysokohorským terénom, čo zahŕňalo mnohé strmé stúpania vrátane obávaného priesmyku Katschberg.
Mladoboleslavský tím tvorili „tri trhové cestovné vozidlá Laurin & Klement à 20 ks 95 x 130“, teda vozidlá blízke sériovej produkcii, s motorom s výkonom 20 koní (14,7 kW), vŕtaním valcov 95 mm a zdvihom piestov 130 mm. Po celkové víťazstvo si prišiel Čech, gróf Saša Kolowrat-Krakowský, ktorý preteky absolvoval bez trestných bodov. Ďalšie vozidlá L&K šoférovali chorvátsky gróf Paul Drašković a šéfkonštruktér L&K Otto Hieronimus. Mladoboleslavská značka vďaka nim vyhrala prestížnu Tímovú cenu. Päťkilometrovú rýchlostnú skúšku pri Viedni absolvovalo najlepšie z vozidiel Laurin & Klement skvelým priemerom 104,985 km/h. Tu si však organizátori museli overiť, že automobily nedostali ľahší stály prevod, ako to mali štandardné prevedenia, ktorý by ich zvýhodňoval v stúpaniach.
V roku 1911 značka Laurin & Klement nemohla na Alpskej jazde chýbať, tentoraz na trati dlhej 1421 km a „okorenenej“ až 30-percentným stúpaním na Loiblpass. Prísne pravidlá vyžadovali, aby motory automobilov bežali bez prerušenia počas celej dennej etapy. Trestné body sa udeľovali okrem iného za opravy realizované počas pretekov, príliš pomalú jazdu alebo nesprávne odbočenie na trati. V každom vozidle všetko počas súťaže overoval komisár rakúskeho autoklubu. Dôležité súčiastky a agregáty bol úradne zaplombované a po skončení dennej etapy kontrolované. Másledne automobily zaparkovali v uzamknutom stráženom priestore, aby k nim nemali prístup posádky ani mechanici. Napriek tomu prišlo všetkých päť vozidiel Laurin & Klement do cieľa Alpskej jazdy 1911 bez trestných bodov, Otto Hieronimus vybojoval strieborný štít.
V treťom ročníku (1912) „Hiero“, ako volali Otta Hieronimusa, zvíťazil. Továrenský tím tvorený ešte Kolowratom a Draškovićom nenazbieral ani jediný trestný bod. Alpská jazda 1913 bola usporiadateľmi predĺžená na 2667 km, ktoré boli rozvrhnuté do siedmych etáp. Na štarte sa objavil anglický šesťvalec Rolls-Royce Silver Ghost so špeciálnou štvorstupňovou prevodovkou a ľahším stálym prevodom. V predchádzajúcom ročníku totiž štandardný model na strmé alpské stúpania nestačil. Naopak, zákazníci L&K sa Alpami bežne pohybovali so sériovými vozidlami. Aj tentokrát získal Hieronimus striebornú plaketu a preteky absolvoval bez trestných bodov.
Poslednými veľkými automobilovými pretekmi éry pred prvou svetovou vojnou sa stala Alpská jazda organizovaná 14. – 23. júna 1914. Počas 2932 km bolo treba prekonať tri desiatky alpských priesmykov. Zo 75 štartujúcich vozidiel sa do Viedne vrátilo 50, z toho 19 bez trestných bodov. Saša Kolowrat patril k piatim pretekárom, ktorí absolvovali ročníky 1912, 1913 aj 1914 s čistým štítom. Mali teda rovnocenný nárok na Veľkú alpskú putovnú cenu. S tým organizátori nepočítali, preto dodatočne nechali v rovnakom štýle vytvoriť päť identických trofejí. Pôvodná trofej po Sašovi Kolowratovi sa dochovala v zbierkach ŠKODA Múzea. Výnimočné postavenie mladoboleslavskej značky spočíva v tom, že vo všetkých ročníkoch, teda nie „iba“ trikrát, ale hneď päťkrát v rade (1910-1914), mala v cieli Alpskej jazdy prinajmenšom jednu posádku bez trestných bodov. To žiadna iná automobilka nedokázala.
Dva dni po ukončení súťaže nasledoval Sarajevský atentát a od neho sa odvíjajúca prvá svetová vojna, ktorá znamenala aj dočasný koniec pretekov. S Alpskou jazdou sú však spojené aj neskoršie úspechy automobilky ŠKODA. Dňa 17. júna 1955, teda pred 65 rokmi, sa tu odohral medzinárodný debut športového prevedenia novinky Š 440 „Spartak“ – v triede do 1300 cm3 si vybojoval továrenský tím striebro a bronz. O štyri roky neskôr prišla trojica vozidiel ŠKODA do cieľa bez trestných bodov. Víťazstvá v triede dosiahla aj nová generácia automobilov ŠKODA s motorom vzadu, a to v Alpskej jazde 1968. Mnohé športové úspechy dosiahnuté v náročnom horskom teréne, okrem iného na trati Alpskej jazdy, dlhodobo posilňujú postavenie automobilov mladoboleslavskej značky nielen na rakúskom trhu.
